KSBB/12Co/359/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/359/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112200576 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6112200576.3



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne L.. O. G., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Y. X, XXX XX N. N., právne zastúpenej JUDr. Dr.ssa Dašou Kopernickou, advokátkou, so sídlom Chabenecká 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému REALBYT s. r. o., so sídlom Železničiarska 9, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 621 244 (označenému okresným súdom ako ,,žalovaný 1/"), právne zastúpenému AKSK, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica IČO: 36 859 711, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/8/2012-625 zo dňa 20. 03. 2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/8/2012-662 zo dňa 20. 06. 2016, takto

rozhodol:

Výrok rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/8/2012-625 zo dňa 20. 03. 2015, ktorým uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu náhrady škody za obdobie rokov 2008 až 2011 sumu 1 131,04 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16. 02. 2012 až do zaplatenia a zo sumy 141,72 Eur vo výške 8,75 % ročne od 28. 11. 2012 až do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok) v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/8/2012-662 zo dňa 20. 06. 2016, ktorým uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 141,72 Eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. ,,prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 20. 03. 2015 uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu náhrady škody za obdobie rokov 2008 až 2011 sumu 1 131,04 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16. 02. 2012 až do zaplatenia a zo sumy 141,72 Eur vo výške 8,75 % ročne od 28. 11. 2012 až do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). Okresný súd konanie voči žalovanému 1/ ohľadom požadovanej náhrady škody za obdobie rokov 2006 a 2007 vo výške 579,53 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 16. 02. 2012 až do zaplatenia zastavil (druhý výrok). Ďalej konštatoval, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok).Následne dopĺňacím rozsudkom zo dňa 20. 06. 2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 141,72 Eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala voči žalovanému 1/ REALBYT s. r. o., ako správcovi bytového domu (ďalej aj ,,žalovaný“, resp. ,,žalovaný 1/) a žalovanému 2/ ENBRA SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 29, Banská Bystrica, IČO: 31 624 189 (ďalej aj ,,žalovaný 2/“, resp. ,,pôvodne žalovaný“, event. ,, ENBRA SLOVAKIA s.r.o. “), vykonávajúcemu rozúčtovanie nákladov na dodávku tepla v bytovom dome: 1.uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ spoločne nerozdielne zaplatiť jej sumu 1710,57 Eur z titulu náhrady škody spolu s úrokom z omeškania; 2. žalovanému 2/ uloženia povinnosti vyúčtovať vykurovacie náklady na teplo dodané do bytu žalobkyne v roku 2011 podľa indikovaných dielikov na pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov (ďalej aj ,,PRVN“) nainštalovaných na vykurovacích telesách s mierkami, ktoré boli použité pri výpočte škody; 3. žalovanému 2/ uloženia povinnosti žalobkyni nainštalovať na vlastné náklady určené fakturačné meradlo tepla na prívod vykurovacieho média pred vstupom do bytu a povinnosť fakturovať žalobkyni spotrebnú zložku vykurovacích nákladov podľa absolútnych nameraných hodnôt na tomto meradle od vykurovacej sezóny 2012 s použitím korekčných koeficientov týkajúcich sa nevýhodnej polohy miestnosti bytu v zmysle platných právnych predpisov; 4.žalovanému 2/ uloženia povinnosti prepracovať na vlastné náklady projekt hydraulického vyregulovania vykurovacej sústavy na nezateplený dom v súlade s uznesením schôdze vlastníkov bytov zo dňa 06. 10. 2010 tak, aby bol projekt vypracovaný s použitím skutočných výkonov radiátorov žalobkyne. V priebehu konania žalobkyňa vzala žalobu v časti žalobného petitu 2. až 4. späť a taktiež voči žalovanému 2/. Okresný súd v tejto časti konanie v zmysle § 96 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,O.s.p.“) zastavil. Predmetom sporu zostal žalobný návrh pod bodom 1/, ktorý žalobkyňa rozšírila o sumu 141,72 Eur s príslušenstvom. Po čiastočnom späťvzatí žaloby sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala náhrady škody vo výške 1 272,76 Eur za obdobie rokov 2008 až 2011. Okresný súd konštatoval, že vzťah žalobkyne so žalovaným je občianskoprávny. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi a) a b), ) zavinenie. V konaní nebolo sporné, že žalovaný ako správca bytu bol povinný si plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zák. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj ,,Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“) ako aj zo Zmluvy o výkone správy uzatvorenej s vlastníkmi bytov. Okresný súd uviedol, že rozhodol medzirozsudkom zo dňa 30. 01. 2013, ktorým určil, že: 1/ právo žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému 1/ z titulu zaplatenia nákladov na vykurovanie jej bytu za obdobie rokov 2006 až 2007 je premlčané; 2/ žalovaný 1/ nie je zodpovedný za vzniknutú škodu žalobkyni z titulu nesprávneho vyúčtovania nákladov za vykurovanie jej bytu za obdobie rokov 2008 až 2011; 3/ právo žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému 2/ z titulu nesprávneho vyúčtovania nákladov za vykurovanie jej bytu za obdobie rokov 2006 až 2011 nie je premlčané; 4/ žalovaný 2/ nie je zodpovedný za vzniknutú škodu žalobkyni z titulu nesprávneho vyúčtovania nákladov na vykurovanie jej bytu za obdobie rokov 2006 a 2007. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ,,odvolací súd“, resp. ,,krajský súd“) v rozhodnutí sp. zn. 17Co/120/2013 z 09. 04. 2014 potvrdil prvý výrok rozhodnutia okresného súdu, druhý a štvrtý výrok zrušil a tretí výrok zostal právoplatný. Krajský súd v zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 17Co/120/2013 na rozdiel od okresného súdu mal za to, že je daná povinnosť žalovaného ako správcu bytu dohliadať na správnosť rozúčtovania dodaného tepla, keď táto povinnosť vyplýva priamo zo zmluvy o výkone správy článku III. bod 2 písm. b, a to aj keď bolo rozúčtovanie vykonané spoločnosťou ENBRA SLOVAKIA s.r.o. Odvolací súd mal za preukázané, že žalobkyňa má dlhodobé problémy s dodávkou tepla do svojho bytu. V byte zabezpečila výmenu radiátorov a v roku 2005 sa v bytovom dome uskutočnilo hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy, ktoré zabezpečil pôvodne žalovaný 2/. Pôvodne žalovaný 2/ odpredal vlastníkom bytového domu PRVN, ktoré boli inštalované na vykurovacie telesá. V roku 2004 bol vyhotovený projekt hydraulického vyregulovania vykurovacej sústavy v bytovom dome, vychádzajúci z údajov o hodnotách a výkonoch radiátorov žalobkyne, ktorý nebral do úvahy výmenu vykurovacích telies žalobkyne z 1998, ani výmenu vykurovacích telies u ďalších vlastníkov v bytovom dome, pričom uvádzal výkony radiátorov žalobkyne vyššie ako boli údaje prezentované výrobcami (č. l. 60-61). Nedostatky vyregulovania vykurovacej sústavy v bytovom dome žalobkyne konštatovala Štátna energetická inšpekcia (č . l. 122). Kontrolné zistenia preukázali porušenie povinnosti žalovaného zabezpečiť dodávku tepla pre spotrebiteľa v súlade s § 16 ods. 1 zák. č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. Ďalej mal za preukázané, že medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a pôvodne žalovaným 2/ bola prostredníctvom správcu bytového domu (žalovaného) uzavretá zmluva o dielo č. 45/08/RVN zo dňa 10. 10. 2008. Zhotoviteľ sa podľa zmluvy zaviazal vykonávať pre objednávateľa (vlastníkov bytov) odpočty PRVN, rozúčtovania a tlač nákladov na dodávku tepla v bytovom dome na Y. ulici X-X v N. N.. Podľa zmluvy sa pôvodne žalovaný 2/ ďalej zaviazal vykonať rozúčtovanie nákladov na dodávku tepla medzi konečných spotrebiteľov. Rozúčtovanie vykonal vychádzajúc z údajov o type a rozmere vykurovacieho telesa, pritom výkon telesa násobil vyhodnocovacím koeficientom pre tepelnú väzbu snímačov teploty. Žalobkyňa reklamovala opakovane nedostatočnú dodávku tepla a nesprávne rozúčtovanie u žalovaného dôsledkom porušenia pravidiel spravodlivého rozúčtovania nákladov. Nedošlo k náprave stavu a žalobkyňa mesačnými úhradami za plnenia spojené s užívaním bytu uhrádzala náklady za teplo, tak ako boli vo výsledku rozpočítavané žalovaným v jednotlivých zúčtovacích obdobiach rokov 2006 až 2011. Odvolací súd ďalej uviedol, že žalovaný má postavenie správcu v zmysle Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Správu vykonával na ulici Y. X - X, preto jeho povinnosťou bolo obstarávať služby a tovar pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome žalobkyne. Správca podľa zákona zodpovedá v rozsahu svojho postavenia vlastníkom za všetky škody, ktoré v dome vznikli v dôsledku nedostatočného plnenia jeho povinností podľa zákona, resp. podľa zmluvy o výkone správy. Koná v mene a na účet žalobkyne aj ostatných vlastníkov bytov. V bytovom dome žalobkyne nevzniklo spoločenstvo vlastníkov a vlastníci nemali právnu subjektivitu a možnosť samostatne uzatvoriť s pôvodne žalovaným 2/ zmluvy potrebné na dodanie služieb spojených s užívaním bytu. Žalovaný ako správca podľa zákona a zmluvy zastupoval vlastníkov pri založení zmluvného vzťahu (zmluvy o dielo z 10. 10. 2008) s pôvodne žalovaným 2/, zabezpečoval a preberal plnenie zo zmluvy od pôvodne žalovaného 2/, uhrádzal plnenia zo zmluvy v prospech pôvodne žalovaného 2/, poskytoval pôvodne žalovanému 2/ podklady na rozúčtovanie nákladov a teda logicky vlastníkov aj zastupoval, keď kontroloval predmet plnenia, ktorý preberal od pôvodne žalovaného 2/ (rozúčtovanie nákladov na teplo). Z hľadiska zodpovednosti žalovaného nie je rozhodujúce, či povinnosť „kontrolovať správnosť vyúčtovania“ subsumuje výslovne niektoré ustanovenie zmluvy o výkone správy alebo zákon. Táto povinnosť správcovi vyplýva z jeho zákonného postavenia a právna úprava neuvádza a ani nie je potrebné, aby uvádzala taxatívny výpočet všetkých povinnosti, ktoré správca by mal pri výkone správy vykonávať v prospech vlastníkov. Ďalej krajský súd uviedol, že postavenie žalovaného ako správcu podľa zmluvy o výkone správy je obdobné postaveniu mandatára, keď pri zariaďovaní záležitostí koná v mene a na účet vlastníkov a je pri výkone správy v bytovom dome povinný postupovať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami vlastníkov. Poukázal na znenie zmluvy o výkone správy, jej článok III. bod 2. bod b, v ktorej je zakotvená povinnosť správcu zabezpečiť dodávku tepla a vykonať vyúčtovanie nákladov za služby, pretože správca bytového domu je odberateľom tepla, ktorý množstvo dodaného tepla rozpočítava ku konečnému spotrebiteľovi (aj žalobkyni). Má povinnosť teplo rozpočítavať podľa pravidiel rozpočítania, čo znamená použiť vhodné meradlo a použiť správny spôsob merania a povinnosť dodržať pravidlá merania podľa technickej normy. Tieto povinnosti žalovaného vyjadrujú rámec kontroly, v ktorom mal žalovaný zisťovať správnosť vyúčtovania nákladov na teplo vyhotovené pôvodným žalovaným 2/, ktoré v mene vlastníkov preberal. Týmto právnym názorom bol okresný súd viazaný, a preto z neho okresný súd vychádzal a na argumentáciu krajského súdu v tomto smere v rozsudku plnom rozsahu odkázal. Okresný súd uviedol, že žalovaný nevzniesol žiadnu právne relevantnú argumentáciu k existencii a tvrdenej výške škody žalobkyňou a to ani napriek viacerým písomným aj ústnym výzvam zo strany okresného súdu. Nežiadal na túto otázku vykonať dokazovanie znalcom a žiadnym spôsobom nespochybnil ani početné odborne fundované písomné vyjadrenia a listinné dôkazy produkované v priebehu konania zo strany žalobkyne. Z uvedených dôvodov okresný súd považoval existenciu škody v žalovanej výške za preukázanú všetkými pripojenými listinnými dôkazmi žalobkyňou (najmä č. l. 31, 61, 65 spisu). V konaní nebolo spochybnené, že pri výpočte nákladov na teplo pôvodne žalovaný 2/ rade nevychádzal zo skutočných údajov ohľadom výkonu vykurovacích telies nachádzajúcich sa v byte žalobkyne, ani z porovnateľných vykurovacích telies. Výsledok vyúčtovania potom nemohol zodpovedať skutočnej spotrebe tepla a v dôsledku nesprávnej kontroly výpočtu spotreby tepla zo strany žalovaného došlo ku vzniku škody na strane žalobkyne nielen zavineným porušením povinnosti na strane pôvodne žalovaného 2/, ale aj na strane žalovaného. Okresný súd uviedol, že Občiansky zákonník (ďalej aj ,,OZ“) deklaruje zásadu predpokladaného (prezumovaného) zavinenia. Teória obmedzuje túto prezumpciu na prezumpciu nedbalosti a to aj nedbalosti nevedomej. Táto prezumpcia nastupuje vtedy, keď je preukázaná škoda a porušenie právnej povinnosti vrátane príčinnej súvislosti medzi týmito predpokladmi. Je potom na škodcovi, aby preukázal skutkové okolnosti, z ktorých je možné urobiť spoľahlivý záver, že nenesie vinu na vzniknutej škode. Nejedná sa pri tom o subjektívne presvedčenie škodcu, ale o hodnotenie podľa objektívnych kritérií. V danom prípade žalovaný nepreukázal dôkazné bremeno ohľadom tohto tvrdenia, keď okrem popierania samotnej zodpovednosti za vzniknutú škodu netvrdil existenciu žiadnych iných objektívnych kritérií, na základe ktorých by mohol okresný súd vychádzať v otázke zbavenia sa jeho zodpovednosti za vzniknutú škodu žalobkyni. Ďalej poukázal na to, že krajský súd v odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia uviedol, že je potrebné, aby sa okresný súd vysporiadal s otázkou, či existoval zmluvný záväzkový vzťah medzi žalobkyňou a pôvodne žalovaným 2/ pred 10. 10. 2008 s poukazom na pripojené listinné dôkazy žalobkyňou v odvolacom konaní. Po čiastočnom späťvzatí žaloby voči pôvodne žalovanému 2/ ako aj žalovanému za obdobie rokov 2006 a 2007 sa okresný súd už touto otázkou nezaoberal. Z pripojených listinných dôkazov, najmä oznamu pre vlastníkov adresovaný pôvodne žalovanému 2/ ( č. l. 459 spisu), stanoviskom k reklamácii a sťažnosti zo dňa 22. 05. 2008 (č. l. 460), zo dňa 26. 05. 2008 (č. l. 461 spisu) a zo dňa 06. 07. 2011 (č.l. 462 spisu) mal súd prvej inštancie za preukázané, že v tomto období pôvodne žalovaný 2/ fakticky vykonával činnosť, ktorá bola predmetom tejto zmluvy, a teda že došlo k uzatvoreniu takejto zmluvy už za obdobie roku 2008. V danom prípade okresný súd nemal za to, že je daný dôvod, aby rozhodol v zmysle § 438 ods. 2 OZ vo vzťahu ku žalovanému, ktorý zostal jediným žalovaným. Obdobný právny názor zaujal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí citovanom odvolacím súdom (sp. zn. 5Cdo/110/2011). Okresný súd skúmal z úradnej povinnosti aj otázku spoluzavinenia žalobkyne ako poškodenej na vzniknutej škode v zmysle ustanovenia § 441 OZ. Hoci zo správy Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (č. l. 204 spisu) vyplynulo, že prvotnou chybou bolo, že žalobkyňa osadila vykurovacie telesá, ktoré nemajú doklady o preukázaní zhody, súd prvej inštancie mal za to, že takéto konanie žalobkyne nebolo v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. V príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou bolo neuvedenie údajov ohľadom skutočného výkonu týchto radiátorov potrebných pre správny výpočet skutočne spotrebovaného tepla objednávateľom, t. j. žalovaným pre účely výpočtu realizovaného pôvodne žalovaným 2/. Kým takýto údaj nebol zistený a nejednalo sa o certifikovaný výrobok, nemalo vôbec dôjsť ku vyúčtovaniu nákladov prostredníctvom elektronických PRVN pôvodne žalovaným 2/. Z uvedených dôvodov podľa názoru okresného súdu sa žalobkyňa nepodieľala na vzniku škody aj svojím zavineným porušením povinnosti, keď v čase jej kúpy týchto radiátorov nebolo ešte rozhodnuté o spôsobe merania spotreby tepla pomerovými rozdeľovačmi. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel. Okresný súd rozhodol o úrokoch z omeškania podľa § 517 ods. 1 OZ a § 563 OZ. Do omeškania sa žalovaný dostal po požiadaní žalobkyne o plnenie, t. j. po doručení žaloby a rozšíreného žalobného návrhu. Výška úrokov z omeškania vyplýva z § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Ďalej konštatoval, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p., v lehote 30 dní.

3.V odôvodnení dopĺňacieho rozsudku zo dňa 20. 06. 2016 okresný súd uviedol, že okresný súd pripustil rozšírenie žaloby o sumu 141,72 Eur s úrokom z omeškania uznesením zo dňa 14. 11. 2012 (č. l. 297 spisu). Jednalo sa o nesprávne vyúčtovanú sumu vykurovacích nákladov na teplo za rok 2011, t. j. rozdiel medzi vyúčtovanými a zaplatenými nákladmi za teplo a skutočnými nákladmi (č. l. 199 spisu s odkazom na doklad č. 84 a č. 83, č. l. 255 a 256 spisu). Okresný súd rozsudkom zo dňa 20. 03. 2015 rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu náhrady škody za obdobie rokov 2008 až 2011 sumu 1 131,04 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16. 02. 2012 až do zaplatenia a zo sumy 141,72 Eur vo výške 8,75 % ročne od 28. 11. 2012 až do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd prvej inštancie rozhodol o sume 141,72 Eur dopĺňacím rozsudkom podľa ustanovenia § 166 ods. 1 O.s.p.

4. Proti rozsudku okresného súdu a proti dopĺňaciemu rozsudku podal žalovaný včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a dopĺňací rozsudok okresného súdu tak, že žalobu žalobcu voči nemu zamietne. V odvolaní uviedol, že na základe Zmluvy o výkone správy a v zmysle Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bol povinný zabezpečiť dodávku tepla do bytového domu, v ktorom je aj byt žalobkyne a v rámci svojich možností aj vykonať, resp. zabezpečiť vykonanie rozúčtovania dodaného tepla jednotlivým vlastníkom. Tieto svoje povinnosti splnil, pretože zabezpečil dodávku tepla - uzatvoril zmluvu o dodávke tepla za vlastníkov, teda aj za žalobkyňu a zabezpečil aj samotné rozúčtovanie dodaného tepla, pričom vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome sa dohodli, že rozúčtovanie dodaného tepla nebude vykonávané podľa podlahovej plochy bytov a nebytových priestorov ale iným spôsobom. Vzhľadom na uvedené bol povinný zabezpečiť vykonanie rozúčtovanie spotrebovaného tepla prostredníctvom pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov. Rozpočítanie tepla prostredníctvom PRVN je závislé od technických zariadení, ktoré žiadny správca nevyrába. Správcovia vrátane neho zabezpečujú dodanie PRVN, ako aj rozpočítavanie za použitia týchto PRVN tretím osobám, ktoré sa takouto činnosťou zaoberajú. Napriek tomu, že všetky typy PRVN fungujú v zásade na rovnakom princípe, nie je možné povedať, že ide o identické zariadenia, s ktorými môže pracovať ktokoľvek, pretože každý jeden výrobca PRVN má k svojim PRVN vyvinutý aj vlastný software. Podľa jeho názoru nie je v jeho možnostiach prekontrolovať správnosť rozúčtovania okrem údajov ohľadne celkovo dodaného tepla a podlahovej plochy bytov a nebytových priestorov, pretože iné údaje sú údajmi, ktorými on nedisponuje a ani disponovať nemôže. Je teda otázne, ako mal prekontrolovať rozúčtovanie, ktoré sa robí pre neho neznámym a hlavne nedostupným software. Jeho zodpovednosť za škodu nemôže existovať bez porušenia jeho povinnosti, čo sa nestalo. Podľa jeho názoru nie je povinný skontrolovať údaje, ku ktorým nemá prístup a ktoré nie sú v jeho možnostiach. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka, je existencia štyroch predpokladov, pričom medzi tieto predpoklady jednoznačne patrí aj zavinenie. Skutočnosti, ktoré uviedol, dostatočne preukazujú neexistenciu jeho zavinenia, pretože riadne vybral osobu, ktorá podniká v oblasti rozúčtovania nákladov už niekoľko rokov. Táto osoba namontovala PRVN, ktoré sú štandardne dodávané, skontroloval rozúčtovanie, teda údaje, ktoré sa overiť dali a dajú. Vykonal všetky úkony, ktoré možno spravodlivo od neho požadovať a nezanedbal svoje povinnosti, preto neexistuje jeho zodpovednosť v zmysle ustanovenia § 8 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V posudzovanom prípade okresný súd vychádzal z tvrdení, žalobkyne, t. j. že si svoje povinnosti nesplnil. Neuviedol však akým spôsobom a či vôbec si mohol označované povinnosti splniť. Uviedol, že považuje rozhodnutie okresného súdu za nepreskúmateľné, pretože z neho nie je zrejmé, prečo v danom prichádza do úvaha solidárna zodpovednosť, resp. prečo neprichádza do úvahy postup podľa ustanovenia § 438 ods. 2 O.s.p.. Za nesprávny považoval aj názor okresného súdu, že žalobkyňa celú situáciu nezavinila, a to i napriek tomu, že pristúpila k výmene radiátorov, sama si kúpila radiátory, ktoré nemajú certifikáty, a teda nie je možné jednoznačným spôsobom určiť príslušné koeficienty. Žalobkyňa sa nesprávala tak, aby jej škoda nevznikla. Opakovane vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku minimálne v časti nároku za roky 2008, pretože podľa jeho názoru uplynula subjektívna dvojročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 ods. 1 OZ.

5. Žalobkyňa vo vyjadreniach k odvolaniam žalovaného uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že nebolo v jeho možnostiach prekontrolovať správnosť rozúčtovania, pretože iné údaje sú údajmi, s ktorými nedisponuje a ani disponovať nemôže, pretože software výrobcu PRVN je predmetom ochrany Autorského zákona. Uviedla, že nereklamovala ani nebolo predmetom sporu algoritmus výpočtu softwarom pri automatizovanom spracovaní dát, ale nesprávne stanovenie vstupných hodnôt - koeficientov výkonu Kq a koeficientu Kc, t. j. použitie predmetných koeficientov iných telies, ako sú v jej byte skutočne inštalované pri rozpočítavaní nákladov na teplo. Nie je jasné, na aký software sa žalovaný odvoláva, keďže výrobcom zakúpený PRVN nebola ENBRA Slovakia, s. r. o., ale SIEMENS, s. r. o.. Z tohto dôvodu neobstojí ani stanovisko žalovaného, že rozúčtovanie nákladov na teplo nekontroloval z dôvodu, že správca neurčuje výkony vykurovacích telies a touto odbornou činnosťou sa nezaoberá, pretože výkony vykurovacích telies nie sú a nemajú byť plodom svojvôle, ale predmetom odskúšania v autorizovanej skúšobni podľa STN EN 442 a vyhlásenia o zhode a sú verejne známe a publikované v katalógoch. Rozsah právnych povinností správcu pri správe bytového domu vo vzťahu k predmetu žaloby, t. j. v súvislosti s preverovaním správnosti rozúčtovania nákladov na teplo je vymedzený zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, zák. č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, vyhláškou č. 630/2005 Z. z. upravujúcou pravidlá rozpočítavania nákladov na teplo, zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, č. l. III. bod 2. Zmluvy o výkone správy. V zmysle uvedených noriem bol správca (žalovaný) povinný zabezpečiť dodávku tepla v stanovenej kvalite a rozpočítať náklady na teplo podľa pravidiel rozpočítania, čo znamená, že bol povinný použiť vhodné meradlo tepla, správny spôsob merania spotreby tepla a dodržať pravidlá merania podľa technickej normy STN EN 834, pričom pri vykonávaní týchto povinností bol povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami vlastníkov bytu. Žalovaný v rámci kontroly mal zisťovať správnosť vyúčtovania nákladov na teplo vyhotoveného spoločnosťou ENBRA Slovakia, s. r. o., ktoré v mene vlastníkov preberal, pričom ona ani žiaden z vlastníkov plnenia zo zmlúv nekontrolovali, neposkytovali spoločnosti ENBRA Slovakia, s. r. o. podklady na rozúčtovanie, ani neuhrádzali faktúry za prijaté plnenia, pretože za tieto činnosti platili správcovi bytového domu poskytnutú odmenu. Žalovaný sa nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym a nespravodlivým rozúčtovaním tepla treťou osobou. Podľa ustanovenia § 5 vyhlášky URSU č. 630/2005 Z. z. v platnom znení sa náklady na dodané teplo rozpočítavajú v pomere podľa podlahovej plochy bytu v celkovej podlahovej ploche všetkých bytov v dome, ak nie sú v dome zapojené určené meradlá alebo pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov. Pokiaľ sú v dome zapojené PRVN (alebo určené meradlá tepla), náklady na dodané teplo sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Princíp výpočtu nákladov na spotrebnú zložku tepla podľa PRVN je v podstate rovnaký, ako pri ich rozpočítavaní podľa plochy, len základňou na rozpočítanie nie je plocha jednotlivých bytov a domu ako celku, ale údaje odčítané na meradlách inštalovaných na všetkých vykurovacích telesách v bytoch a celého domu. Ak právne normy určujú povinnosť rozúčtovať teplo správcovi, predpokladá sa, že rozumie funkcii vykurovacieho a rozúčtovacieho systému v dome a vie, že ak je v ustanovení § 2 písm. g) citovanej vyhlášky uvedené, že indikovaný údaj je údaj PRVN zohľadňujúci výkon vykurovacieho telesa, tak má byť zohľadnený skutočný výkon tohto telesa tak, ako to ustanovuje STN EN 834 a nie výkon vykurovacieho telesa iného, konštrukčne a výkonom neporovnateľného. Správne zmapovanie skutočne inštalovaných vykurovacích telies v bytoch celého domu a následné priradenie výkonov pre jednotlivé vykurovacie telesá je nutné urobiť skôr, ako sa inštalujú pomerové rozdeľovače a začne samotné meranie tepla a rozpočítavanie nákladov. Táto činnosť a znalosť problematiky nie je podmienená existenciou rozpočítavacieho software. Podľa jej názoru žalovaný porušil svoje povinnosti správcu, a to vykonať správu domu s odbornou starostlivosťou, pretože zveril, resp. zaplatil za vypracovanie projektovej dokumentácie spoločnosti ENBRA Slovakia, s. r. o., ktorá na projektovanie nemá oprávnenie. Žalovaný pri preberaní projektu mal venovať viac pozornosti správnosti uvedených údajov týkajúcich sa výkonov vykurovacích telies, prednastavenia regulačných armatúr, ktoré s výkonmi priamo súvisia a bol teda povinný skontrolovať, či zmapovanie a stanovenie výkonov vykurovacích telies zodpovedá výkonom radiátorov uvedených jednotlivými výrobcami v katalógoch, resp. v osvedčeniach o vykonaných skúškach, a to aj z toho titulu, že výkony jej vykurovacích telies boli do výpočtu v projektovej dokumentácii stanovené naddimenzované, v dôsledku čoho bola doslova odstrihnutá od prívodu tepla (dvakrát vyššie ako skutočné) a iracionálne (menšie vykurovacie teleso má dvakrát väčší výkon ako vykurovacie teleso väčšie). Žalovaný nikdy nereklamoval chybné vypracovanie projektovej dokumentácie u zhotoviteľa, a to napriek tomu, že do jej bytu po celé obdobie nebolo dodávané teplo v stanovenej kvalite. Žalovaný riešil jej reklamácie nedostatočnej dodávky tepla do bytu odpoveďou, že teplo sa do jej bytu nedostane, pretože výkony jej radiátorov boli poddimenzované. Ak by boli výkony radiátorov poddimenzované, čo neboli, pretože ich skutočný výkon zodpovedá výkonu pôvodných radiátorov (D.), alebo ak o tom bol žalovaný presvedčený, bol povinný chybné zhotovenie projektu reklamovať, uplatniť v mene vlastníkov náhradu škody u zhotoviteľa a nedostatky odstrániť. Nedostatok odbornej starostlivosti žalovaného v súvislosti so správnym vyregulovaním vykurovacej sústavy malo za následok, že jednak sa do jej bytu nedostalo teplo v kvalite stanovenej zákonom a neboli splnené elementárne predpoklady pre rozpočítavanie tepla podľa pomerových rozdeľovačov. Povinnosťou správcu je rozpočítavať teplo podľa pravidiel rozpočítania, čo znamená aj povinnosť použiť vhodné meradlo a správny spôsob merania, čo pri rôznorodosti radiátorov, aké boli v jednotlivých bytoch obytného domu nainštalované (napr. typu D., G., H. atď.), bolo nainštalovanie pomerových rozdeľovačov absolútne nevhodné a pri náležitej odbornej starostlivosti mal vlastníkom odporučiť meranie dodaného tepla podľa určených meradiel. Žalovaný umožnil uviesť konečných spotrebiteľov do omylu ohľadom princípov, na základe ktorých sa rozpočítavanie tepla podľa PRVN vykonáva, pretože v reklamnom letáku, ktorý bol vlastníkom daný k dispozícii žalovaným a ktorý bol podnetom k vysloveniu súhlasu s inštalovaním pomerových rozdeľovačov, je uvedené, že „Prístroj vyhodnocuje množstvo tepla vyžiarené radiátorom. Po ukončení rozúčtovacieho obdobia sa hodnoty namerané prístrojom odpočítajú a podľa nich budú náklady na teplo spravodlivo rozdelené. Pre konečného spotrebiteľa to znamená, že nikto neplatí za ostatných, ale len to, čo sám spotrebuje.“ Ak sa žalovaný rozhodol odporučiť pomerové rozdeľovače od ENBRY Slovakia, s. r. o., bol povinný skontrolovať, či je výkon všetkých vykurovacích telies v obytnom dome známy a náležitým spôsobom certifikovaný, vzhľadom k tomu, že podľa STN EN 834 sa PRVN nesmú montovať na radiátory, ktorých výkon nie je jednoznačne definovaný a či boli PRVN spoločnosti ENBRA Slovakia, s. r. o, spôsobom predpísaným STN EN 834 odskúšané. Žalovaný bol teda povinný skontrolovať certifikáty týkajúce sa odskúšaných daných PRVN vo vzťahu ku koeficientu Kq a ku koeficientu prestupu tepla Kc ešte skôr, ako dal o nákupe inštalácie a rozpočítaní tepla podľa PRVN vlastníkom bytov hlasovať. Keby si bol žalovaný riadne plnil svoje povinnosti, mal ju o zistených skutočnostiach informovať, čím sa mohlo škode predísť, pretože v jej byte sa mohla dodávka tepla merať určeným meradlom. Žalovaný v súvislosti s uzavretím zmluvy o dielo č. 11/05/ LAS porušil povinnosti, a to prebral od spoločnosti ENBRA Slovakia, s. r. o. iný ako dohodnutý predmet plnenia, t. j. prebral a následne umožnil nainštalovať jednočidlové pomerové rozdeľovače namiesto rozdeľovačov dvojčidlových, ktoré by boli aspoň zohľadnili nízku teplotu miestnosti v jej byte a neprevzal od zhotoviteľa diela príslušné certifikáty za použitý materiál napriek tomu, že bol k tomu zaviazaný. Zároveň ju mal ihneď informovať o nemožnosti použitia zakúpených PRVN na jej radiátory a snažiť sa nájsť náhradné riešenie (iným vhodným meradlom). Zároveň žalovaný jej reklamácie nevybavoval zákonným spôsobom, nebol jej zaslaný písomný doklad o spôsobe vybavenia reklamácie ani spísaný reklamačný protokol. Najneskôr pri prvej reklamácii vyúčtovania nákladov na teplo zo dňa 04. 06. 2007 žalovaný zistil, že náklady na teplo sú u nej rozpočítané podľa iných ako skutočne namontovaných radiátorov a napriek tomu nevykonal žiadnu nápravu a udržiaval protiprávny stav. Žalovaný eventuálne mohol zamietnuť jej prvú reklamáciu v zmysle ustanovenia § 18 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa len na základe odborného posúdenia, teda na základe vyjadrenia znalca alebo stanoviska vydaného autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou a pri následných reklamáciách bol povinný pri zamietnutí reklamácie uviesť, kam môže ona zaslať rozpočítanie nákladov na odborné posúdenie. Ďalej uviedla, že sa viackrát bezúspešne domáhala kontrolného merania, avšak žalovaný do ukončenia zmluvného vzťahu o takéto odborné posúdenie nepožiadal, hoci k takémuto postupu boli splnené podmienky a takýto postup by bol býval žiaduci a odôvodnený. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu povinnosti správne hydraulicky vyregulovať vykurovaciu sústavu, dodávať teplo do jej bytu v kvalite stanovenej právnymi predpismi a postupovať s odbornou starostlivosťou pri výkone správy obytného domu, ktorej súčasťou bola aj kontrola rozpočítavania nákladov na teplo v súlade s platnými normami, čím jej spôsobil škodu. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie posúdil zodpovednosť žalovaného na základe vykonaného dokazovania výsluchom strán ich zástupcov, ich písomnými vyjadreniami, zmluvou o výkone správy a zo žalovaným predložených listinných dôkazov. Podľa jej názoru žalovaný mal možnosť kontrolovať množstvo dodávaného tepla určeným meradlom, požiadať odborníka o posúdenie a stanovisko, ak to sám nevedel posúdiť (napr. projektanta hydraulického vyregulovania vykurovacej sústavy domu) a povinnosť postupovať pri reklamáciách v zmysle zákona na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný počas konania nepreukázal svoje tvrdenie, že všetci koneční spotrebitelia v dome ho požiadali o zapojenie PRVN a o rozpočítavanie nákladov na teplo prostredníctvom nich. Zopakovala, že výrobcom nainštalovaný PRVN typ S. v bytovom dome bola spoločnosť SIEMENS, a. s. a rozúčtovateľom spoločnosť ENBRA Slovakia, s. r. o., s ktorou žalovaný uzatvoril zmluvu o rozúčtovaní tepla č. 195/06/MAR a 45/08/RVN. V konaní bolo preukázané, že rozúčtovateľ v posudzovanej veci použil koeficienty prislúchajúce k iným vykurovacím telesám, ako boli v jej byte inštalované. Žalovaný mal včas dostatok informácií o tom, že vyúčtovanie nákladov na teplo u nej je nesprávne, a teda škode mohol predísť, ak by si svoje povinnosti správcu riadne plnil spôsobom stanoveným právnou úpravou. Z posudzovanej veci nie je daná delená zodpovednosť, ktorá môže byť stanovená iba v odôvodnených prípadoch. Na škode sa podieľali obe spoločnosti spoločne a nerozdielne. Rozhodnutie okresného súdu o tom, že sa žiadnym spôsobom nepodieľala na vzniku škody je vecne správne. Celková výmena radiátorov bola realizovaná v roku 1998, t. j. po 23 rokoch pri ohlásenej a povolenej rekonštrukcii bytu z dôvodu, že pôvodné radiátory D. boli opotrebované a nedodávali teplo. Radiátory boli riadne zakúpené v maloobchodnej predajni, čo konštatovala aj SOI KI Žilina, preto nemala dôvod skúmať, či sú certifikované alebo nie. Podľa jej názoru žalovaného neoprávňovalo pripustiť, resp. dohodnúť v projektovej dokumentácii hydraulického vyregulovania vykurovacej sústavy domu, aby projektant v jej byte určil výkony radiátorov dvojnásobne vyššie, ako sú vypočítané L.. G. z verejne publikovaného Katalógu výrobcu MC METAL, s. r. o., resp. pripustiť rozúčtovanie vysokých nákladov na teplo na typovo a rozmerovo iné neporovnateľné radiátory s oveľa vyššími výkonmi, ako mali radiátory H. a najvyšším koeficientu prestupu tepla Kc, ktorý mal byť podľa výrobcu PRVN najnižší a nedovoliť nainštalovať určené meradlo spotreby tepla pred jej byt. Zdôraznila, že podnikla všetky kroky, ktoré je možné od nej spravodlivo požadovať za účelom nájdenia náhradného riešenia (napr. rozúčtovaním podľa priemerných nákladov). Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku za rok 2008, aj táto je neopodstatnená, pretože okresný súd medzirozsudkom č. k. 9C/8/2012-411 zo dňa 30. 01. 2013 a odvolací súd rozsudkom č. k. 17Co/120/2013-486 zo dňa 09. 04. 2013 potvrdil, že subjektívna doba jej začala plynúť odo dňa 07. 10. 2010, t. j. odo dňa, kedy získala možnosť oboznámiť sa s obsahom oznámenie spoločnosti SIEMENS, z ktorého vyplýval jednak vznik škody a jednak, kto za ňu nesie zodpovednosť. Zo zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 17Co/120/2013 vyplynulo, že žalovaný ako správca bytu bol povinný dohliadať na správnosť rozúčtovania dodaného tepla do bytového domu vlastníkov bytov, a to aj napriek vykonávaniu rozúčtovania žalovaným 2/. Ďalej poukázala na stanovisko Štátnej energetickej inšpekcie, ktorá po kontrole u žalovaného na jej podnet skonštatovala porušenie povinnosti správcu tým, že neudržiaval hydraulicky vyregulovanú vykurovaciu sústavu v budove po výmene vykurovacích telies vo viacerých bytoch a uložila mu povinnosť zistený nedostatok odstrániť. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný je povinný mať prehľad o výkonoch vykurovacích telies v dome, pretože pri ich výmene vlastníkmi bytov musí zabezpečiť výmenu za telesá s totožným výkonom, aby nedošlo k narušeniu hydraulicky vyváženého vykurovacieho systému domu a bytov. Zo stanoviska Štátnej energetickej inšpekcie ďalej vyplynulo, že žalovaný si nesplnil povinnosť uloženú v § 16 ods. 1 zák. č. 657/2004 Z. z., a to zabezpečiť jej dodávku tepla v určenej kvalite. Tvrdenia žalovaného o tom, že nie je v jeho možnostiach prekontrolovať správnosť rozúčtovania, ktorý sa robí pre neho neznámym a nedostupným softwarom a nedisponuje potrebnými údajmi, je len subjektívne a zavádzajúce, pretože objektívne správca musí mať a aj mal mať údaje o parametroch všetkých vykurovacích telies v dome zdokumentované v projektových dokumentáciách. Podľa Technickej správy bol projekt vypracovaný podľa požiadaviek žalovaného na osobných jednaniach. Listom zo dňa 04. 06. 2007 reklamovala u žalovaného už prvé vyúčtovanie dodávky tepla do jej bytu. Žalovaný opakovane tvrdil, že podľa neho príčinou nízkej teploty v jej byte boli nedostatočné výkony inštalovaných vykurovacích telies, čo je v rozpore s elementárnou logikou, keďže náklady jej vyúčtované na teplo počas žalovaného obdobia patrili medzi najvyššie v dome pri nízkej teplote v byte, a preto je zrejmé, že pre výpočet jej nákladov boli použité výkony iných vykurovacích telies, ako boli v skutočnosti inštalované. Žalovaný od začiatku disponoval rozúčtovania nákladov na teplo prostredníctvom pomerových rozdeľovačov dostatkom informácií o tom, že vyúčtovanie nákladov na teplo jej dodávané nie je správne, a teda škode mohol predísť, ak by poznal právnu úpravu povinností správcu pri výkone správy domu, resp. ak by ustanovenia príslušných právnych noriem rešpektoval. Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

6. Odvolanie žalovaného proti rozsudku okresného súdu bolo podané dňa 10. 04. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované.

7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 20. 03. 2015 v odvolaním napadnutom výroku (prvý výrok) v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 20. 06. 2016 ako vecne správne potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

10. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaného v odvolaní.

11. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd náležite nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať, že neuviedol ani žiadny konkrétny relevantný právny dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého rozhodnutia. 12. Správou domu je podľa zákona obstarávanie služieb a tovaru, ktorým správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome: a/ prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b/ služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c/ vedenie účtu domu v banke, d/ vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov, e/ iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.

13.Medzi charakteristické znaky výkonu správy domu formou správcu je, že správca koná pri výkone správy v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Výkon správy správcom vychádza z princípu priameho zastúpenia.

14. V ustanovení § 420 OZ je zakotvená tzv. všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu. V odseku 1 tohto ustanovenia je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia, ktoré je potrebné v konaní preukázať.

15. Právna zodpovednosť správcu voči vlastníkom bytov je zakotvená v ustanovení § 8 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

16. Odvolací súd uvádza, že žalovaný v pozícii správcu bytu bol povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce zo Zákona o vlastníctve bytov ako aj povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o výkone správy uzatvorenej s vlastníkmi bytov, a to okrem iných zabezpečiť dodávku tepla v určenej kvalite podľa § 16 ods. 1 zák. č. 567/2004 Z.z. o energetike v znení neskorších právnych predpisov a rozpočítať náklady na teplo podľa pravidiel rozpočítania.

17. Tieto povinnosti si žalovaný voči žalobkyni riadne neplnil, pričom vyúčtovania nákladov za teplo za obdobie rokov 2008 až 2011 nezodpovedali skutočnej spotrebe tepla žalobkyňou v tomto období. V dôsledku nesprávneho vyúčtovania spotreby tepla došlo k vzniku škody na strane žalobkyne, a to zaplatením nesprávnej výšky za reálne spotrebované teplo, preto žalobkyni vznikol voči žalovanému nárok na náhradu škody.

18. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie argumenty žalovaného sú vo vzťahu k jeho zodpovednosti škodu vzniknutú žalobkyni právne irelevantné. Zákonnou povinnosťou žalovaného bolo totiž okrem iných dbať na ochranu práv vlastníkov bytov (vrátane práv žalobkyne) a uprednostňovať ich pred vlastnými, vykonávať svoje povinnosti správcu s odbornou staroslivosťou, zabezpečovať všetky ďalšie činnosti potrebné na riadny výkon správy domu v súlade so Zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a Zmluvou o výkone správy (okrem iných zabezpečiť dodávku tepla v normách a za podmienok obsiahnutých v právnych predpisoch, zabezpečiť riadne vyúčtovanie nákladov za služby vrátane dodávky tepla). Žalobkyňa opakovane reklamovala množstvo dodaného tepla i nesprávne vyučtovanie dodávky tepla u žalovaného, žiadala o vykonanie kontroly v byte a prehodnotenie koeficientov výpočtu, avšak bezvýsledne.

19. V súvislosti s odvolacími argumentmi odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ak žalovaný nemal zariadenia (vrátane softwerov) na rozúčtovanie skutočných nákladov za poskytnuté služby, resp. na vykonanie kontroly tohto vyúčtovania vyhotoveného pôvodne žalovaným 2/, nemal s vlastníkmi bytov uzatvoriť Zmluvu o výkone správy, na základe ktorej sa zaviazal zabezpečiť vyúčtovanie nákladov za služby a spracovať vyúčtovanie skutočných nákladov za poskytnuté služby do 60 dní od zistenia skutočných nákladov, minimálne 1x ročne.

20. Odvolací súd sa stožňuje s názorom okresného súdu, že škoda nebola spôsobená zavinením žalobkyne (§ 441 OZ), keďže ku kúpe radiátorov typu H. u predávajúceho CONUS-L.. M. Z., so sídlom Internátna 24, Banská Bystrica, IČO: 22 718 958, došlo ešte v r. 1998 (25. 02. 1998), t.j. pred kúpou a namontovaním pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov v jej byte pôvodne žalovaným 2/ zo dňa 17. 10. 2005, ktorý sa pred ich namontovaním oboznámil s typom radiátorov u žalobkyne (viď. Mapovací a montážny list - č.l. 33 spisu) a vykonal hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy.

21. Okresný súd správne konštatoval, že v posudzovanej veci nie je možné aplikovať ani ustanovenie § 438 ods. 2 OZ, keďže žaloba smeruje jedine voči žalovanému, s ktorým bola uzavretá Zmluva o výkone správy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na Čl. VI. Zmluvy o výkone správy, z ktorého vyplýva: ,,Škodu spôsobenú vlastníkovi správcom pri výkone správy v rozpore s touto zmluvou, znáša správca v plnom rozsahu.“ (č.l. 21 spisu)

22. Ohľadne všeobecnej námietky premlčania vznesenej žalovaným týkajúcej sa náhrady škody vzniknutej zaplatením nákladov na vykurovanie bytu žalobkyne za rok 2008 odvolací súd poukazuje na to, že i táto je nedôvodná. Odvolací súd poukazuje na medzitýmny rozsudok okresného súdu č.k. 9C/8/2012-411 zo dňa 30. 01. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/120/2013-486 zo dňa 09. 04. 2014, z ktorého vyplýva, že jedine právo žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému z titulu zaplatenia nákladov na vykurovanie bytu žalobkyne za obdobie rokov 2006 a 2007 je premlčané.

23. Odvolací súd uvádza, že objektívna premlčacia doba je stanovená ako maximálna lehota na uplatnenie práva na náhradu škody. Objektívna premlčacia doba začne plynúť od okamihu škodnej udalosti.

24. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o škode a kto za ňu zodpovedá.

25. V posudzovanej veci nedošlo k uplynutiu trojročnej objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na náhradu škody (§ 106 ods. 2 OZ), ktorá začala plynúť dňom po zaplatení nákladov za teplo na základe vyúčtovania nákladov za r. 2008 zo dňa 21. 04. 2009 žalobkyňou (č.l. 40 spisu), ani k uplynutiu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby (§ 106 ods. 1 OZ), pričom žalovaný nepreukázal (neuniesol dôkané bremeno), že by žalobkyňa získala vedomosť o škode a o tom, že žalovaný zodpovedá za škodu skôr, než po oboznámení sa s obsahom oznámenia spoločnosti Siemens s.r.o., so sídlom Stromova 9, Bratislava, a to dňa 07. 10. 2010 (viď. medzitýmny rozsudok okresného súdu č.k. 9C/8/2012-411 zo dňa 30. 01. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/120/2013-486 zo dňa 09. 04. 2014). Žaloba bola podaná na okresný súd dňa 10. 01. 2012.

26. Výšku náhrady škody vrátane jej príslušenstva odvolací súd nepreskúmaval, pretože je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalovaný v odvolaní nenamietal (resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil) správnosť jej výpočtu.

27. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd v súlade s ustanovením § 166 ods. 1 O.s.p. (od 01. 07. 2016 § 225 ods. 1 CSP) rozhodol o sume 141,72 Eur dopĺňacím rozsudkom dňa 20. 06. 2016, keďže v rozsudku zo dňa 20. 03. 2015 nerozhodol o tejto časti predmetu konania.

28. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu zo dňa 20. 03. 2015 odvolaním napadnutom výroku (prvý výrok) v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 20. 06. 2016 ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

29. Pretože okresný súd ohľadne trov konania postupoval podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. účinného v čase rozhodovania okresného súd, o trovách konania (vrátane odvolacieho konania ) rozhodne okresný súd.

30. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu zostal nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).