KSBB/12Co/291/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/291/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615201106 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615201106.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, adresa pre doručovanie T. XXXX/ XXX, N. proti žalovanému O. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., N. XX, štátny občan SR, o zaplatenie 677,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 27.04.2015, č. k. 13C/42/2015-53, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu o zaplatenie 677,97 Eur s príslušenstvom. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom úverovú zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1800,- Eur. Z prehľadu splátok bolo zrejmé, že žalovaný uhradil 2128,17 Eur. Súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným dňa 03.08.2010 za bezúročnú a bez poplatkovú, a to s poukazom na ust. § 11 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2, písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. V zmluve absentuje zrozumiteľným a jasným spôsobom uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru a taktiež výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ich poradie a rozčlenenie, akým spôsobom sa splátky budú priraďovať vo vzťahu k uhradeniu časti istiny, úroku a poplatkov. Pretože žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1800,- Eur a preukázateľne zaplatil žalobcovi sumu 2128,17 Eur, žalobu ako bezdôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaný v konaní nemal žiadne trovy, a preto mu ich súd nepriznal, aj keď bol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v konaní plne úspešným účastníkom.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie. Podľa žalobcu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca zastáva názor, že tvrdenie súdu, podľa ktorého zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2, písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd pochybil pri zohľadňovaní právnych noriem relevantných pre prípad, konkrétne ustanovenie Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. V zmysle článku 10 ods. 2, písm. h) Informácie, ktoré má obsahovať zmluva o úvere: Zmluve o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. Tieto náležitosti žalobca do predmetnej zmluvy v súlade so znením uvedenej Smernice uviedol. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odvodil od formalistického znenia strohých zákonných noriem, bez eurokonformného výkladu práva a v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora z 28.01.2010 vo veci Uniplex (UK) Ltd, C-406/08, bod 45, v zmysle ktorého „V rámci vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa preberá smernica, sú vnútroštátne súdy povinné vykladať tieto vnútroštátne ustanovenia v čo najväčšej miere s ohľadom na znenie a účel predmetnej smernice tak, aby sa dosiahol ňou sledovaný výsledok.“ Pre porovnanie poukázal na ekvivalent z právneho poriadku ČR v prílohe k zákonu č. 145/2010 Sb. (Zákon o spotrebiteľskom úvere a o zmene niektorých zákonov) „povinné informácie v zmluve, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver - zmluva, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver musí vždy obsahovať g) výšku, počet a početnosť platieb, ktoré má spotrebiteľ vykonať.“ V tejto súvislosti poukázal na stanovisko sudcu Ústavného súdu SR K.O. vo veci I. ÚS 547/2012. Pokiaľ súd prvej inštancie aplikuje právnu fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti obsiahnutú v § 11 ods. 1, písm. a) na základe údajnej absencie obsahovej náležitosti zmluvy, má za to, že neboli splnené všetky podmienky obsiahnuté v hypotéze predmetnej právnej normy v znení ku dňu 15.11.2011. Súd by mal totiž považovať zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezodplatnú len v prípade kumulatívneho splnenia podmienok daných spojkou „a“, teda zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm. k). Pritom písomná forma právneho úkonu nikdy spochybnená nebola.

3. V ďalšom namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku a to takým spôsobom, že účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom. Navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, eventuálne zmeniť rozsudok tak, že predmetnej žalobe bude v celom rozsahu vyhovené.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a s jeho dôvodmi sa stotožňuje. Po preskúmaní veci nezistil odvolací súd žiadne vady konania pred okresným súdom, ktoré by sa týkali procesných podmienok. Súd prvej inštancie z hľadiska opodstatnenosti žaloby dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, skutkové zistenia súdu nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.

9. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku citoval znenie ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy (03.08.2010), pričom posúdil predmetnú zmluvu tak, že v nej absentuje zrozumiteľným a jasným spôsobom uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru a tiež výšky, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ich poradie a rozčlenenie, akým spôsobom sa budú splátky priraďovať vo vzťahu k uhradeniu časti istiny úroku a poplatkov (§ 9 ods. 2, písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z.). S poukazom na uvedené považoval preto úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver jednoznačne vyplýva z uvedenej právnej úpravy, a preto odvolací súd nemôže súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu v tomto smere, keď s poukazom na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES a tiež ekvivalent právneho poriadku ČR má za to, že ide o nesprávne právne posúdenie „odvodené od formalistického znenia strohých zákonných noriem bez eurokonformného výkladu práva.“ Prísnejšia, resp. detailnejšia vnútroštátna úprava nemôže byť považovaná za odporujúcu eurokonformnému výkladu práva. Citované ust. § 11 v spojení s § 10 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch malo za cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby bol spotrebiteľ ešte pred uzavretím zmluvy prehľadne informovaný o všetkých relevantných údajoch. Zákonodarca v § 9 cit. zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v ich rámci tie, ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za následok, že úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Ide o sankciu pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu bolo pod hrozbou tohto následku nútiť dodávateľov, aby určené náležitosti v zmluve uvádzali a dbali na písomnú formu zmluvy. Vychádzajúc z celého logického výkladu uvedených ustanovení, odvolací súd považuje za nelogický názor odvolateľa v tom, že by zákonodarca mal v úmysle postihnúť následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru iba tie úvery, resp. zmluvy, ktoré by nemali písomnú formu a zároveň by neobsahovali kumulatívne náležitosti podľa § 11 ods. 1, písm. a) cit. zákona. Účelom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby veriteľ oboznámil spotrebiteľa so všetkými relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru tak, ako to správne posúdil aj súd prvej inštancie. Odvolací súd vzhľadom na znenie ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy má za to, že je potrebné vykladať ho tak, že absencia, či písomnej formy alebo už len jednej z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

10. Súd prvej inštancie síce stručne, avšak dostatočne jasne a zrozumiteľne s poukazom na relevantnú právnu úpravu vyjadril dôvod, prečo považoval predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov a v súvislosti s tým, vzhľadom na zistenú skutočnosť, že žalovaný žalobcovi zaplatil viac, ako tvorila istina úveru (bez úrokov a bez poplatkov), uzavrel, že žaloba je bezdôvodná, a preto ju zamietol. Takéto odôvodnenie súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za dostatočne jasné, určité a zrozumiteľné v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. (v čase vyhotovenia predmetného odvolaním napadnutého rozsudku), a preto aj túto odvolaciu námietku odvolací súd hodnotí ako bez základnú a nepovažuje za správny názor odvolateľa v tom, že odôvodnenie nemá náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., je rozporné s procesnými zásadami a porušujúce ústavnoprávne princípy, v dôsledku čoho bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom.

11. Odvolací súd v zmysle uvedeného teda rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a náležite odôvodnený potvrdzuje s poukazom na ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešným, a preto odvolací súd rozhodol tak, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

13. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).