KSBB/12Co/224/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/224/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415895750 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6415895750.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu R. U., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom D. F. XXX/XX, XXX XX M. Q. F., právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5C/348/2015-73 zo dňa 25. 01. 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 25. 01. 2016 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok); žalovanému náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok). Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. SR 13895/10 dňa 8.6.2011. Žalobca ako dlžník uzavrel so žalovaným ako veriteľom dňa 27. 11. 2008 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX (ďalej aj ,, Zmluva o úvere“), na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver vo výške 14.000,- Sk (464,71 Eur) za odplatu vo výške 13.360,-Sk (443,47 Eur). Žalobca sa zaviazal úver vrátiť spolu vo výške 27.360,-Sk (908,19 Eur), a to v 12 mesačných splátkach po 2.280,-Sk (75,67 Eur), počnúc dňom 13. 01. 2009. Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 13895/10 zo dňa 08. 06. 2011 bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 976,81 Eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania. Konanie pred rozhodcovským súdom bolo začaté na základe návrhu doručeného žalovaným (v procesnom postavení žalobcu) dňa 15. 11. 2010. Rozhodcovský súd doručil do vlastných rúk žalobcu predmetný rozhodcovský rozsudok dňa 17. 06. 2011. Voči žalobcovi je vedená exekúcia súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým (exekučným titulom je predmetný rozhodcovský rozsudok), ktorý žalobcovi doručil upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 21. 08. 2015. Podľa názoru prvoinštančného súdu splnenie zákonných podmienok pre zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo potrebné posudzovať podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014 (ďalej aj ,,Zákon o rozhodcovskom konaní“). Od 01. 01. 2015 síce nadobudol účinnosť zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej aj ,,Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), ustanovujúci okrem iných dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku, lehotu na podanie žaloby a iné, tento však v prechodnom ustanovení § 73 ods. 1 určuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 13895/10 zo dňa 08. 06. 2011 sa začalo doručením žaloby okresnému súdu dňa 24. 06. 2015, t. j. za účinnosti Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, avšak včasnosť podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo potrebné posudzovať podľa právnych predpisov účinných do 31. 12. 2014, a to s poukazom na znenie prechodného ustanovenia § 73 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktoré určuje, že na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobcovi bol sporný rozhodcovský rozsudok doručený dňa 17. 06. 2011, preto 30-dňová lehota na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku začala žalobcovi plynúť nasledujúcim dňom po doručení tohto rozhodcovského rozsudku (§ 41 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014). Pokiaľ žalobca doručil súdu žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 17. 06. 2015, bolo to po zákonom stanovenej lehote. Prvoinštančný súd považoval za neopodstatnenú námietku žalobcu, t.j. že v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 21. 08. 2015 nebol v postavení povinného spotrebiteľa poučený o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie bola účinná novela Exekučného poriadku (vykonaná zákonom č. 355/2014 Z. z.) zakotvujúca poučovaciu povinnosť súdneho exekútora o možnosti povinného žalovať zrušenie rozhodcovského rozsudku a zároveň bolo preukázané, že súdny exekútor si túto povinnosť podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku nesplnil, uvedené nesplnenie povinnosti nemalo žiadny vplyv na právne posúdenie veci. Platí totiž, že aj v prípade, kedy by súdny exekútor postupoval v intenciách ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku a žalobcu by náležite poučil o možnosti podania žaloby v lehote na námietky proti exekúcii, uvedené by žalobcovi neprivodilo plynutie novej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keď z prechodného ustanovenia § 73 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní jednoznačne vyplýva, že na trvanie lehoty na podanie tejto žaloby, ktorá začala plynúť pred 01. 01. 2015 (ako je tomu v tejto veci) sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Podľa názoru prvoinštančného súdu žalobca má postavenie spotrebiteľa a v danej veci ide zároveň aj o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy, pretože žalobca bol fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Aj z výpovede žalobcu vyplynulo, že finančné prostriedky nebral na výkon zamestnania, ale za iným účelom. Súdu prvej inštancie bolo známe z jeho rozhodovacej činnosti, že v zmluvách o úvere pri rovnakom veriteľovi sú v mnohých prípadoch zaškrtnuté políčka na výkon zamestnania, pokiaľ dlžníci finančné prostriedky na tento výkon vôbec nepotrebujú. Pretože žalobca zmeškal lehotu na podanie žaloby, okresný súd sa nezaoberal preskúmavaním rozhodcovského rozsudku z hľadiska jeho súladnosti so zákonom a žalobu žalobcu bez ďalšieho zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,O.s.p“). Žalovaný bol v konaní úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov konania, žalovaný si trovy konania uplatnil, avšak ich nevyčíslil najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, preto mu ich náhradu nepriznal.

2. Proti rozsudku okresného súdu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. V odvolaní uviedol, že napadnutý rozhodcovský rozsudok sa stal exekučným titulom, na základe ktorého je vedená exekúcia súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým PhD. pod sp. zn. EX 26801/15. Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie postupoval v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, na ktorý odkazuje, ako na osobitný právny predpis, t.j. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Upovedomenie o začatí exekúcie mu bolo doručené dňa 03. 09. 2015. Na okresný súd doručil žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 17. 09. 2015, t.j. v štrnásťdňovej lehote na podanie námietok. K podaniu žaloby došlo síce po uplynutí 30- dňovej lehoty na jej podanie od doručenia samotného rozhodcovského rozsudku ako to predpokladal Zákon o rozhodcovskom konaní, avšak v lehote na podanie žaloby v zmysle ustanovení Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v spojitosti s uvedenými ustanoveniami Exekučného poriadku. Podľa jeho názoru vychádzajúc z prechodných ustanovení Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je možné vyvodiť, že lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 46 ods. 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) je aplikovateľná aj v prípade, ak už skôr pred 01. 01. 2015 došlo k začatiu plynutia lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ustanovenia zákona o osobitnej lehote na podanie žaloby v lehote na podanie námietok v zmysle Exekučného poriadku nie je dotknuté prechodným ustanovením § 73 ods. 2 veta pred bodkočiarkou Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, čo vyplýva zo samotného znenia § 73 ods. 2 za bodkočiarkou. Účelu prijatej zmeny právnej úpravy ako aj logického a gramatického výkladu uvedených právnych predpisov vyplýva úmysel zákonodarcu prijatou právnou úpravou umožniť spotrebiteľom podať žalobu o zrušenie tých rozhodcovských rozsudkov, ktoré sa stali exekučnými titulmi a zároveň neboli spotrebiteľmi napadnuté žalobou o zrušenie v lehote, ktorá im márne uplynula 30 dní po doručení takýchto rozhodcovských rozsudkov. Podľa jeho názoru oprávnene podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote na podanie žaloby, tak ako mu to umožňuje zákon.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto sa plne stotožňuje s odôvodnením, ako aj s výrokmi rozsudku okresného súdu.

4. Odvolanie žalobcu bolo doručené okresnému súdu dňa 02. 03. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

8. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní. 9. Odvolací súd z obsahu spisu mal preukázané, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 13895/10 zo dňa 08. 06. 2011.

10. Je nesporné, že žalobcovi bol doručený predmetný rozhodcovský rozsudok dňa 17. 06. 2011 (č.l. 59 súdneho spisu). Žalobca žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal na okresný súd dňa 17. 09. 2015 (č.l. 1- 14 súdneho spisu).

11. Odvolací súd zhodne s názorom okresného súdu konštatuje, že žalobca podal žalobu po márnom uplynutí 30- dňovej zákonnej lehoty odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 41 ods. 1 prvá veta Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 30. 12. 2014. Z intertemporálneho ustanovenia § 73 ods. 2, 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní totiž vyplýva, že na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014 a rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

12. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd považuje za potrebné dodať, že civilnú súdnu exekúciu definujeme ako postup exekučných orgánov, najmä exekučného súdu, súdneho exekútora a účastníkov konania pri nútenom výkone rozhodnutí, vrátane exekučno-právnych vzťahov, ktoré vznikajú medzi exekučno-právnymi subjektmi na základe ich exekučno-právnych úkonov, s cieľom dosiahnuť uspokojenie nároku oprávneného z majetku povinného alebo vynútenie inej povinnosti, ktorá je obsiahnutá v exekučnom titule. Civilná súdna exekúcia je vo svojej podstate autonómnym konaním. Zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku nie je možné ustáliť, že Exekučný poriadok je lex specialis k Zákonu o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, resp. k Zákonu o rozhodcovskom konaní.

13. Z Exekučného poriadku ani zo Zákona o rozhodcovskom konaní, eventuálne zo Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ďalej nie je možné vyvodiť, že podanie návrhu na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie má vplyv na (nové) plynutie zákonnej lehoty na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote na podanie námietok proti exekúcii má vplyv na odklad exekúcie v zmysle ustanovenia § 56 ods. 5 Exekučného poriadku, pretože exekučný súd povolí odklad exekúcie, ak povinný v lehote na podanie námietok proti exekúcii podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodnutie súdu o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku ovplyvňuje spôsob procesného postupu exekučného súdu v tom zmysle, že ak súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia zamietne, po právoplatnosti rozhodnutia sa v exekúcii pokračuje a ak súd žalobe vyhovie a rozhodcovské rozhodnutie zruší, exekučný súd exekúciu podľa Exekučného poriadku zastaví.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že plynutie zákonnej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku závisí od momentu doručenia rozhodcovského rozsudku, k čomu v posudzovanej veci došlo dňa 17. 06. 2011.

15. I v prípade, ak súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie si nesplnil poučovaciu povinnosť, t.j. nepoučil žalobcu, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, táto skutočnosť nemá vplyv na márne uplynutie zákonom stanovenej lehoty na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku (30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku), pretože túto zákonnú možnosť upravuje osobitný zákon (v posudzovanej veci Zákon o rozhodcovskom konaní). Opomenutie poučovacej povinnosti zo strany súdneho exekútora môže byť eventuálne dôvodom na podanie žaloby podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších právnych predpisov.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania (druhý výrok), pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. (§ 255 ods. 1 CSP)

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže si však žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho konania na strane žalovaného nevyplývajú, odvolací súd mu ich nepriznal.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).