KSBB/12Co/412/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/412/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711216139 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6711216139.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobkyne J. N., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. XXX/XX, XXX XX K., právne zastúpenej RK LEGAL, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 17, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858 323, proti žalovanému Bryndziareň a syráreň, s. r. o., so sídlom SNP 376/7, 962 01 Zvolenská Slatina, IČO: 36 040 690, o zaplatenie 2.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/206/2011-599 zo dňa 12. mája 2016 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 12. mája 2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2.000,- Eur od 01. 06. 2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), pričom o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (druhý výrok). 1.1. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobkyne O.. P.. L. N., V.. (ďalej aj „pôvodný žalobca“) sa žalobou doručenou okresnému súdu 08. 11. 2011 domáhal od žalovaného zaplatenia 2.000,- Eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 01. 06. 2011 do zaplatenia a s náhradou trov konania z titulu bezdôvodného obohatenia vzniknutého porušením jeho autorských práv vo veľkom rozsahu. Zdôvodnil žalobu tým, že ako uznávaná vedecká kapacita patriaca medzi špičku odborníkov pre oblasť výživy je nositeľom autorských práv k článku s názvom „A. Q. J.“ publikovanému na stranách 78 a 79 časopisu K. J.. X/XXXX, ktorý vyšiel v septembri 2009. Posledný odsek tohto článku (nachádzajúci sa na strane 79 časopisu) „J. O. V. J.“ žalovaný takmer celý, s výnimkou prvej vety a použitia slov „U.“ a „O. J.“ v 5. a 6. riadku, neoprávnene bez predchádzajúceho súhlasu pôvodného žalobcu ako autora článku použil na etikete plastovej fľaše nápoja s názvom „J. A. C.“ XXX ml. Daný text sa nachádza na zadnej etikete tohto nápoja pod názvom „J.“ bez označenia autora diela. Podľa vedomostí pôvodného žalobcu žalovaný tento výrobok uviedol na trh počnúc aprílom 2010, teda k porušovaniu jeho osobnostných aj majetkových autorských práv dochádza viac ako jeden aj pol roka. Pôvodnému žalobcovi za použitie jeho diela nebola zaplatená akákoľvek odmena. Ak by s ním žalovaný uzatvoril licenčnú zmluvu, za toto použitie diela na komerčné ciele (propagáciu - podporu predaja výrobku) uvedením na etikete samotného výrobku by zaplatil odmenu minimálne 2.000,- Eur vychádzajúc aj z doby trvania zásahov do autorských práv. Poukázal na § 56 ods. 1 písm. f) autorského zákona, § 442a ods. 2, § 451 ods. 1 a § 458a Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalovaného vyzval na upustenie od zásahov do autorského práva listom zo 17. 05. 2011, na ktorý reagoval listom z 02. 06. 2011, v ktorom uviedol, že obsahom sú verejne dostupné informácie všeobecného charakteru a on svoj článok o žinčici údajne zverejnil ako prvý na stránke H. dňa 25. 04. 2009, kde je údajne stále sprístupnený. V reakcii listom z 21. 06. 2011 pôvodný žalobca uviedol, že sa so žalovaným na základe jeho žiadosti stretol 21. 08. 2009 v G. ohľadom prípadnej propagácie bryndze, kde dal žalovanému k dispozícii text svojho článku „A. Q.T.“ výlučne pre informačné účely. Text článku napísal pôvodný žalobca výlučne sám v júli 2009 za použitia svojich odborných vedomostí a začiatkom augusta 2009 ho postúpil vydavateľovi za účelom tlače. Žalovaný preto nemohol mať v apríli 2009 na webovej stránke H. zverejnený takmer zhodný článok, keďže ešte nebol napísaný. V liste z 21. 06. 2011 žalovanému oznámil, že nemôže ísť o použitie verejne dostupných informácií všeobecného charakteru, pretože na etikete je doslovný text článku pôvodného žalobcu. Listom zo 17. 05. 2011 vyzval žalovaného na peňažné plnenie najneskôr v lehote 10 od doručenia tejto výzvy (k čomu u žalovaného došlo 20. 05. 2011). Žalovaný sa preto počnúc dňom 01. 06. 2011 dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania. 1.2. Žalovaný vyjadrením zo dňa 26. 03. 2012 navrhol zamietnutie žaloby. Poukázal na obsah svojho listu z 02. 06. 2011, v ktorom uviedol, že nie je zrejmé, či je pôvodný žalobca skutočným autorom článku, nakoľko žalovaný vyrába žinčicu od približne augusta 2009. Jej výrobe predchádzal marketing na označovanie výrobku. Štatutárny orgán žalovaného sa obrátil na pôvodného žalobcu s už vypracovaným konceptom etikety, na ktorý použil verejne dostupné informácie z internetových stránok o žinčici a z iných článkov. Svoj článok zverejnil na internetovej stránke H. dňa 25. 04. 2009 s uvedením autora článku a s takto vypracovaným a už zverejneným konceptom sa v júli 2009 obrátil na pôvodného žalobcu so žiadosťou o jeho spripomienkovanie. Tiež poukázal na to, že v článku v časopise K. J. s názvom „A. Q.T.“ je ako autor označený O.. P.. L. N., V.., Ústav bunkovej biológie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Bratislava, z čoho nie je zrejmé, komu prináleží ochrana autorského práva. Poprel, že sa na predmetnú časť článku vzťahuje ochrana podľa autorského zákona, nakoľko jeho obsahom sú verejne dostupné informácie všeobecného charakteru. Irelevantná je skutočnosť, že žalobca nemal vedomosť o článku o žinčici zverejnenom dňa 25. 04. 2009 na H., nakoľko ani žalovaný nemal vedomosť o zverejnení článku pôvodného žalobcu v časopise K. J.. Namietol tiež, že zo žaloby a doložených dôkazov nevyplýva odôvodnenie výšky požadovaného bezdôvodného obohatenia, keďže pred podaním žaloby ho pôvodný žalobca žiadal o zaplatenie sumy 5.000,- Eur. Navrhol, aby konajúci okresný súd prejudiciálne rozhodol o určení, či je predmetná časť článku autorským dielom a kto je jeho autorom. Namietol aj premlčanie nároku, nakoľko vyrába žinčicu približne od augusta 2009. 1.3. Súd prvej inštancie v rozsudku doslovne citoval text článku „A. Q. J.“ publikovaného na str. 78 a 79 časopisu K. J. č. X/XXXX, ktorý vyšiel v septembri 2009 pod názvom „J. O. V. J.“: „Ovčie mlieko obsahuje dvojnásobné množstvo bielkovín ako mlieko kravské, čo platí aj pre srvátku a žinčicu. Žinčica je odvarená sladká srvátka, ktorá sa po zakvasení prírodnými mliečnymi mikroorganizmami premení na kyslú žinčicu. Keďže ovčie mlieko má priaznivejšie zloženie a vysoký obsah zdraviu prospešných látok, prejavuje sa to aj na vlastnostiach žinčice. Srvátkové bielkoviny obsiahnuté v žinčici sa vyznačujú širokým spektrom antimikróbnych, antikarcinogénnych a imunitný systém podporujúcich vlastností. Táto aktivita a vysoký obsah vetvených a syrných aminokyselín podporujú regeneráciu a ochranu svalových buniek pred oxidačným stresom ako aj častými infekciami, ktoré najmä u „pretrénovaných“ športovcov nie sú zvláštnosťou. Žinčica do polovice 20. storočia bola každodennou potravou na našich salašoch. Žinčicou sa živili aj drevorubači na Horehroní, ktorí podávali neuveriteľne vysoké pracovné výkony, a to doslova „od svitu do mrku“. O blahodarnom pôsobení žinčice na zdravie a vitalitu svedčí množstvo „bačovských“ žartov a prísloví. Hugolín Gavlovič, autor diela Valašská škola mravúv stodola mal už v mladosti podlomené zdravie, ochorel na tuberkulózu. Na odporúčanie opáta sa začal živiť žinčicou a dožil sa veku 75 rokov.“ Porovnaním s textom pod názvom „J.“, ktorý sa nachádza na zadnej etikete výrobku žalovaného „J. A. C.“, objem plastovej fľaše XXX ml, súd prvej inštancie zistil, že je takmer totožný s textom časti „J. pre dobré zdravie“ v článku „A. Q.T.“ publikovaného v časopise K. J.. X/XXXX. Na zadnej etikete uvedeného výrobku žalovaného je vynechaná prvá veta z článku „Ovčie mlieko obsahuje dvojnásobné množstvo bielkovín ako mlieko kravské, čo platí aj pre srvátku a žinčicu“, v ďalšom texte zadnej etikety výrobku sú vynechané slovo „U.“ a slovo „O.“. V ostatnom je text nachádzajúci sa na zadnej etikete označeného výrobku žalovaného totožný s textom časti článku „J. O. V. J.“. Z výňatku z internetovej stránky H. (dátum 07. 07. 2011) „Pridané: 25.04.2009/Autor: K. C./Pridal:M.“ predloženého žalovaným spolu s vyjadrením k žalobe na preukázanie jeho tvrdenia ohľadne autorstva článku „A.T.“ (čl. 30 spisu) vyplynulo, že článok „A. J.“ mal byť zadokumentovaný na stránke „I.“. 1.4. Za účelom vyriešenia otázky autorstva k spornému článku predložil pôvodný žalobca listinný dôkaz - znalecký posudok č. 4/2012 zo dňa 25. 09. 2012 T.. P. Y., súdneho znalca z odboru elektrotechnika, počítačové programy (softvér), riadiaca technika, výpočtová technika (hardvér), bezpečnosť a ochrana informačných systémov, ktorý konštatoval, že článok na internetovej stránke H. „A. J.“ nebol s najväčšou možnou pravdepodobnosťou v roku 2009 uverejnený vo verejnej sieti internet.. Najpravdepodobnejším termínom skutočného vytvorenia predmetného obsahu na URL: I. (resp. aj URL:'.) je časový interval od XX. XX. XXXX XX:XX:XX do XX.XX.XXXX XX:XX:XX. Znalec v čase vonkajšieho znaleckého skúmania vlastností softvéru nemal možnosť paralelne vykonať verifikáciu výsledkov aj prostredníctvom analýzy na úrovni samotného zdrojového kódu webovského softvéru v stave tak ako bol v danom čase na webovskom serveri sprevádzkovaný. Platí zásada, že každá osoba s možnosťou fyzického prístupu k počítačovému zariadeniu, kde je softvér prevádzkovaný, môže v tomto zariadení ľubovoľne modifikovať súbory, časti kódu softvéru a súvisiace dáta a každý oprávnený používateľ tohto softvéru môže v rozsahu definovanom jeho oprávnením modifikovať príslušný rozsah údajov (dát). Z odborného vyjadrenia Centra vedecko-technických informácií SR so sídlom v Bratislave zo 17. 09. 2012 predloženého pôvodným žalobcom vyplynulo, že stránka '., ktorá má poradie XXXXX a zobrazuje dátum 25. 04. 2009 sa svojím poradím jednoznačne zaraďuje na začiatok júna 2011, snáď 01. 06. 2011, alebo 02. 06. 2011. Ak by mala byť z dátumu 25. 04. 2009, jej identifikátor by musel byť z rozsahu XXXX-XXXX., čoho pravdivosť možno overiť jednoducho na webe vložením identifikátora za H. napr. '.. Lokalita „M.“ používa redakčný systém K. a bola vytvorená firmou HALF.PIXEL STUDIO (MediaCreative s. r. o.), IPEC DROUP building, Roľnícka 116, Bratislava. Stránky pri ich vytváraní v tomto redakčnom systéme dostanú priradený jednoznačný číselný identifikátor (je súčasťou adresy stránky), ktorý je vytváraný jednoduchým inkrementálnym spôsobom, t.j. novovytváraná stránka má tento identifikátor o jednotku väčší ako predchádzajúca. V tomto prípade môže teda slúžiť ako poradové číslo stránky. Samozrejme sú možné isté výnimky, kedy poradové číslo stránky a zobrazený dátum nekorelujú, t.j. stránka s nižším poradovým číslom môže mať neskorší dátum ako stránka s vyšším poradovým číslom. Mohlo by ísť o oneskorené schválenie moderátorom, úpravu už predtým zverejnenej stránky atď.. Tu by však pri štandardnom spôsobe vytvárania a zverejňovania stránok bola predpokladaná odchýlka rádovo niekoľko dní. Poskytovateľ odborného vyjadrenia nevie ako by sa dala štandardne vysvetliť situácia, keď stránka '. má poradie XXXXX a zobrazuje dátum 25. 04. 2009, keď sa svojím poradím jednoznačne zaraďuje na začiatok júna 2011. Aj podľa odborného vyjadrenia O.. T.. M. Z., O.. (Q. Q. U. A.) zo dňa 19. 09. 2012 nebol príspevok na adrese '. zverejnený dňa 25. 04. 2009, ale 1. alebo 2. júna 2011, pričom dátum 25. 04. 2009 bol nastavený dodatočne. Žalovaný závery T.. P. Y. v listinnom dôkaze - znaleckom posudku č. 4/2012 namietol, pretože posudzuje stav veci len „zvonku“, teda údaje voľne dostupné len pre anonymov alebo prihlásených užívateľov, nemal prístup do administrácie redakčného systému, nevedel posúdiť, či spomenutý článok bol publikovaný v pôvodnom termíne a následne stiahnutý z webstránky a opätovne pridaný pod iným číslom neskôr. Opieral sa len o datovanie výsledného článku '., ktorý bol niekoľkokrát redakčne upravovaný. T.. P. Y. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní potvrdil závery svojho znaleckého posudku. Znalec T.. B. U. po nariadení znaleckého dokazovania súdom z odboru elektrotechnika, odvetvie riadiaca technika, výpočtová technika (hardware), odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky, počítačové programy (softvér) v písomnom znaleckom posudku č. 1/2015 zo dňa 01. 01. 2015 uviedol, že v rámci znaleckého skúmania nebola doložená informácia (nie je v súdnom spise) o existencii forenzne použiteľnej zálohy systému stránky H. na „administrátorskej úrovni“ (napr. vo forme digitálnej kópie), ktorá by bola použiteľná pre forenzné skúmanie. Skúmanie súčasne prevádzkovaného systému je s ohľadom na predmet a povahu veci irelevantné a na jeho základe nie je možné dospieť k jednoznačným preukazným záverom. V čase skúmania znalec neidentifikoval na webstránke H. žiaden článok s identickým obsahom ako sporný článok. Jeho skúmanie mohlo vychádzať len z rovnakej metodiky, aká bola použitá pri odborných vyjadreniach a v znaleckom posudku, ktorý už súčasťou súdneho spisu je. Stotožnil sa s názormi uvedenými v znaleckom posudku T.. Y. a v doložených odborných vyjadreniach, že predmetný článok s vysokou mierou pravdepodobnosti nebol zverejnený v termíne 25. 04. 2009. Autorizovaná osoba, t. j. osoba oprávnená na prístup k akejkoľvek webovej aplikácii, teda napr. i k jednotlivým súborom tvoriacim webstránku môže v rozsahu svojich oprávnení vykonať akékoľvek nezvratné zmeny vo funkčnosti obsahovej stránky, na úrovni jednotlivých aj systémových atribútov súborov tvoriacich štruktúru stránky. V prípade zmeny dátumu ide len o zmenu textovej informácie v zdrojovom kóde, ktorú môže vykonať osoba disponujúca zodpovedajúcimi právomocami na prístup k týmto zdrojom. Žalovaný sa k znaleckému posudku tohto znalca, ktorý bol aj vypočutý na pojednávaní, nevyjadril. Prevádzkovateľom domény H. bola podľa zistenia súdu prvej inštancie spoločnosť Kabel Plus, s. r. o., Košice, ktorej jedným z dvoch konateľov s dátumom vzniku funkcie 17. 07. 2007 je T.. K. C., ktorý je aj štatutárnym zástupcom žalovaného. 1.5. Na preukázanie výšky požadovaného nároku pôvodný žalobca predložil vyjadrenie spoločnosti DANONE, s. r. o., Bratislava z 11. 02. 2013, podľa ktorého za použitie časti jeho článku na komerčné účely by bola zaplatená v roku 2010 odmena v rozpätí od 3.000,- do 5.000,- Eur, resp. vyššia. Presná výška by bola stanovená v závislosti od toho, či by udelená licencia bola výhradná alebo nevýhradná aj od konkrétneho spôsobu komerčného využitia diela (etikety produktu, reklamné články). Zo stanoviska spoločnosti NUTRICIA, s. r. o., Bratislava zo 14. 01. 2013 vyplynulo, že zvyčajná odmena pre autora článku za použitie článku alebo jeho časti na propagáciu produktu na slovenskom trhu v r. 2010 sa pohybovala na úrovni priemerne okolo 2.500,- Eur a viac. Podľa stanoviska Seesame, s. r. o., Bratislava z 18. 03. 2015 je stanovenie autorskej odmeny vždy predmetom dohody zmluvných strán. Pri stanovení výšky autorskej odmeny za udelenie licencie na použitie autorského diela spoločnosť zvažuje renomé autora, kvalitu diela, konkrétny spôsob použitia diela na komerčné účely (televízna, rozhlasová, internetová, novinová kampaň, resp. propagácia prostredníctvom brožúr, iných reklamných materiálov, využitie na etikete produktu); výška závisí aj od povahy licencie (výhradná alebo nevýhradná) a od jej dohodnutého územného rozsahu (regionálne, celé územie SR, zahraničie). Obvyklá autorská odmena pre autora kvalít O.. N. ako popredného slovenského mikrobiológa a pedagóga by sa za použitie obdobného diela pohybovala od 2.000,- do 5.000,- Eur. Žalovaný poukázal na to, že spoločnosť Danone sa vyjadrovala v súvislosti s výrobou výrobku Q.. Podľa jeho tvrdenia na základe desiatkov článkov obdobného charakteru publikovaných na internete by bola licenčnou odmenou suma približne 14,- Eur za obdobie od septembra 2006 do apríla 2009 a 28,- Eur za obdobie od júla 2010 do mája 2011. Podľa autorskej zmluvy a vydavateľskej zmluvy z 20. 11. 2011 sa vydavateľ zaviazal zaplatiť autorovi autorský honorár 79,- Eur za jednozväzkové slovesné dielo - heslá v anglickom jazyku do publikácie C. I. C.. Autorská odmena podľa licenčnej zmluvy z 01. 08. 2011 za vytvorenie diela v rozsahu 200 strán (textové podklady k vydaniu tam označenej publikácie písané vo word a odovzdané na CD nosiči) bola 2,50 Eur za jednu stranu. Podľa licenčnej zmluvy z 28. 03. 2011 bola licencia na šírenie rozprávok U. vo forme osvety udelená bezplatne. 1.6. Výsluchom pôvodného žalobcu súd prvej inštancie zistil, že nie je v žiadnom pracovnom vzťahu s Ústavom bunkovej biológie, Prírodovedecká fakulta UK Bratislava, kde vykonáva čestnú funkciu. Označenie autora článku O.. P.. L. N., V.., Ústav bunkovej biológie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského Bratislava uviedol, pretože si to želajú vydavatelia časopisov K. J. a J., aby články u čitateľov vzbudili viac dôvery. Aj pri uverejňovaní iných svojich článkov používal takéto označenie. Od roku 2002 sa zaujíma o slovenské ovčiarstvo, v tomto smere bezplatne vypomáha ústavu, fakulte aj študentom. Je autorom množstva článkov a odborných publikácií. Pokladal si za povinnosť upozorniť verejnosť na to, že sa začali vyrábať žinčice, ktoré neboli žinčicou. V júni 2009 telefonicky navrhol K. J., že napíše článok o žinčici, dali mu ultimátum do 15. júla. Článok odoslal na rozhraní júna až júla. Nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu. Väčšinou takúto publikačnú činnosť robil zadarmo, sem-tam mu poslali nejakých 50,- Eur. Štatutárny zástupca žalovaného T.. K. C. ho oslovil elektronicky za účelom porady o propagácii bryndze vyrábanej žalovaným. Stretli sa 21. 08. 2009 v G., kde mal so sebou balík publikácií a rukopisov vrátane uvedeného článku. T.. C. si článok od neho vzal a požiadal ho o ďalšie stretnutie v súvislosti s bryndzou. O týždeň v K. už nebola reč o bryndzi, ale prišiel s nadšením, že budú vyrábať žinčicu, čo žalovaný zrealizoval rok na to. Pri dvojdňovej prednáške koncom apríla 2010 vo J. A. pôvodný žalobca zistil, že časť jeho článku je uvedená na zadnej etikete výrobku žalovaného. Podľa jeho vedomostí bola sporná etiketa na výrobku žalovaného používaná zhruba od apríla 2010 do mája 2012. 1.7. Štatutárny zástupca žalovaného T.. K. C. vypovedal, že sa prvýkrát s pôvodným žalobcom stretli, keď začal publikovať články o tom, čo je pravá a nepravá bryndza niekedy v roku 2003 alebo 2004. Žalovaný vyrába žinčicu od augusta 2009, predpríprava výroby trvala približne rok. Záverečná časť článku publikovaného v časopise K. J.. X/XXXX, ktorú čítal až po doručení žaloby, je veľmi príbuzná tomu, čo je vytlačené na etikete žinčice vyrábanej žalovaným. Momentálne však túto etiketu z dôvodu súdneho sporu nepoužíva. Za autora časti článku použitého na etikete žinčice označil seba. Napísal všeobecne, ako sa zo srvátky vyrába žinčica z akéhokoľvek, nielen z ovčieho mlieka. Pôvodný žalobca si to prispôsobil len na ovčie mlieko a publikoval to v článku uverejnenom v K. J.. Nevedel uviesť, kedy bola etiketa zadaná do tlače a kedy bola tlačená. Potvrdil stretnutie s pôvodným žalobcom v auguste 2009 na Agrokomplexe v G. za účelom doriešenia, či nielen nepasterizovaná, ale aj pasterizovaná bryndza má nejaký vplyv na zdravie. Dohodli sa na ďalšom stretnutí o týždeň v K.. Pôvodný žalobca mu v G. neodovzdal žiadne materiály. Článok pôvodnému žalobcovi odovzdal v O. niekedy v máji 2009, preto sa ho na stretnutí v K. opýtal, čo naň hovorí. Článok, ktorý je jeho jediným, zverejnil v apríli 2009 na stránke H.. K jeho napísaniu ho viedli otázky ľudí, ktorým dával degustovať žinčicu. Použité informácie čerpal z internetu a z knižky. Článok napísal na notebooku sám. Má za to, že pôvodný žalobca odkopíroval článok od neho; motív jeho konania nevedel uviesť. Nepovažoval za potrebné využiť právne prostriedky ochrany proti kopírovaniu článku, lebo ho nepovažuje za super odborný článok, ale za bežnú vec. O.. N. považuje za odborníka v mikrobiológii, čo sú baktérie mliečneho kysnutia a probiotické baktérie, nie však za odborníka na bryndzu. Pri konfrontácii pôvodný žalobca aj štatutárny zástupca žalovaného T.. C. zotrvali na svojich tvrdeniach. Pôvodný žalobca poprel, že mu v O. v máji 2009 T.. C. odovzdal napísaný článok. Štatutárny zástupca žalovaného zas poprel, že by mu pôvodný žalobca odovzdal článok na Agrokomplexe v G.. 1.8. Druhý konateľ žalovaného T.. A. I. vypovedal, že autorom spornej etikety je T.. K. C.. Už v ich vzájomnom e-maile z 20. 11. 2009 T.. C. uviedol text etikety na výrobku žalovaného. Žinčica sa začala predávať niekedy v roku 2009. Pre neho ani pre T.. K. C. ako poľnohospodárov nie je problém zostaviť zo všeobecných informácií článok uvedený na etikete výrobku. O tom, že sa O.. N. domáhal autorstva článku sa dozvedel od T.. C.. Považoval to za nejakú pomstu na revanš, že pre neho prestali robiť s bryndzou. 1.9. Na žiadosť právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 19. 02. 2013 O.. P.. C. M., O.., rektor Univerzity Komenského v Bratislave v liste zo dňa 05. 03. 2013 uviedol, že O. N. je N. O. Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý aktívne pôsobil na čiastočný úväzok do 31.12.2011 v Ústave bunkovej biológie do jeho zrušenia v roku 2012 ako predpokladá aj interná legislatíva Univerzity Komenského. Podľa článku 4 ods. 1 Zásad udeľovania čestného titulu profesor emeritus na UK: „Čestný titul emeritný profesor oprávňuje svojho nositeľa po dohode s rektorom alebo s dekanom fakulty používať vybavenie a informačné technológie univerzity alebo fakulty a zúčastňovať sa na ich vedeckej práci, pedagogickej práci a na iných činnostiach v súlade s príslušnými vnútornými predpismi“. Pôsobenie emeritných profesorov univerzita považuje za vhodný prvok vo vedecko-pedagogickej činnosti univerzity, ktorý prispieva k formovaniu mladej generácie nielen po stránke odbornej, ale aj po stránke hodnotovej. Žalovaný predložil Vnútorný predpis Univerzity Komenského v Bratislave č. 3/2008 o bibliografickej registrácii a vykazovaní publikačnej činnosti a ohlasov, ktorý nadobudol platnosť a účinnosť 06.02.2008 (Smernica rektora Univerzity Komenského v Bratislave), ako i Príkaz rektora Univerzity Komenského v Bratislave č. 4/2012 o bibliografickej registrácii a vykazovaní publikačnej činnosti a ohlasov článkov publikovaných v karentovaných časopisoch, ktorý nadobudol platnosť a účinnosť dňa 15.10.2012, ktorý sa však nedotýka posudzovaného obdobia. 1.10. V priebehu súdneho konania pôvodný žalobca O.. P.. L. N., V.. zomrel dňa XX. XX. XXXX. Podľa osvedčenia o dedičstve č. k. 65D/438/2015-56 (Dnot 48/2015) zo dňa 14. 10. 2015 vydaného súdnou komisárkou JUDr. Janou Horňákovou, notárkou so sídlom v Bratislave, Štúrova 4, ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 30. 10. 2015, na základe schválenej dedičskej dohody pohľadávku nebohého vo výške 2.000,- Eur voči spoločnosti Bryndziareň a syráreň s. r. o., uplatnenú v súdnom konaní sp. zn. 14C/206/2011 Okresného súdu Zvolen spolu s príslušenstvom nadobudla dedička J. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, K., s ktorou okresný súd po právoplatnom skončení konania o dedičstve ďalej konal ako so žalobcom. Okresný súd zdôraznil, že predmetom dedenia neboli autorské práva, ale predmetná pohľadávka. Konštatoval, že jej zaradenie do dedičstva nie je nesporným dôkazom o vlastníctve pôvodného žalobcu tejto pohľadávky, ale práve účelom celého tohto súdneho konania bolo zistenie a vyhodnotenie, či pôvodný žalobca má nárok voči žalovanému na zaplatenie tejto pohľadávky z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. 1.11. Súd prvej inštancie s poukazom na prechodné ustanovenie § 190 ods. 1 autorského zákona č. 185/2015 Z. z. vo veci aplikoval zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej iba „autorský zákon“) v znení neskorších predpisov, aj keď bol zrušený s účinnosťou od 01. 01. 2016. V zmysle § 5 ods. 22, § 7 ods. 1 písm. a), § 7 ods. 3, § 8, § 15 ods. 2, § 16, § 18 ods. 1, 4, § 56 ods. 1 písm. f) autorského zákona, § 442a ods. 2, § 451 ods. 1, 2, § 458a Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) a jeho ustanovení o premlčaní (§ 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1, 2) súd prvej inštancie konštatoval dôvodnosť žaloby. Dospel k záveru, že text časti článku pôvodného žalobcu publikovaného v časopise K. J.. X/XXXX citovaný v odseku 1.3 odôvodnenia tohto rozsudku a text na zadnej etikete výrobku žalovaného „J. A. C.“ majú také minimálne textové rozdiely, že možno konštatovať, že ide o texty takmer totožné. Námietka žalovaného o tom, že texty nie sú rovnaké, preto nebola opodstatnená. 1.11.1. Žalobca ani žalovaný nepredložili žiadne dôkazy preukazujúce odovzdanie textu článku druhej strane sporu. Súd prvej inštancie preto autorstve sporného článku vychádzal zo zistenia dátumu publikácie článku „A.T.“ na webovej stránke H., vychádzajúc z listinného dôkazu - znaleckého posudku č. 4/2012 T.. P. Y., odborných vyjadrení Centra vedecko-technických informácií SR, O.. T.. M. Z., O.., aj zo znaleckého posudku č. 1/2015 súdneho znalca T.. B. U. a jeho výpovede na pojednávaní. Dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal publikáciu článku jeho štatutárneho zástupcu T.. K. C. na uvedenej internetovej stránke v tvrdenom dátume 25. 04. 2009. Zohľadnil aj skutočnosť, že T.. K. C. je nielen jedným z dvoch štatutárnych zástupcov žalovaného, ale aj spoločnosti Kabel Plus, s. r. o., Košice, ktorá je prevádzkovateľom uvedenej domény. Žalovaný tak mal možnosť v súdnom konaní predložiť nespochybniteľný dôkaz o tom, že k zverejneniu článku „A.T.“ došlo na tejto internetovej stránke práve uvedeného dňa. Súd prvej inštancie mal preto preukázané, že autorom sporného článku, resp. časti je pôvodný žalobca O.. P.. L. N., V.. Výpoveď druhého konateľa žalovaného T.. I. k tejto otázke obsahovala nepreukázané tvrdenia. E-mail z 20. 11. 2008 odosielaný medzi štatutárnymi zástupcami žalovaného, predložený po znaleckom dokazovaní, považoval súd prvej inštancie za účelový dôkaz s nepreukázanou hodnovernosťou. Bez povšimnutia nenechal súd prvej inštancie skutočnosť, že žalovaný sa k písomnému znaleckému posudku ani k výpovedi znalca T.. B. U. nevyjadril a v zásade ho nespochybnil. Zo žalovaným predloženej faktúry za grafické služby č. XXXXXXXX zo 17. 07. 2009, splatnej 19. 09. 2009 napriek odvolávke na dodací list „J.“ nevyplýva, že faktúra sa týka práve spornej etikety, keď žalovanému nič nebránilo predložiť dodací list, prípadne stanovisko spoločnosti, ktorá grafické služby žalovanému dodávala, čo bolo ich predmetom. Rovnako doklad z registračnej pokladne žalovaného z 31. 07. 2009 o predaji žinčice, technologický postup ohľadom výroby žinčice platný u žalovaného v roku 2009 ani rozhodnutie Regionálnej a potravinovej správy Zvolen nepreukazujú tvrdenia žalovaného, že už v auguste 2009 na produkte „J. A. C.“ používal spornú etiketu. Žalovaný svoje tvrdenia, že jeho štatutárny zástupca je autorom predmetného článku spochybnil aj tým, že v priebehu konania uvádzal, že pôvodný žalobca nebol jediný, kto sa podieľal na vytvorení finálnej verzie predmetného článku, keď štatutárny zástupca žalovaného je minimálne jeho spoluautorom, a ďalej i vyjadrením štatutárneho zástupcu T.. K. C. v tom ohľade, že tento sa s pôvodným žalobcom nedohodol na žiadnej odmene za predmetný článok. Tieto vyjadrenia žalovaného v priebehu súdneho konania spochybňujú jeho počiatočné tvrdenia, že je autorom sporného článku. 1.11.2. Autorskoprávnu ochranu požíva každé dielo, ktoré je dielom podľa autorského zákona. Autorské dielo musí byť výsledkom tvorivej duševnej činnosti jeho pôvodcu (samotný autor), musí byť výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora a nemôže byť ako výsledok tvorivej duševnej činnosti vylúčené zákonom z autorskoprávnej ochrany. Žalovaný popieral, že sporná časť článku má znak tvorivosti tvrdiac, že nejde o autorské dielo, na ktoré sa vzťahuje ochrana podľa § 7 ods. 3 písm. a) autorského zákona. Základným prameňom práva v tejto oblasti je Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel z 9. septembra 1886, na ktorý správne poukazoval žalovaný. Judikatúra európskych súdov, vrátane slovenských sa nesie v duchu že „samotné (mechanické) pospájanie myšlienok (napr. v článku) nie je tak tvorivé, aby prekračovalo tvorivú úroveň oddeľujúcu autorské dielo od iných výsledkov tvorivej duševnej činnosti“ (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 11Co/51/2010). I z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 4924/2007 vyplýva, že „aby bol výsledok ľudskej činnosti chránený autorským zákonom, nemôže byť výsledkom akejkoľvek tvorivosti, ale musí byť výsledkom tvorivosti nezameniteľného osobitného rázu, závislej od individuálnych osobných vlastností autora, bez ktorých by výsledok vôbec nevznikol“. Tvorivú činnosť možno charakterizovať ako činnosť spočívajúcu vo vytvorení nehmotného výtvoru s tým, že dosiahnutie tohto výsledku závisí od osobných vlastností tvorcu, bez ktorých by tento výtvor nebol vôbec dosiahnutý. Osobnostnými vlastnosťami tvorcu je najmä schopnosť tvoriť literárne, umelecky alebo vedecky, s ktorou býva spojené nadanie a iné prvky patriace medzi osobnostné vlastnosti, ktoré sú tvorcovi dané, ale ktoré aj nadobudol vzdelaním, skúsenosťami a pod.. Výsledok autorskej tvorby ako taký je štatisticky jedinečný (unikátny) v tom zmysle, že nemôže pochádzať od nikoho iného, iba od konkrétneho tvorcu. Výsledok tvorivej činnosti ako taký nesmie byť vyňatý spod autorskoprávnej ochrany v zmysle § 7 ods. 3 autorského zákona. Celý článok „A. Q.T.“, vrátane záverečnej časti „J. O. V. J.“ je potrebné z hľadiska ochrany autorského zákona posúdiť ako celok, v ktorom sú obsiahnuté informácie s takými vedeckými prvkami, ktoré sú nepochybne výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora celého článku, pôvodného žalobcu O.. P.. L. N., V... Tento článok v celom jeho kontexte nemožno posúdiť len tak, že obsahuje všeobecné informácie zverejnené napríklad i na internete. Nie je v možnostiach a schopnostiach iného než autora článku dospieť k výsledkom uvedeným v tomto článku bez vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Toto dielo, celý článok má prvky literárneho aj vedeckého diela pospájané vhodnou formou, vlastnou len jeho autorovi. Pôvodný žalobca bol uznávanou vedeckou kapacitou zaraďovanou medzi špičku odborníkov v oblasti výživy v SR, o čom svedčí celá jeho publikačná činnosť prezentovaná v súdnom konaní. Celé dielo vrátane jeho spornej časti nesie „pečať autora“ a zanecháva na ňom „pečať originality“. Je výsledkom tvorivosti autora tohto článku osobitného rázu, závislej od jeho individuálnych osobnostných vlastností. Autor sa v pôvodnom článku venuje najvýznamnejším srvátkovým bielkovinám, označuje ich a uvádza ich zloženie a účinky na ľudský organizmus. Definuje ich, čo by bez odborných znalostí pôvodného žalobcu nebolo možné. I keď sa pôvodný žalobca k obsahu spornej časti článku vyjadril, že obsahuje všeobecné informácie, táto nadväzuje na predošlú časť neobsahujúcu len všeobecné informácie. Celý článok ako celok je výsledkom tvorivej duševnej činnosti pôvodného žalobcu jedinečného rázu, bol napísaný osobou, ktorá sa danej oblasti venovala na najvyššej vedeckej úrovni celý svoj profesijný život. Podľa súdu prvej inštancie nejde len o zosumarizovanie voľne prístupných informácií, ako tvrdí žalovaný. V článku je prejavený tvorivý prístup jeho autora a sú prezentované jeho vlastné zistenia aj prejavená jeho literárna tvorivosť v spôsobe, ako tieto odborné informácie podal, keď časopis Bedeker zdravia je určený pre širokú laickú verejnosť, nie pre verejnosť odbornú. Žalovaným predkladané obdobné články sú s posudzovaným článkom pôvodného žalobcu ako autora neporovnateľné, nevyznačujú sa jedinečnosťou, ktorá je vlastná autorovi sporného článku, vrátane jeho spornej časti. Posudzované dielo nie je len mechanickým pospájaním myšlienok tak, ako je to v obdobných článkoch predložených žalovaným, ale ide o výsledok tvorivosti vlastnej autorovi. Dôkazy vo forme žalovaným predložených internetových diskusií ohľadom časopisu K. J., ktorý je nepredajný a je možné ho nájsť iba v čakárňach lekárov (iba niektorých a v určitom meste) a v lekárňach, čo znamená, že je zaplatený reklamou inzerujúcich firiem a sú v ňom publikované články, ktoré si tieto firmy objednajú, nemali žiadnu výpovednú hodnotu. Išlo o neoverené informácie bez riadneho overenia, kto za takýmito diskusiami stojí, aký je ich cieľ, akú majú výpovednú hodnotu. Tvorivosť pôvodného žalobcu ako autora článku sa prejavuje v spôsobe vystavania spornej časti článku obsahujúcej dve kategórie navzájom prepojených informácií (vedecké a literárne), tiež ich výberom a formou ich prezentovania, napr. vyberá len určité vlastnosti žinčice spomedzi viacerých, odporúča jej pitie konkrétnej kategórii ľudí, upozorňuje na tradíciu jej pitia v SR v minulosti. Aj tieto okolnosti jednoznačne odrážajú jedinečnú osobnosť pôvodného žalobcu ako autora. Okresný súd sa stotožnil s judikatúrou, na ktorú poukazoval žalovaný ohľadne pojmových znakov diela podliehajúceho ochrane podľa autorského zákona a diela, ktoré takejto ochrane nepodlieha. Zdôraznil ale, že posúdenie, či konkrétne dielo ochrane autorského zákona podlieha, alebo je z nej vylúčené v konkrétnom prípade patrí vždy len konajúcemu súdu. Poukazovanie na európsku aj slovenskú judikatúru je pre každý konkrétny prípad vodítkom, avšak konkrétne okolnosti vždy musí zistiť a vyhodnotiť konajúci súd. 1.11.2.1. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že pôvodný žalobca uvedený článok napísal ako zamestnanecké dielo (dielo vytvorené na splnenie pracovných povinností zadaných zamestnávateľom v pracovnoprávnom, služobnom a štátnozamestnaneckom vzťahu). Zamestnaneckým dielom nie je dielo, ktoré zamestnanec vytvorí na iný účel ako na splnenie pracovných povinností, aj keby k jeho vytvoreniu použil napr. aj pracovné prostriedky zamestnávateľa. Pôvodný žalobca bol N. O. Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý do 31. 12. 2011 aktívne pôsobil v Ústave bunkovej biológie. Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta v potvrdení zo 06. 12. 2012 uviedla, že článok „A. Q.T.“ uverejnený v časopise K. J.. X/XXXX nebol O. N. napísaný v súvislosti s pôsobením na fakulte, ale ho napísal ako súkromná osoba. Súd prvej inštancie konštatoval, že o zamestnanecké dielo by išlo len v prípade, ak by pôvodný žalobca dielo vytvoril na základe pokynov a s vedomím univerzity alebo príslušnej fakulty, čo v konaní nebolo preukázané. Ak O.. N. ako autor článku svojím označením v časopise prekročil svoje kompetencie vo vzťahu k univerzite alebo ústavu, zakladá to len vzájomné práva medzi nimi. Za vytvorenie zamestnaneckého diela by pôvodnému žalobcovi musela patriť odmena. V konaní nebolo preukázané, že od univerzity, príslušnej fakulty žalobca za uvedený článok obdržal akúkoľvek odmenu. 1.11.3. Okresný súd dospel k záveru, že pôvodnému žalobcovi vznikol podľa § 56 ods. 1 písm. f) autorského zákona nárok na náhradu ujmy, ktorá mu vznikla tým, že žalovaný istý čas bezdôvodne a bez jeho súhlasu používal spornú časť článku na zadnej etikete svojho produktu na reklamné účely a propagáciu svojho výrobku. Pôvodný žalobca tvrdil, že takého porušenie trvalo rok a pol, žalovaný sa nevedel vyjadriť, kedy spornú etiketu prestal používať. Okresný súd preto pri ustálení dĺžky konania žalovaného vychádzal z tvrdení pôvodného žalobcu. 1.11.4. Pri rozhodovaní o výške nároku súd prvej inštancie primerane aplikoval § 442 ods. 2, § 451 ods. 1 a § 458a OZ, na ktoré v prípade vydania bezdôvodného obohatenia odkazujú osobitné zákony upravujúce ochranu duševného vlastníctva. Zdôraznil implementáciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/48/ES z 29. 04. 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva do slovenského právneho poriadku. Vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom a z toho, že nárok bol uplatnený vo výške na spodnej hranici, preto priznal bezdôvodné obohatenie 2.000,- Eur. K obrane žalovaného, ktorý poukazoval na „autorské“ odmeny za desiatky článkov v podobe internetovej informácie okresný súd uviedol, že ani jeden z nich nebol porovnateľný so sporným článkom. Predmetom autorskej zmluvy z 20. 11. 2011 bolo jednozväzkové slovesné dielo - heslá v anglickom jazyku. Z licenčnej zmluvy z 01. 08. 2011 vyplýva autorská odmena za vytvorenie textových podkladov k vydaniu publikácie tam označenej. Súd prvej inštancie tiež zohľadňoval (ako vyplýva z 3. odseku strany 31 jeho rozsudku), že dielo pôvodného žalobcu bolo použité na komerčné ciele uvedením na etikete výrobku počas doby jeden a pol roka, čo hodnotil ako porušenie autorských práv vo veľkom rozsahu. 1.11.5. Pri posudzovaní žalovaným uplatnenej námietky premlčania vychádzal súd prvej inštancie z premlčacej doby, ktorá je v prípade vydania bezdôvodného obohatenia zakotvená ako subjektívna aj ako objektívna. Žaloba bola podaná na súde 08. 11. 2011. Výsluchom pôvodného žalobcu bolo preukázané, že sa o používaní časti svojho článku na etikete produktu žalovaného dozvedel niekedy v apríli 2010 vo J. A. na stretnutí Cechu bryndziarov, kde si spornú etiketu na odovzdanej fľaši žinčice nevšimol. Následne si asi o dva týždne zakúpil sporný produkt v predajni K. a bol upozornený študentmi, že na etikete ide o časť jeho článku. Štatutárny zástupca žalovaného potvrdil, že pri stretnutí v apríli 2010 pôvodnému žalobcovi sporný produkt odovzdal. Okresný súd mal potom za to, že subjektívna premlčacia doba začala pôvodnému žalobcovi plynúť od mája 2010 a do podania žaloby neuplynula. 1.11.6. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni úrok z omeškania od 01. 06. 2011, nakoľko lehota na splnenie povinnosti určená pôvodným žalobcom vo výzve zo 17. 05. 2011 doručenej žalovanému 20. 05. 2011 márne uplynula 31. 05. 2011. Od 01. 06. 2011 je žalovaný v omeškaní s plnením povinnosti a žalobkyni patrí úrok z omeškania s odkazom na § 3 ods. 1 a §10c nariadenia č. 87/1995 Z. z. o 8 percentuálnych bodov vyšší ako je úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, čo predstavuje úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne vychádzajúc zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky 1,25 % ročne ku dňu 01. 06. 2011. 1.12. Rozhodnutie o trovách konania zdôvodnil súd prvej inštancie poukazom na § 151 ods. 3 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a zložitosťou prípadu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie navrhnúc, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na § 220 O. s. p. zmenil tak, že žalobu zamietne. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdil, že v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. b) (ten, kto vystupoval v konaní ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania) a písm. f) (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom), podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie podľa odvolateľa trpí nedostatkami, odôvodnenie rozsudku je protirečivé a nemá oporu v skutkových tvrdeniach strán sporu a v hodnotení dôkazov. Konkrétne namietol, že nie je preukázané, že sporná časť článku zverejnená žalovaným na webstránke H. dňa 25. 04. 2009 je autorským dielom (kreativita, odborné vedomosti autora, tvorivosť a pod.). Žalobca nie je aktívne legitimovaný, keďže nie je preukázané, kto je jednoznačným a nepochybným autorom článku. Nie je preukázané, že predmetný článok podlieha ochrane podľa autorského zákona a právne nie je odôvodnená ani preukázaná výška nároku žalobcu. 2.1. Argumentoval, že vzhľadom na označenie autora článku „A. Q.T.“ publikovaného v časopise K. J. v čísle XX/XXXX (správne má byť uvedené XX/XXXX, pozn. odvolacieho súdu) O.. P.. L. N., V.., Ústav bunkovej biológie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Bratislava mal oprávnene za to, že nie je zrejmé, či by mala prináležať ochrana autorského práva fyzickej alebo právnickej osobe. Pôvodný žalobca na pojednávaní 27. 09. 2012 účelovo a nepravdivo uviedol, že nie je zamestnancom Univerzity Komenského v Bratislave, avšak bol mu udelený čestný titul N. O.. Tento titul je možno udeliť v zmysle § 78 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách O. staršiemu ako XX rokov, ktorý skončil pracovný pomer s vysokou školou ako jej riadny O. a naďalej aktívne vedecky a pedagogicky pôsobí. Podľa Opatrenia rektora UK č. 3/2003 z 01. 09. 2003 môže byť tento titul udelený aj O., ktorý skončil pracovný pomer s univerzitou alebo s jej fakultou pred 01. 04. 2002 a ďalej na nej aktívne vedecky a pedagogicky pôsobí. Pod aktívnou vedeckou prácou sa rozumie okrem iného publikačná aktivita v recenzovaných vedeckých časopisoch. Pre N. O. podľa článku 4 ods. 3 Opatrenia nevyplývajú žiadne nároky voči univerzite alebo jej súčastiam. Súdu boli predložené dve protirečivé vyjadrenia tej istej inštitúcie, a to potvrdenie dekana Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave zo 06. 12. 2012, podľa ktorého v období jeho vyhotovenia žalobca ako N. O. UK v Bratislave nebol v pracovnom pomere a nepoberal od fakulty mzdu ani iné finančné náležitosti, a zároveň stanovisko rektora UK v Bratislave, podľa ktorého žalobca ako N. O. do zrušenia Ústavu bunkovej biológie v roku 2012 aktívne pôsobil na čiastočný úväzok do 31. 12. 2011. Súd prvej inštancie však vychádzal z vyhlásenia dekana fakulty bez toho, aby sa vysporiadal so stanoviskom štatutárneho orgánu (rektora) UK v Bratislave. V zmysle § 5 ods. 22 autorského zákona je zamestnaneckým dielom dielo vytvorené zamestnancom za účelom plnenia si pracovných, resp. služobných povinností voči zamestnávateľovi bez ohľadu na to, kde a kedy bolo vytvorené. O zamestnanecké dielo nejde, ak nemá žiaden vzťah k plneniu pracovných povinností (napr. vytvorenie básne, románu a pod.). Zo strany 38 odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že sporný článok súvisí s vedeckou činnosťou, a teda je pracovnou náplňou žalobcu („napísaný osobou, ktorá sa danej oblasti venovala na najvyššej úrovni celý svoj profesijný život“). V uvedenom odvolateľ vidí protirečivosť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Ďalšiu protirečivosť súdneho rozhodnutia odvolateľ videl v tom, že súd prvej inštancie popisuje na strane 38 odôvodnenia rozsudku obsah celého článku (nielen jeho spornej časti) v tom zmysle, že "v článku sa jeho autor venuje najvýznamnejším srvátkovým bielkovinám, uvádza ktoré sú to, uvádza zloženie týchto srvátkových bielkovín a ich účinok na ľudský organizmus..... Bol napísaný osobou, ktorá sa danej oblasti venovala na najvyššej vedeckej úrovni celý svoj profesijný život“ a na druhej strane tvrdí, že tento článok nebol napísaný v súvislosti s pracovnou náplňou pôvodného žalobcu. Žalovaný tiež zdôraznil vyhlásenie žalobcu, že ani v jednom prípade svojich publikácií si neuplatnil nárok vyplývajúci z autorského diela. Nepresvedčivým odôvodnením rozhodnutia bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. Nakoľko žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v spore, došlo v konaní k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. b) a f) O. s. p. 2.2. Sporná časť článku podľa odvolateľa nie je autorským dielom, pretože obsahuje verejne dostupné informácie bežného, opisného a všeobecného charakteru, ktoré s odbornými vedomosťami nemajú nič spoločné. Nejde o vlastnú tvorivú činnosť (novú, jedinečnú a neopakovateľnú), vlastnú iba konkrétnej fyzickej osobe. Ochrana podľa autorského zákona sa okrem iného nevzťahuje na myšlienku, spôsob, systém, metódu, koncept, princíp, objav alebo informáciu, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela. Zdôraznil dlhú právnu tradíciu konceptu originality (jedinečnosti) v kontinentálnom aj americkom právnom systéme. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11Co/51/2010 zdôrazňujúce potrebu tvorivosti diela, ktorou nie je mechanické pospájanie myšlienok neprekračujúce tvorivú úroveň, oddeľujúcu autorské dielo od iných výsledkov tvorivej duševnej činnosti. Aj v zmysle rozhodnutia NS ČR sp. zn. 30Cdo 4924/2007 musí byť výsledok ľudskej činnosti chránený autorským zákonom výsledkom tvorivosti nezameniteľného, osobitného rázu, závislej od individuálnych osobných vlastností autora, bez ktorých by výsledok vôbec nevznikol. Text časti článku publikovaného pôvodným žalobcom v časopise K. J. a používaný žalovaným na svojom výrobku J. neobsahuje odborné informácie a originálne myšlienky, čo vyplýva z veľkého množstva odborných článkov zverejnených na internete k žinčice, srvátke a bryndzi. Článok preto nemá znak tvorivosti a nie je autorským dielom požívajúcim ochranu podľa § 7 ods. 3 písm. a) autorského zákona. Aj pôvodný žalobca na pojednávaní 23. 04. 2013 uviedol, že čo napísal o žinčici nie je žiadna veda, dával dokopy známe okolnosti a jeho účelom bolo upozorniť čitateľov na rozdiel medzi ovčím a kravským mliekom a na to, že originál žinčica slovenská má byť z ovčieho mlieka. Žalovaný za podstatný rozdiel medzi článkom zverejneným v nepredajnom časopise K. J. a jeho časťou zverejnenou na etikete výrobku označil tvrdenie žalobcu, že žinčica sa má vyrábať z nepasterizovaného mlieka a tvrdenie žalovaného, že žinčica sa má vyrábať z mlieka pasterizovaného. Žalovaný ako výrobca žinčice disponuje minimálne informáciami charakteru uvedeného v predmetnom článku. Odvolateľ vytkol súdu prvej inštancie, že posudzoval celý článok, nielen jeho spornú časť. Odvolával sa na ostatnú publikačnú činnosť žalobcu aj na to, že bol uznávanou vedeckou kapacitou. To však podľa odvolateľa neznamená, že nikto iný nie je schopný napísať článok zodpovedajúci obsahom a rozsahom spornej časti článku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto s poukazom na § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.3. V ďalšej časti sa odvolateľ zaoberal listinným dôkazom - znaleckým posudkom č. 4/2012 znalca T.. P. Y.. Namietol, že v jeho úvodnej časti je uvedené, že bol vypracovaný pre právne účely objednávateľa (pôvodného žalobcu) bez toho, aby bolo zrejmé, o aké právne účely ide. Znalecký posudok bol podľa jeho prvej strany vypracovaný vo veci znaleckého posúdenia softvéru, z jeho obsahu vyplýva, že o posúdenie počítačového programu nejde, nakoľko jeho autor nedal na také posudzovanie súhlas. Došlo len k vonkajšiemu, vzdialenému skúmaniu digitálnych údajov, znalec vychádza z predpokladu a dedukcie. Presné zodpovedanie je možné iba v dôsledku znaleckého skúmania priamo na počítačovom systéme prevádzkovateľa webového sídla. Na otázku zverejnenia článku znalec nemohol poskytnúť 100 % odpoveď. Tento posudok podľa odvolateľa nie je použiteľný v tomto súdnom konaní, informácie boli získané nekalým spôsobom. Znalec nevedel posúdiť, či sporná časť článku bola vypublikovaná v pôvodnom termíne a následne z webstránky stiahnutá a opätovne pridaná neskôr pod iným číslom. Ani informácie, ktoré získal od spoločnosti MediaCreative, s. r. o. nie sú relevantné, pretože sa nepredstavil a neuviedol svoj dôvod záujmu o redakčný systém. 2.3.1. Poukázal na konštatovanie znalca T.. B. U. v znaleckom posudku č. 1/2015, že nebola doložená informácia o existencii forenzne použiteľnej zálohy systému stránky H. na administrátorskej úrovni vo forme použiteľnej pre forenzné skúmanie, preto nie je možné dospieť k jednoznačným preukazným záverom. Lehota, ktorá uplynula medzi termínom znaleckého skúmania a potenciálnym časovým okamihom, kedy mohli byť zmeny vykonané vytvára predpoklad na nepreukázateľnosť vykonaných zmien. T.. U. v posudku vychádzal zo zistení T.. Y. získaných vyššie popísaným spôsobom. Obidva znalecké posudky neskúmali samotný prevádzkový systém, vyslovili iba ničím nezaručený odhad. Podľa žalovaného znalcovi T.. U. neprináleží vysloviť poznámku (ktorú si osvojil aj súd), že žalovaný mal možnosť v priebehu konania predložiť preukazné verifikovateľné zálohy komplexnej štruktúry webstránky v časových obdobiach, najmä súborovej štruktúry. Zopakoval svoje tvrdenia z konania pred súdom prvej inštancie, že žalobca nepodal žalobu akonáhle mohol zistiť a zistil zverejnenie, resp. používanie časti (údajne) jeho článku a nenavrhol ani zabezpečenie dôkazu. Žalobu podal 08. 11. 2011, viac ako dva roky po zverejnení časti článku a znalecký posudok T.. Y. dal vypracovať 25. 09. 2012, 3 a pol roka po zverejnení a znalecký posudok T.. U. bol vypracovaný 01. 01. 2015, t. j. 6 rokov od zverejnenia. Ani jeden zo znalcov nežiadal od správcu systému informáciu o forenzne použiteľnej zálohe a nenavrhol to ani žalobca. Žalovaný v závere konania upozornil súd na nemožnosť predloženia tohto dôkazu, nakoľko takouto zálohou nedisponuje z dôvodu, že až z listu žalobcu v novembri 2011 zistil, že si niekto dva roky po zverejnení článku na webstránke uplatňuje nároky z údajného autorského práva. Do tej doby nemal dôvod požiadať prevádzkovateľa webstránky o vyhotovenie forenznej zálohy, ktorá sa bežne nevykonáva. Žalovaný bol teda od začiatku súdneho konania v nevýhodnom postavení, pokiaľ okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie opierajúc sa práve o uvedené znalecké posudky. Podľa odvolateľa sa súd prvej inštancie náležíte nevyporiadal so všetkými listinnými dôkazmi, s každým dôkazom jednotlivo a ani v ich vzájomnej súvislosti. Jeho konštatovanie, že daný dôkaz, či skutočnosť nepovažuje za relevantný a rozhodujúci nie je dostačujúce. V dôsledku tohto pochybenia súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O. s. p.). 2.4. Odvolateľ namietol dostatočné právne nezdôvodnenie výšky žalovanej sumy žalobcom (zrejme má byť uvedené okresným súdom, pozn. odvolacieho súdu), keď sa odvolal iba na potvrdenia predložené žalobcom, ktoré sa zhodli na sume od 2.000,- do 5.000,- Eur. Pôvodný žalobca neozrejmil, z akého dôvodu výzvami z roku 2011 od žalovaného žiadal 5.000,- Eur, a nie 2.000,- Eur. Nepreukázal tiež, čím sa spoločnosti, ktoré predmetné potvrdenia vydávali, prevažne zaoberajú. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto protirečivé, nepresvedčivé, nejasné a nezrozumiteľné, teda nepreskúmateľné s odkazom na čl. 46 Ústavy SR, čo naplňuje znaky odňatia možnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f) O. s. p.. S odkazom na rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 108/07, I. ÚS 265/05, I. ÚS 33/2012, I. ÚS 114/08, I. ÚS 146/08, III. ÚS 307/2012, III. ÚS 11/2011 namietol nesplnenie povinnosti dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie súdom prvej inštancie, ktorý sa mal zaoberať všetkými relevantnými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu aj predloženými dôkazmi a zo všetkých vyvodiť skutkové aj právne závery v súlade s platným poriadkom SR, odôvodniť ich úplne, jasne a bez akýchkoľvek pochybností.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla odvolaním napadnutý rozsudok potvrdiť ako v plnom rozsahu súladný so zákonom. Uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Zopakovala, že dielo pôvodného žalobcu žalovaný použil bez jeho súhlasu a bez zaplatenia autorskej odmeny. Súd prvej inštancie vykonal veľmi rozsiahle a vyčerpávajúce dokazovanie a vykonal množstvo dôkazov navrhnutých najmä žalovaným. Ide najmä o znalecký posudok T.. U.. 3.1. V konaní pred súdom prvej inštancie pôvodný žalobca O.. P.. L. N., V.. uviedol, že sporný článok napísal ako uznávaná vedecká autorita a odborník v danej oblasti bez akejkoľvek súvislosti so svojím pôsobením na Univerzite Komenského, kde nebol v pracovnom pomere a v čase napísania článku nepoberal žiadnu odmenu za činnosť pre univerzitu. Zopakovala aj tvrdenia o informatívnom charaktere uvedenia slovného spojenia Prírodovedecká fakulta UK Bratislava za menom autora pre čitateľa článku ohľadom osoby autora a jeho profesionálneho pôsobenia. Účelom takéhoto označenia nebolo dať čitateľovi najavo, že autor tento článok napísal v rámci svojho pôsobenia na fakulte, ktoré v čase napísania článku reálne neexistovalo, čo žalobca preukázal potvrdením dekana fakulty. Stanovisko rektora UK je všeobecné, o skutočnom statuse pôvodného žalobcu nemal žiadne právne informácie a je bezpredmetné. Ak by išlo o zamestnanecké dielo, muselo by byť vytvorené v rámci plnenia pracovných úloh zamestnanca pre zamestnávateľa. Údaj o pôsobisku na vysokej škole (skutočnosť používaná autormi s akademickými a pedagogickými titulmi pôsobiacimi na vysokých školách) je len statusovou informáciou. Tvrdenia žalovaného o údajne protirečivom odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie sú sami o sebe protirečivé, postrádajú logiku a koreláciu s textom odôvodnenia napadnutého rozsudku. 3.2. Predmetom posudzovania je konkrétna textová časť článku pôvodného autora O.. P.. L. N., V.. daná exaktnou slovnou formuláciou aj obsahom danej časti textu. Pojmovým znakom diela nie je, či ide o vysokoodborné myšlienky a tvrdenia, ale jeho jedinečnosť ako výsledok tvorivej duševnej činnosti konkrétneho autora. Pôvodný žalobca vlastnou tvorivou činnosťou vytvoril text s konkrétnou verbálnou a obsahovou štruktúrou a konkrétnym doslovným znením, ktoré žalovaný prevzal a použil bez vedomia pôvodného autora na prezentáciu svojho komerčného produktu zneužijúc dôveru, ktorú k nemu v tom čase autor mal. Dielo nemusí obsahovať vysoko erudované informácie a v danom prípade to ani nemohlo byť, pretože článok bol určený širšej verejnosti. V každom prípade však ide o dielo ako výsledok tvorivej duševnej činnosti autora, prejavujúcej sa v spôsobe jeho vystavania (dve navzájom prepojené kategórie informácií), formou prezentovania informácií a ich výberom. Ide o jedinečný výsledok tvorivej duševnej činnosti autora, ktorý je vzhľadom na jeho skladbu a verbálnu stránku plne odlíšiteľný od prípadných podobných výsledkov duševnej činnosti inej osoby. Odkázala na svoje vyjadrenie z 26. 04. 2013, v ktorom už uviedla teoretické aspekty uvedenej otázky. 3.3. Skutočnosť, že sa úplne identický text objavil na dvoch miestach, a to v článku O.. L. N., V.. aj na etikete produktu žalovaného sa nedá vysvetliť inak, len, že jeden z nich skopíroval text druhého a použil ho ako svoj vlastný. V súvislosti s autenticitou textu a tvrdeniami žalovaného o jeho skoršom publikovaní článku na H. bolo vykonané znalecké skúmanie, podľa záverov ktorého na základe dostupných informácií článok „A.T.“ nemohol byť na tejto doméne zverejnený dňa 25. 04. 2009, ale podľa všetkých dostupných informácií v období 01. - 03. 06. 2011, teda dodatočne. Žalobkyňa zdôraznila personálne prepojenie prevádzkovateľa stránky H. a žalovaného cez T.. C., ktorý mal byť údajným autorom na internete publikovaného článku. Je zrejmé, že T.. C. ako konateľ žalovaného aj spoločnosti Kabel Plus, s. r. o. - prevádzkovateľa stránky H. zabezpečil vloženie článku s údajným dátumom 25. 04. 2009, ktorý bol po znaleckom skúmaní zo stránky zmazaný. Takýto postup je možné zopakovať hocikedy. Ak by žalobca vopred ohlásil žalovanému resp. prevádzkovateľovi stránky H. požiadavku na jej sprístupnenie za účelom znaleckého skúmania, je naivné si myslieť, že by žalovaný nezmenil parametre článku resp. nezmazal ho tak, aby úplne znalecké dokazovanie zmaril vzhľadom na neustále klamstvá žalovaného, ktorý spočiatku vôbec žiaden nejaký totožný článok nespomínal, ale s touto verziou prišiel neskôr. Námietky odvolateľa sú tvrdeniami technických laikov. Stotožnila sa so záverom T.. U., že žalovaný mal možnosť v priebehu konania predložiť akékoľvek podklady pre vypracovanie posudku, ktorého sa domáhal. Poukázala na to, že aj údajná e-mailová komunikácia z 20. 11. 2008 medzi T.. I. a T.. C. bola predložená až po 5 rokoch súdneho sporu na poslednom pojednávaní bez dôkazu o odoslaní. 3.4. Uviedla, že v konaní pred súdom prvého stupňa bola riadne preukázaná výška obvyklej odmeny autora potvrdeniami spoločnosti Danone, s. r. o. z 11. 02. 2013, NUTRICIA, s. r. o. zo 14. 01. 2013 aj Seesame, s. r. o. z 18. 03. 2015, ktorá je reklamnou agentúrou pôsobiacou na slovenskom reklamnom trhu. Zníženie požadovanej sumy z 5.000,- Eur na 2.000,- Eur je výlučnou vecou žalobcu. Urobil tak z dôvodu právnej istoty. Nechcel riskovať prípadný neúspech v súdnom konaní a uplatnil si minimálnu sumu obvyklej autorskej odmeny s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

4. Žalovaný v replike zopakoval svoje dovtedajšie prednesy. Zdôraznil, že žalobca nikdy nespochybnil, že pod celým článkom bol označený nielen menom a priezviskom, ale aj označením Ústav bunkovej biológie Prírodovedeckej fakulty UK Bratislava. Zopakoval svoje tvrdenia o pôsobení pôvodného žalobcu ako N. O., o protirečivosti vyjadrení dekana Prírodovedeckej fakulty UK Bratislava a rektora tejto vysokej školy aj odvolaciu argumentáciu o zamestnaneckom diele. Odmena za zamestnanecké dielo nemá význam, nakoľko žalobca ako N. O. aktívne pracoval na UK, avšak bez nárokov voči UK podľa článku 4 ods. 3 Opatrenia jej rektora. Z verejne dostupného životopisu žalobcu na internete vyplýva, že sa od roku 2002 začal venovať probiotickým vlastnostiam tradičnej bryndze, nie žinčice, preto sa nemožno stotožniť s argumentáciou súdu prvej inštancie, že žalobca sa uvedenej oblasti venoval celý profesijný život. Sporná časť článku je súčasťou záverečnej časti celého článku a celá vec potom pôsobí tak, ako keby žalovaný nemohol svojimi schopnosťami spornú časť článku napísať. Vo verejne dostupnom životopise pôvodného žalobcu je uvedené, že v rokoch 1990 - 1992 introdukoval na Slovensko problematiku probiotík, v tejto oblasti je držiteľom dvoch patentov a autorom prvého slovenského probiotického preparátu N.. Zaviedol aj originálnu výrobu prvých G. E. s aktívnymi probiotickými baktériami s obchodným názvom V.. N.. Odvolateľ zopakoval aj tvrdenia o tom, že sporná časť článku nie je autorským dielom, pretože ide o informácie bežného a všeobecného charakteru, ktoré s odbornými vedomosťami nemajú nič spoločné a uvedený článok nemá znak tvorivosti. Znalecký posudok č. 4/2012 znalca T.. P. Y. bol získaný nepoctivým spôsobom. Domnienka žalobcu, že ak by žalovaného vopred na vykonanie tohto dôkazu upozornil, bol by žalovaný údajne vykonal úkony pre to, aby tomu zabránil, je neopodstatnená. T.. Y. aj T.. U. sa zhodli, že ak by bola vyhotovená forenzná záloha čím skôr, bolo by možné jednoznačne zistiť zverejnenie predmetnej časti článku. Znovu poukázal na časové súvislosti medzi podaním žaloby a vypracovaním znaleckých posudkov T.. Y. a T.. U. aj na to, že žalobca nenavrhol zabezpečenie dôkazu. Znovu upozornil najmä na nemožnosť predloženia forenzne použiteľnej zálohy systému a v tej súvislosti svoje od počiatku súdneho konania nevýhodné postavenie. Podľa odvolateľa z podkladov a vyjadrení žalobcu nie je zrejmé, o akú sumu sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Súd prvej inštancie ustálil, že ide o 2.000,- Eur bez uvedenia dôvodu, neprihliadajúc na cenu za články predložené žalovaným, ktoré sú verejne dostupné na internete.

5. Žalobkyňa sa k replike žalovaného nevyjadrila (§ 374 ods. 2 Civilného sporového poriadku). 6. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané a odvolanie bolo podané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) podľa jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1, v zmysle ktorého platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú súvzťažnosť ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok odvolaní podaných do 30. júna 2016, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 CSP). Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (rovnako rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

7. Odvolací súd na základe odvolania podaného včas (§ 362 CSP) stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania žalovaného (§ 380 ods. 1 CSP) vrátane závislého výroku o trovách konania (§ 379 písm. a) CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu a podrobne zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, jasné, logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovaného v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

8. K námietkam žalovaného týkajúcim sa nedostatkov odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu treba uviesť, že právo na istú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať aj v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom rámci, ktorý predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 220 CSP, I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov - od 01. 07. 2016 strán sporu (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Inak povedané, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 8.1. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP, preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnení a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj ich všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a náležite vyhodnotil. Argumentácia okresného súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, zrozumiteľné a presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe súd dospel sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Žalovaný v odvolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie.

9. Odvolateľ namietal, že v konaní došlo k vade podľa § 221 ods. 1 písm. b) O. s. p. (od 01. 07. 2016 § 389 ods. 1 písm. a) CSP), teda ten, kto vystupoval v konaní ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, pretože žalobca nemal aktívnu legitimáciu v spore. 9.1. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že aktívna legitimácia je inštitútom odlišným od inštitútu spôsobilosti byť stranou sporu. Vecná legitimácia (či už aktívna alebo pasívna) je oprávnenie strany sporu vyplývajúce z hmotného práva. Jej nositeľom je tá strana sporu, ktorá je nositeľom hmotného práva, o ktoré v konaní ide. Ak sa týka žalobcu, hovoríme o aktívnej legitimácii. Spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 19 O. s. p. mal ten, kto mal spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju priznával zákon. Pôvodný žalobca aj jeho právna nástupkyňa nositeľmi spôsobilosti byť účastníkom konania boli. Nová procesná právna úprava pojem spôsobilosť byť účastníkom konania vzhľadom na konštrukciu sporového procesu, ktorý je definovaný pojmom sporové strany, neobstojí. Novou procesnou charakteristikou sporových strán je procesná subjektivita, ktorej hmotnoprávnym korelátom je právna subjektivita. 9.2. K námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie (pôvodného) žalobcu odvolací súd udáva, že podľa definície autora v § 6 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení účinnom do 01. 11. 2013 (autorský zákon) môže byť autorom diel iba fyzická osoba, teda osoba, ktorá dielo vytvorila vlastnou duševnou tvorivou činnosťou. Právnické osoby môžu byť iba odvodeným subjektom v autorskom práve, lebo nie sú schopné vlastnej duševnej činnosti vyžadovanej pri tvorbe diela. Môžu však vykonávať niektoré výhradné majetkové autorské práva odvodené od pôvodných subjektov (ktorými sú autori, príp. spoluautori), uvedené v § 18 autorského zákona. Výhradné osobnostné práva, s výnimkou zamestnaneckých diel a spoločných diel patria iba autorovi (§ 17 autorského zákona). Zamestnanecké dielo definuje § 5 ods. 22 autorského zákona ako dielo, ktoré autor vytvoril na splnenie svojich povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, služobného vzťahu alebo zo štátnozamestnaneckého vzťahu k zamestnávateľovi, alebo z pracovnoprávneho vzťahu medzi družstvom a jeho členom. Rozhodujúcim kritériom odlíšenia zamestnaneckého diela je, či vytvorením diela zamestnanec plnil svoje pracovné úlohy, ktoré mu zadal zamestnávateľ. Medzi osobnostné práva autora patrí právo označiť svoje dielo menom aj právo rozhodnúť o zverejnení diela. Odvolací súd považuje za potrebné v argumentácii súdu prvej inštancie doplniť, že z potvrdenia rektora Univerzity Komenského v Bratislave vystaveného 05. 03. 2013 na žiadosť právnej zástupkyne žalovaného vyplýva, že jeho vystaviteľ sa domnieval, že ide o žiadosť o stanovisko k uvedeniu Ústavu bunkovej biológie Prírodovedeckej fakulty UK pri mene O.. N. v odbornom článku. Rektor UK v Bratislave potvrdil, zhodne ako dekan Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave v potvrdení zo 06. 12. 2012, že pôvodný žalobca je N. O. Univerzity Komenského v Bratislave. Rektor UK potvrdil, že O.. N. do 31. 12. 2011 aktívne pôsobil v tomto ústave na čiastočný úväzok, ako predpokladá aj interná legislatíva UK, keďže čestný titul N. O. oprávňuje jeho nositeľa zúčastňovať sa na vedeckej práci, pedagogickej práci a iných činnostiach univerzity alebo fakulty. Odvolateľ uviedol, že pod aktívnou vedeckou prácou je potrebné rozumieť aj publikačnú aktivitu v recenzovaných vedeckých časopisoch. V ďalšej časti odvolania už uviedol, že sporná časť článku bola uverejnená výlučne v dvojmesačníku nepredajného časopisu dodávaného do čakární niektorých lekárskych ambulancií, príp. lekární. Odvolací súd poukazuje na to, že nielen z takéhoto spôsobu distribúcie časopisu K. J. vyplýva, že nejde o recenzovaný vedecký časopis, teda odborný časopis, príspevky v ktorom sú recenzované (zvyčajne dvomi) nezávislými odborníkmi. Oznámenie rektora UK v Bratislave z 05. 03. 2013 vychádza z domnienky, že ide o žiadosť o stanovisko k uvedeniu Ústavu bunkovej biológie Prírodovedeckej fakulty UK pri mene O.. N. v odbornom článku a nevyjadruje sa priamo k otázke, či uvedený článok bol alebo nebol zamestnaneckým dielom. Dekan prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave dňa 06. 12. 2012 výslovne potvrdil, že článok „A. Q. J.“ uverejnený v časopise K. J.. X/ XXXX nebol O. N. napísaný v súvislosti s pôsobením na fakulte, ale ho napísal ako súkromná osoba. Potvrdil tiež, že žalovaný nie je v pracovnom pomere na ustanovený pracovný čas, nepoberá od fakulty mzdu ani iné finančné náležitosti. Z obidvoch týchto vyjadrení vyplýva, že právny predchodca žalobkyne uvedený odborný článok nevytvoril na splnenie svojich povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu, služobného vzťahu alebo štátno zamestnaneckého vzťahu k zamestnávateľovi. Vo vzťahu k uvedenému článku medzi právnym predchodcom žalobkyne a Univerzitou Komenského v Bratislave nebol tzv. kvázi licenčný vzťah (súhlas s výkonom majetkových práv k zamestnaneckému dielu daný ex lege). Protirečivým nie je tvrdenie súdu prvej inštancie, že uvedený článok bol napísaný osobou, ktorá sa danej oblasti venovala na najvyššej úrovni celý svoj profesijný život. Tvrdenie, že sporný článok súvisí s vedeckou činnosťou, a teda pracovnou náplňou žalobcu, odvolateľ ničím nepreukázal. Protirečením nie je, ak osoba disponujúca vysoko erudovanými odbornými vedomosťami použije svoje znalosti a skúsenosti na napísanie článku určeného na publikovanie v inom ako recenzovanom vedeckom časopise, a nejde o plnenie jej povinností založených pracovnoprávnym pomerom. K námietke odvolateľa, že žalobca si neuplatňoval nároky vyplývajúce z autorských práv ani v prípade ostatných publikovaných prác odvolací súd len stručne poukazuje na to, že uplatňovanie ochrany podľa autorského zákona je oprávnením, nie povinnosťou autora.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 10.1. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci pri ustálení, či sporná časť uvedeného článku je alebo nie je autorským dielom požívajúcim ochranu v zmysle § 7 autorského zákona. Predmetom autorskoprávnej ochrany môže byť iba dielo, ktoré kumulatívne spĺňa tri základné pojmové znaky (tzv. pozitívne vymedzenie diela). Prvý znak vyžaduje, aby dielo malo literárny, iný umelecký alebo vedecký charakter. Vedecké dielo je špecifické svojím obsahom, formou, jazykovým štýlom a použitými vedeckými metódami. Druhým znakom diela je jeho vyjadrenie v podobe vnímateľnej ľudskými zmyslami a tretím vlastná tvorivá a duševná činnosť autora. Z obsahu článku „A. Q.T.“ vyplýva, že je výsledkom jedinečnej a neopakovateľnej (tvorivej) duševnej činnosti autora - pôvodného žalobcu, obsahuje konkrétne vyjadrenia jeho myšlienok. Súd prvej inštancie v zdôvodnení rozsudku vysvetlil, že nejde len o zosumarizovanie voľne prístupných informácií. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na detailné zdôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nachádzajúce sa na jeho stranách 38 až 40. Odvolací súd len dopĺňa, že tá istá myšlienka sa môže zrodiť v hlave viacerých jednotlivcov, ale každý z nich ju vyjadrí vo forme, ktorá bude reprezentovať tvorivú duševnú činnosť vlastnú iba jemu samému (Lazíková, J., Autorský zákon. Komentár. Bratislava: IURA EDITION, 2013, 479 s., str. 53). 10.2. Pre zodpovedanie otázky, či časť sporného článku uvedená na etikete výrobku Žinčica spĺňa podmienky pre poskytnutie autorskoprávnej ochrany bolo nevyhnutné posudzovať celý článok v jeho vzájomných súvislostiach, nielen v ňom použité vedecké poznatky, ale aj výstavbu literárneho útvaru a jazykové prostriedky, s ktorými narába zvážiac okolnosť, že ide o článok publikovaný v časopise prístupnom laickej verejnosti.

11. Odvolateľ tiež tvrdil, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p.. Pravidlá hodnotenia dôkazov upravoval § 132 O. s. p., od 01. 07. 2016 ich zakotvuje § 191 CSP. Zásada voľného hodnotenia dôkazov súdom neznamená ľubovôľu jeho hodnotenia. Súd hodnotí každý jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti (hodnovernosť zdroja), a následne hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam môže súd dospieť nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky. 11.1. Pri odvolacích námietkach týkajúcich sa pravdivostnej hodnoty zistení z listinného dôkazu - znaleckého posudku č. 4/2012 znalca T.. P. Y. aj zo znaleckého posudku č. 1/2015 vyhotoveného súdom ustanoveným znalcom T.. B. U. odvolací súd opäť poukazuje na zdôvodnenie okresného súdu a dopĺňa, že znalecké dokazovanie bolo nariadené na základe procesného návrhu žalovaného predneseného prostredníctvom jeho právnej zástupkyne na pojednávaní konanom dňa 12. 03. 2013, zopakovanom na pojednávaní 23. 04. 2013. Rovnopis znaleckého posudku č. 1/2015 prevzala právna zástupkyňa žalovaného 15. 01. 2015 spolu s výzvou na písomné vyjadrenie sa k nemu; žalovaný túto možnosť nevyužil. V písomnom podaní označenom ako zhrnutie z 21. 04. 2016 (ktoré je obsahovo takmer totožné s podaným odvolaním) sa žalovaný vyjadril k obsahu listinného dôkazu - znaleckému posudku č. 4/2012 znalca T.. P. Y. a poukázal na záver znaleckého posudku č. 1/2015 T.. U., podľa ktorého nie je možné dospieť k jednoznačným preukazným záverom, neexistuje verifikovateľná záloha z rôznych časových období, medzi termínom znaleckého skúmania a potenciálnym časovým okamihom, kedy mohli byť zmeny vykonané, uplynula značná časová lehota. Žalovaný poukázal aj na časové obdobie vypracovania či už listinného dôkazu vo forme znaleckého posudku alebo samotného znaleckého posudku. Na pojednávaní dňa 21. 04. 2016 kládli súdnemu znalcovi T.. B. U. otázky štatutárny zástupca žalovaného aj jeho právna zástupkyňa. Vzhľadom na závery znaleckého posudku sa žalovaný jednoznačne nevyjadril k predloženiu forenznej zálohy, neuviedol, že takouto forenznou zálohou nedisponuje, že táto nebola v minulosti zhotovená. Naopak uviedol, že do novembra 2011 nemal dôvod požiadať prevádzkovateľa webstránky o vyhotovenie forenznej zálohy, ktorá sa bežne nevykonáva. Na doplnenie odvolací súd poukazuje na znaleckú výpoveď T.. B. U. na pojednávaní 21. 04. 2016, ktorý uviedol, že vytváranie forenznej zálohy nie je povinnosťou prevádzkovateľa systému. Prevádzkovateľ systému by mal vytvárať štandardné zálohy, keď zhavaruje systém, aby sa vedeli obnoviť údaje zo zálohy. Účelom forenznej zálohy je však jej vytvorenie pre účely vyšetrovania, teda vytvorenie zálohy umožňujúcej zistenie, či nedošlo k manipulácii údajov počas celej doby. Forenzná záloha sa vytvára, keď vznikne jej procesná potreba. Žalovaný nenavrhol nijaké doplnenie znaleckého dokazovania. Z pohľadu odvolacieho súdu ani z pohľadu zásad spravodlivého súdneho konania (fair trial) žalovaný nebol, ako tvrdil v odvolaní, pri znaleckom dokazovaní od počiatku súdneho konania v tejto súvislosti v nevýhodnom postavení. Žalovaný vedel o (na jeho návrh) nariadenom znaleckom dokazovaní, mal možnosť klásť znalcovi otázky, aj po oboznámení sa s obsahom písomného znaleckého posudku, ktorého závery poznal. Súdny znalec vyhotovil znalecký posudok na základe dostupných informácií umožňujúcich zodpovedanie položených otázok; ak by znalec dostatok takýchto podkladov a informácií nemal, oznámil by to súdu, najmä, keď si bol vedomý trestnoprávnych následkov podania nepravdivého znaleckého posudku. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj znalecký posudok je potrebné hodnotiť nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi, čo okresný súd vykonal a dospel k správnym skutkovým záverom. 11.2. Správne je aj vyhodnotenie listinného dôkazu - e-mailu z 20. 11. 2008 odosielaného medzi štatutárnymi zástupcami žalovaného. Aj keď bol druhý konateľ žalovaného T.. I., ktorý tento dôkaz predložil, vypočutý v závere súdneho konania, žalovaný mal možnosť (ako právnická osoba) predložiť dôkazy podporujúce jeho tvrdenia aj skôr. Podstatným však je, že tento listinný dôkaz skutočne v súvislosti s ostatnými dôkazmi nevyznieva hodnoverne.

12. Súd prvej inštancie dostatočne zdôvodnil aj výšku prisúdenej čiastky, vysvetlil, z ktorých dôkazov a prečo vychádzal. Okrem iného správne poukázal aj na to, že nie je možné porovnávať výšku odplaty pri použití autorského diela uznávaného odborníka v oblasti mikrobiológie s vykonaním diela spočívajúceho v príprave textov vo formáte word v rozsahu 200 strán, alebo s prekladom textu do cudzieho jazyka. Odvolací súd dopĺňa, že nemožno porovnávať ani výšku odplaty za použitie článku špičkového odborníka v oblasti mikrobiológie a výživy na marketingové účely výrobku na jeho etikete bez súhlasu autora s internetovou publikáciou článkov obdobného charakteru autorov, ktorých žalovaný bližšie neoznačil. Odvolacia námietka, že žalobkyňa, resp. pôvodný žalobca nepreukázal, čím sa spoločnosti, ktoré potvrdenia o výške obvyklej odplaty vydávali, prevažne zaoberajú vyznieva sčasti protirečivo vo vzťahu k predošlému tvrdeniu žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie, že spoločnosť Danone sa vyjadrovala v súvislosti s výrobou výrobku Q..

13. Rozhodnutie o trovách konania vydané súdom prvej inštancie (druhý výrok) ako závislý výrok zodpovedá zákonnej konštrukcii § 151 ods. 3 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016. Výrok odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádza z § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému. O výške náhrady rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).