KSBB/13Co/687/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/687/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914212586 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914212586.1



Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a členov senátu JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., o zaplatenie 7 692,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 10C/95/2015-35, zo dňa 02. 06. 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, ktorou súd zamietol návrh vo výške 1 865,31 Eur s prísl. a v časti zamietnutia návrhu na priznanie úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 05.10.2011 do 15.05.2015 zo sumy 2 863,79 Eur do zaplatenia a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd svojim prvým výrokom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2 863,79 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2 863,79 Eur od 15. 05. 2015 do zaplatenia. Vo svojom druhom výroku v prevyšujúcej časti návrh žalobcu zamietol a vo výroku o trovách žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol, že z dokazovania nesporne vyplýva, že účastníci konania uzavreli zmluvu, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička 9558,05 Eur. Predmetnú zmluvu považoval okresný súd za zmluvu spotrebiteľskú, keďže právny predchodca žalobcu ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanému ako fyzickej osobe na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Čo sa týka všeobecných podmienok, súd prvej inštancie uviedol, že nie sú účastníkmi zmluvy podpísané, sú písané minimálnou veľkosťou písma, zle čitateľné, pričom obsahujú veľké neprehľadné množstvo práv a povinností, ktoré už vo svojej podstate znevýhodňujú spotrebiteľa, pretože existuje možnosť a pochybnosť o tom, či sa žalovaný s danými VOP vôbec mal možnosť reálne oboznámiť a náležite sa v nich zorientovať. Vzhľadom na túto skutočnosť okresný súd na ne ani neprihliadol, považoval ich za neplatné pre rozpor so zákonom, so zásadami poctivého obchodného styku a pre ich neurčitosť a nejasnosť. Okresný súd má za to, že bola platne písomne uzavretá zmluva o pôžičke podľa ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľskom úvere, pretože bola nepochybne žalovanému poskytnutá pôžička, ktorá bola žalovaným čerpaná. Okresný súd konštatoval, že predmetná zmluva neobsahuje niekoľko obligatórnych náležitostí, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Zmluva neobsahuje všetky podmienky upravujúce čerpanie úveru a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Teda zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok tak, aby bolo zrejmé aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky. Z uvedeného potom vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je síce platná, pretože bola žalovaným čerpaná pôžička, avšak absencia niekoľkých jej obligatórnych náležitostí spôsobuje to, že sa považuje bez úrokov a poplatkov. Z predloženej platobnej histórie vyplýva, že žalovaný celkovo zaplatil žalobcovi sumu 4 828,95 Eur. S poukazom na vyššie uvedené zaviazal okresný súd žalovaného na zaplatenie rozdielu medzi žalovanou istinou 7 692,74 Eur a tým, čo žalovaný zaplatil, teda 4 828,95 Eur. Súd tak zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2 863,79 Eur, preto okresný súd v prevyšujúcej časti návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. Žalovaný je so zaplatením žalovanej sumy v omeškaní, preto ho súd zaviazal s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka na zaplatenie úrokov z omeškania. Nakoľko v konaní žalobca nepreukázal, že výzva na zaplatenie dlhu bola žalovanému aj doručená (doručenka sa vrátila s poznámkou - adresát neznámy), počiatok omeškania okresný súd určil tak, že vychádzal z toho, kedy bola žaloba žalovanému doručená, teda týmto okamihom bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie svojho dlhu. Týmto dňom je 15.04.2015, teda odo dňa nasledujúceho je žalovaný v omeškaní so zaplatením žalovanej sumy. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku tak, že v spore prevažne úspešnému žalovanému okresný súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní mu žiadne trovy nevznikli ani si ich náhradu neuplatnil.

3. Proti rozsudku podal žalobca, na základe ktorého žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrhu na začatie konania vyhovie v plnom rozsahu, resp. rozhodnutie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

4. Súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav veci. Rozhodnutie okresného súdu napadol v časti, v ktorej súd zamietol žalobu v časti 1 865,31 € s prísl. Žalobca nesúhlasí s matematickým výpočtom dlžnej sumy súdom. Okresný súd priznal žalobcovi rozdiel uplatňovanej istiny (7 692,74 €) a úhrad žalovaného (4 828,95 €). Žalobca však zastáva názor, že nie je správny postup súdu, keď celkovú sumu úhrad vykonanú žalovaným počas trvania zmluvy odpočítal od žalovanej sumy 7 692,74 €. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ súd prvej inštancie posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, mal sumu úhrad žalovaného (4 828,95 €) odpočítať od sumy úveru poskytnutej žalovanému (9 558,05 €). Následne by vzniknutý rozdiel predstavoval sumu 4.729,10 €, ktorá mala byť žalobcovi priznaná. Keďže okresný súd priznal žalobcovi sumu 2 863,79 €, žalobca podáva odvolanie voči rozdielu sumy, ktorá mala byť žalobcovi priznaná (4 729,10 €) a sumy, ktorá žalobcovi priznaná bola (2 863,79 €), teda v rozsahu sumy 1 865,31 €).

5. Ďalej žalobca nesúhlasí s priznaním úroku z omeškania až od dátumu 15.05.2015, keďže v žalobnom petite si žalobca uplatnil úrok z omeškania od 05.10.2011. Žalobca si úrok z omeškania uplatnil odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty 5 dní odo dňa vrátenia zásielky (vypovedania zmluvy) žalobcovi. Poukázal na bod 13.2 Všeobecných obchodných podmienok. V danom prípade je doručovanie písomnosti preukázané vrátenou poštovou obálkou, keďže písomnosť si žalovaný neprevzal. Keďže táto bola žalobcovi vrátená dňa 29.09.2011, nasledujúcim dňom začala plynúť 5 dňová lehota v zmysle výzvy a po jej uplynutí sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobca zaslal žalovanému výzvu na poslednú adresu, ktorá bola žalovaným oznámená, resp. žalovaný počas trvania zmluvy žalobcovi neoznámil zmenu bydliska.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. V súlade s § 61 CSP stranami v konaní sú žalobca a žalovaný, preto odvolací súd namiesto pôvodného označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 379 CSP a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

10. Povinnosťou všeobecného súdu je náležite odôvodniť svoje rozhodnutie. Ak súd nedostatočne odôvodnení rozhodnutie, ide o nesprávny procesný postupom súdu, ktorý znemožní strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nedostatočné odôvodnenie neumožňuje strane sporu pre nedostatok dôvodov rozhodnutia reagovať riadne na závery rozhodnutia v odvolaní, čím dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v konaní.

11. Všeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí súd dbať tiež na celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe nich dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľne racionálne v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. V prípade, keď sú právne závery v nesúlade, so zistenými skutkovými zisteniami, alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods., 1 Ústavy SR, či čl. VI ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

12. Predmetom konania bol nárok žalobcu uplatnený proti žalovanému na zaplatenie sumy 7692,74 Eur s príslušenstvom. V konaní nie je sporné, že nárok je uplatnený zo spotrebiteľskej zmluvy, zmluvy o pôžičke, tiež nie je sporné, že ide o pôžičku bezúročnú a bez poplatkov, a preto súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi sumu úrokov, poplatkov.

13. Odvolateľ sa odvolal do časti rozhodnutia, ktorým bol návrh zamietnutý v rozsahu sumy 1865,31 Eur s prís. a v časti zamietnutia návrhu na priznanie úroku z omeškania od 05.10.2011. Žalobca poukázal na nesprávnosť výroku, ktorým bol návrh v uvedenej časti zamietnutý. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne matematicky vypočítal dlžnú sumu. Mala mu byť priznaná suma vyššia o 1.865,31 Eur s prísl., tiež nesprávne súd rozhodol o príslušenstve, úroku z omeškania, keď mu nepriznal úrok od 05.10.2011, ale až odo dňa kedy bola žaloba žalovanému doručená.

14. Odvolací súd po preskúmaní odvolania konštatuje, že je dôvodné a to z nasledovných dôvodov.

15. Zo spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil, prečo žalobcovi priznal sumu 2863,79 Eur. Súd prvej inštancie neuviedol z akého zisteného skutkového stavu vychádzal a akými úvahami sa riadil, keď nárok priznal ako rozdiel medzi žalovanou sumou 7 692,74 Eur a uhradenou sumou, keď suma pôžičky bola schválená vo výške 9 558,05 Eur (č. l. 3 spisu), z odôvodnenia rozhodnutia ako aj zisteného skutkového stavu, nevyplýva, že by žalobca na základe zmluvy poskytol žalovanému finančné prostriedky len vo výške 7 692,74 Eur.

16. Čo sa týka zákonného úroku z omeškania odvolací súd udáva, že judikatúra aj právna teórie sa ustálila v právnom názore, že účinnosť adresných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime občianskeho zákonníka predpokladá, že prejav vôle je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície (ust. § 45 ods. 1 občianskeho zákonníka). Slovné spojenie „dostane do sféry jeho dispozície“ nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním treba rozumieť konkrétnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória aj súdna prax takouto možnosťou chápe nie len samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie prípady, keď doručením zásielky obsahujúcej prejav vôle, do bytu adresáta či do jeho poštovej schránky, prípadne aj vhodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takejto zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívne príležitosť tak urobiť (Najvyšší súd ČR sp. zn. 26 Cdo 2988/2011, zo dňa 13. 11. 2012). Unesenie dôkazného bremena ohľadne tejto skutočnosti je na žalobcovi.

17. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlil svoj myšlienkový postup s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti a ním prijatý právny záver, z obsahu odôvodnenia nie je zrejmé prečo nárok priznal ako rozdiel medzi žalovanou sumou 7 692,74 Eur a uhradenou sumou, keď suma pôžičky bola schválená vo výške 9 558,05 Eur (č. l. 3 spisu).

18. Na základe uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Úlohou okresného súd v novom konaní bude opätovne posúdiť výšku uplatneného nároku žalobcu v časti, ktorej bol návrh zamietnutý v rozsahu 1 865,31 Eur s prísl. ako aj priznanie úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 05.10.2011 do 15.05.2015 zo sumy 2 863,79 Eur. Odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno ohľadne výšky nároku ako aj skutočnosti, kedy sa žalovaný dostal do omeškania je na žalobcovi, odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že bremeno tvrdenia, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods.2 CSP). Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uvedie, na základe akých skutkových zistení a úvah dospel k záveru, že nárok žalobcu je rozdiel medzi žalovanou istinou, a tým čo žalovaný zaplatil, keď zo zmluvy o pôžičke sa javí, že žalovanému bola požičaná suma 9 558,05 Eur. Je nevyhnutné, aby v novom rozhodnutí jednotlivé východiská, úvahy a závery okresného súdu našli konkrétne vyjadrenie aj v odôvodnení rozhodnutia.

20. V súlade s § 379 CSP odvolací súd zrušil aj závislý výrok o náhrade trov konania.

21. V súlade s § 396 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).