KSBB/13CoP/8/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/8/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416203877 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6416203877.1



Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého D. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/X, H. nad N., v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa rodičov: matka B. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/X, H. nad N., otec M. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, H. nad N., t. č. ÚVTOS, Dukelská štvrť 941/10, Dubnica nad Váhom, v konaní právne zastúpený JUDr. Lucia Sklenárová, advokátka, SNP 94, Žiar nad Hronom, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému, na odvolanie otca maloletého zo dňa 18. 07. 2016 proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 20P/24/2016-15 zo dňa 09. 06. 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Procesný súd zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému D. L., nar. XX. XX. XXXX, a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.05.2016 žiadal otec počnúc dňom podania návrhu znížiť doteraz určené výživné zo sumy 100,- € mesačne na sumu 50,- € mesačne, čo odôvodnil tým, že je invalidným dôchodcom a má zníženú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V dôsledku toho bol nezamestnaný a nemohol platiť výživné. Pre neplnenie vyživovacej povinnosti bol tunajším súdom v konaní sp. zn. 2T/122/2014 uznaným za vinného pre prečin zanedbania povinnej výživy a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, ktorý aktuálne vykonáva v ÚVTOS Dubnica nad Váhom od 04.11.2015. Od januára je v rámci výkonu trestu zaradený do pracovnej činnosti, privyrobil si v januári tohto roku 93,- €, vo februári 129,- € a poberá invalidný dôchodok 207,10,- € mesačne, z ktorého sú mu však vykonávané zrážky nielen na úhradu exekučne vymáhaného výživného, ale aj na zrážky trov výkonu trestu odňatia slobody v sume 103,55,- €. Nie je preto v jeho možnostiach prispievať na maloletého doteraz určeným výživným.

Matka s návrhom nesúhlasila vyjadriac sa, že je tiež na invalidnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 107,- € mesačne. Uhrádza bratovi náklady na bývanie 120,- € mesačne a platí synovi škôlku 40,- € mesačne. Nakoľko jej nevychádza na ostatné výdavky žiadala návrh zamietnuť.

Kolízny opatrovník rovnako nesúhlasil s návrhom, nakoľko do istej miery chápe situáciu otca, no na druhej strane zníženie výživného aj vzhľadom na nízky príjem matky nie je na mieste.

Súd na základe vykonaného dokazovania spisom tunajšieho súdu sp. zn. 4P/143/2012, na základe otcom predložených listinných dôkazov a na základe aktuálneho potvrdenia o výške jeho invalidného dôchodku zistil nasledovné: Výživné na maloletého bolo určené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 21.11.2012 č. k. 4P/143/2012 - 16, ktorým bola v súvislosti s určením otcovstva k maloletému schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť na jeho výživu čiastkou 100,- € mesačne odo dňa narodenia maloletého. Súčasne sa zaviazal uhradiť zročné výživné vo výške 500,- € v pravidelných mesačných splátkach po 30,- € s tým, že vzhľadom na prehlásenie otca bolo konanie o určenie otcovstva k maloletému zastavené.

V tom čase mal maloletý štyri mesiace, matka s ním bola na materskej dovolenke. Poberala rodičovský príspevok 194,70,- € a prídavok na dieťa vo výške 21,- € mesačne. Žila v spoločnej domácnosti s matkou a svojim bratom. Otec vtedy súhlasil s výškou výživného 100,- € mesačne a aj so splácaním zameškaného výživného v splátkach po 30,- € mesačne. Vyjadril sa, že mal čiastočný invalidný dôchodok 193,- € mesačne a pracoval v chránenej dielni v rozsahu šesť hodín za deň s odmenou 2,- € na hodinu.

Aktuálne sa otec nachádza vo výkone trestu odňatia slobody od 04.11.2015, nakoľko bol rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 08.12.2014 sp. zn. 2T/122/2014 odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka z dôvodu, že si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Podľa potvrdenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom mal v januári 2016 za vykonanú prácu odmenu 93,08,- €, vo februári 2016 zarobil 129,27,- €.

Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne z 26.05.2016 je otec poberateľom invalidného dôchodku v sume 207,10,- € mesačne a tento mu bol priznaný ešte rozhodnutím z 13.05.2009, podľa ktorého mu bol invalidný dôchodok priznaný od 10.04.2009 z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Z invalidného dôchodku sú vykonávané zrážky ako to vyplýva z oznámení Sociálnej poisťovne zo dňa 29.12.2015 a zo dňa 12.01.2016 (č.l. 3 spisu), a to suma 82,60,- € ohľadne vymáhaného výživného a suma 103,55,- € predstavujúca trovy výkonu trestu.

Súd potom vychádzajúc z ustanovenia § 78 Zákona o rodine, ktorý hovorí, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, skúmal či došlo k takej zmene pomerov na strane otca, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.

V tomto smere mal súd za preukázané, že matke sa od posledného rozhodovania o výživnom znížil príjem. V minulosti poberala rodičovský príspevok, aktuálne má len invalidný dôchodok. Maloletý je starší, má aktuálne takmer štyri roky. Navštevuje škôlku, za ktorú matka uhrádza sumu 40,- € mesačne.

Čo sa týka aktuálnych pomerov otca maloletého dieťaťa tak je potrebné uviesť, že tento skutočne má podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne poklesnutú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %. No treba zdôrazniť, že táto skutočnosť existovala aj v čase kedy otec súhlasil s výživným vo výške 100,- € mesačne, na ktoré sa zaviazal v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 4P/143/2012, čiže nejde o žiadnu novú skutočnosť, ktorá by sama o sebe odôvodňovala zníženie výživného. To, že by sa znížila pracovná schopnosť otca do tej miery, že by nebol schopný vykonávať žiadnu prácu v konaní preukázané nebolo. Opak je práveže pravdou, keďže aj vo výkone trestu odňatia slobody prácu vykonáva.

Druhým otcom uvádzaným dôvodom pre zníženie výživného bolo to, že je aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody. Podľa § 75 ods. 1 prvej vety Zákona o rodine platí, že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa záverov aplikačnej praxe sa v zmysle potencionality podľa citovaného ustanovenia nemôže posudzovať prípadný výkon trestu odňatia slobody za trestný čin zanedbania povinnej výživy ako výhoda pre výživou povinného rodiča, nakoľko potom by pre takéhoto rodiča bolo výhodné neplatiť výživné a radšej podstúpiť výkon trestu odňatia slobody, aby tak dosiahol zníženie výživného. V tomto smere práve naopak zákon o rodine v citovanom ustanovení vychádza z toho, že sa musí prihliadať na schopnosti a možnosti výživou povinnej osoby a teda pokiaľ otec práve kvôli neplateniu výživného nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, tak táto skutočnosť nemôže byť ospravedlnením a dôvodom pre zníženie výživného na maloletého. Súd potom komplexne posudzujúc pomery všetkých účastníkov konania dospel k záveru, že práve naopak na strane matky sa znížil príjem a na strane maloletého dieťaťa sa zvýšili jeho potreby minimálne čo sa týka úhrady škôlky. U otca síce došlo k poklesu príjmu v dôsledku vykonávania exekučných zrážok súvisiacich s výkonom trestu, no nemôžu byť tieto skutočnosti posudzované na strane otca izolovane a odôvodňovať zníženie výživného. Preto súd návrh otca ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v konaní, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu“.

3. Proti rozsudku odvolanie podal otec maloletého. Zdôraznil, že reálne nie je schopný plniť vyživovaciu povinnosť v zmysle rozsudku okresného súdu č. k. 4P/143/2012. V dôsledku tejto skutočnosti je aj vo výkone trestu. Súd neposúdil vykonané dôkazy komplexne a prihliadal len na pomery matky, pričom neprihliadal na jeho pomery. Nemožno súhlasiť so záverom súdu, že otec už v čase posledného rozhodovania o výživnom mal tak isto znížený pokles pracovnej schopnosti, keď jednoznačne vyplýva, nebol schopný si vyživovaciu povinnosť riadne plniť. Táto bola stanovená nad jeho sily. V čase posledného rozhodovania o výživnom otec maloletého dieťaťa pracoval v chránenej dielni a prišiel tak o časť príjmu. Zmenil sa v súčasnosti aj zdravotný stav otca, kedy sa podrobil dvom operáciám chrbtice. Túto skutočnosť mohol súd zistiť dotazom na ošetrujúceho lekára o aktuálnom zdravotnom stave otca a zistiť tak skutočný stav veci. Skutočnosť, že vo výkone trestu pracuje, nie je dôvodom na to, aby súd v celom rozsahu posúdil schopnosť a možnosť otca plniť si vyživovaciu povinnosť. Zrážky z dôchodku na výživné cestou exekútora sú 82,60 €, pričom je potrebné ponechať aj určitú finančnú sumu na zabezpečenie potrieb otca maloletého (lieky, bývanie, náklady na trovy výkonu trestu). Rozsudok okresného súdu je nevykonateľný, pretože stanovené výživné nie je možné dosiahnuť ani exekučnými zrážkami a dochádza k navyšovaniu zmeškaného výživného.

4. Záverom otec maloletého žiadal rozsudok súdu prvej inštancie o návrhu na zníženie výživného vyhovieť, zaviazať ho platiť na výživné maloletého XXsumou 50 € mesačne odo dňa podania návrhu, resp. navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

5. Matka maloletého sa k podanému odvolaniu vyjadrila. Uviedla, že sa stotožňuje s rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 20P/24/2016 zo dňa 09. 06. 2016 a súhlasí s odôvodnením rozhodnutia. Dôvody, ktoré uviedol otec vo svojom odvolaní sú právne irelevantné a preto navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.

6. Kolízny opatrovník sa v odvolacom konaní nevyjadril.

7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

8. Procesný súd svoje rozhodnutie prakticky založil na opísaní situácie aká existovala na strane otca v čase vydania rozsudku okresného súdu zo dňa 21. 11. 2012 č. k. 4P/143/2012-16, kde bola v súvislosti s určením otcovstva k maloletému schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky. Otec bol zaviazaný platiť na maloletého výživné v sume 100 € mesačne.

9. Z rozsudku však vyplýva, že nosným dôvodom pre zamietnutie otcovho návrhu na zníženie výživného bola skutočnosť, že tento je aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody pre zanedbanie vyživovacej povinnosti. Súd zároveň poukázal na aplikačnú prax v zmysle potencionality podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine sa nemôže posudzovať výkon trestu odňatia slobody za trestný čin zanedbávania povinnej výživy ako výhoda pred výživou povinného. Nakoľko potom by pre takéhoto rodiča bolo výhodné neplatiť výživné, radšej podstúpiť výkon trestu odňatia slobody, aby tak dosiahol zníženie výživného.

10. Takýto záver súdu je správny a plne akceptovateľný. Súd však opomenul, že došlo k zrejmému pochybeniu už pri schvaľovaní rodičovskej dohody, keď súd schválil dohodu bez toho, aby ju hlbšie skúmal a tak sa stalo, že schválená dohoda v skutočnosti nebola realizovateľná. Podľa údajov zhromaždených v spise mal otec v čase schvaľovania príjem ako invalidný dôchodca 193 €, pričom pracoval v chránenej dielni 6 hodín denne so mzdou 2 € na hodinu. Zárobok otca v najlepšom prípade mohol teda predstavovať 12 € denne, čo bolo 60 € týždenne, a teda približne 240 € mesačne brutto. Súd teda nemal zistený skutočný príjem otca. Nemal ani zistené aké sú výdavky otca, ktoré musí nevyhnutne vynaložiť na svoju réžiu vzhľadom ku skutočnosti, že je invalidným dôchodcom so zníženou pracovnou schopnosťou a nepochybne má nevyhnutné výdavky v súvislosti so svojim zdravotným stavom (lieky, zdravotné pomôcky a pod.).

11. V súčasnosti ani nebolo zistené či otec bol schopný stanovenú vyživovaciu povinnosť plniť a k trestnému činu zanedbania povinnej výživy nedošlo iba pre formálne naplnenie „litery“ zákona, alebo skutočne preto, že otec dieťaťa sa vyživovacej povinnosti vyhýbal.

12. Odvolací súd nepovažuje za zmysluplné a už vôbec nie v súlade so záujmami maloletého dieťaťa, aby otec dieťaťa, ktorý reálne v skutočnosti nie je schopný stanovené výživné plniť, bol za zanedbanie povinnej výživy „posadený do väzenia“, pretože tým sa znížia jeho možnosti reálne výživné plniť, čo následne opäť vedie k spáchaniu trestného činu zanedbania povinnej výživy atď. Na konci tohto „zákonného postupu“ je však dieťa, pričom výživné, ktoré mu povinný rodič poskytuje bude reálne klesať a rozdiel medzi potrebami maloletého dieťaťa a poskytovaným výživným zo strany povinného rodiča sa bude zväčšovať.

13. Je preto potrebné, aby súd zistil aké boli skutočné reálne možnosti otca dieťaťa platiť výživné v čase keď uzavrel rodičovskú dohodu a následne v čase, keď bol odsúdený za trestný čin zanedbania povinnej výživy, ale treba preveriť aj súčasné pomery otca, ktorý si už zrejme uložený trest odňatia slobody na 1 rok medzičasom odpykal.

14. Odvolací súd zastáva názor, že najmä pokiaľ ide o určenie výživného na maloleté dieťa nemožno iba sucho „mentorovať“ zákony a súdnu prax, ale v prvom rade treba prihliadať na záujem maloletého dieťaťa tak, aby rozhodnutia prijaté súdom v skutočnosti neznížili možnosť rodiča prispievať na dieťa výživným.

15. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).