KSBA/9Co/75/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/75/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113227740 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113227740.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: TEHOS, s.r.o., , so sídlom Námestie slobody 1269/3, Dolný Kubín, IČO: 36 389 331 zastúpený: BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., so sídlom Františkánske námestie 4, Prešov, IČO : 36 860 441 proti žalovanému : Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava, o náhradu škody vo výške 18.646,63€, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 4 C 161/2013-129 zo dňa 9. novembra 2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 2.588,- € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol s tým, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že Rozsudkom Najvyššieho súdu SR, č.k. 3Sžf 101/2008 zo dňa 23.04.2009 bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Žiline, č.k. 21S 3/2008-49 zo dňa 16.09.2008 tak, že rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/228/10701-81129/2007/993196-r zo dňa 30.10.2007 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Dolný Kubín č. 657/230/24237/07/pap zo dňa 30.05.2007 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 20S 97/2009-44 zo dňa 07.12.2010 zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. 657/230/12984/09/Pav zo dňa 27.04.2009 a vrátil vec na ďalšie konanie. Žalobca uzatvoril dňa 29.05.2005 so spoločnosťou Stopercentná daňová, kom. spol. zmluvu o poskytovaní poradenských služieb s dohodnutou cenou a) z čiastky za odpracované hodiny na diele, sadzba na hodinu 85,- € a b) z podielu 10% z vyčísleného prínosu. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade Dolný Kubín zo dňa 29.05.2007 ohľadom záverečného prerokovania protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 11.05.2007 vyplýva, že prítomná na pojednávaní bola aj daňová poradkyňa X.. A. A., ktorú poveril konateľ spoločnosti žalobcu zastupovaním. Žalobca podal dňa 18.06.2007 odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru č. 657/230/24237/07/pap zo dňa 30.05.2007 a dňa 15.05.2009 proti dodatočnému platobnému výmeru č. 657/230/12984/09/Pav zo dňa 27.04.2009. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 18.11.2009 spoločnosť Stopercentná daňová, kom. spol. vyfakturovala žalobcovi za daňové poradenstvo sumu 11.346,17 € so splatnosťou 25.11.2009. K faktúre bol pripojený výkaz odpracovaných hodín. Z výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že žalobca dňa 25.11.2009 uhradil sumu 11.346,17 €. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 31.01.2011 spoločnosť Stopercentná daňová, kom. spol. vyfakturovala žalobcovi za daňové poradenstvo sumu 2.588,- € so splatnosťou 07.02.2011. Z výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že žalobca dňa 04.02.2009 uhradil sumu 2.588,- €. Faktúrou č. 03/2008 zo dňa 03.01.2008 JUDr. Patrik Benčík, advokát vyfakturoval žalobcovi za poskytnutie právnych služieb a zastupovanie v súdnom konaní v právnej veci TEHOS, s.r.o. c/a Daňové riaditeľstvo SR o preskúmanie zákonnosti daňového rozhodnutia o dorubení dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2005 sumu 57.920,- Sk so splatnosťou 17.01.2008. Z výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že žalobca dňa 10.01.2008 uhradil sumu 57.920,- Sk. Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 05.11.2008 spoločnosť BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o. vyfakturovala žalobcovi za právne služby sumu 35.700,- Sk so splatnosťou 12.11.2008. Z výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že žalobca dňa 29.12.2008 uhradil sumu 35.700,- Sk. Faktúrou č. 20100038 zo dňa 27.04.2010 spoločnosť BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o. vyfakturovala žalobcovi za právne služby - daňová kauza sumu 1.347,14 € so splatnosťou 11.05.2010. Z výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že žalobca dňa 11.05.2010 uhradil sumu 1.347,14 €. Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 12.12.2010 spoločnosť BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o. vyfakturovala žalobcovi za právne služby - súdne konanie sumu 257,71 € so splatnosťou 26.12.2010. Z výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že žalobca dňa 22.12.2010 uhradil sumu 257,71 €. Žalobca žiadosťou zo dňa 01.05.2011, doručenou žalovanému dňa 07.05.2012 požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 18.646,63 €. Listom zo dňa 05.11.2012, doručeným právnemu zástupcovi žalobcu dňa 12.11.2012 žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu, nakoľko nárok považoval za neopodstatnený.

1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1,2, § 5 ods. 1. § 6 ods.1,2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1, § 18 ods. 1,2,3, § 19 ods. 1,2,3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, keď dospel k záveru, že žaloba žalobcu, ktorý svoj nárok na náhradu škody odvodzoval od rozhodnutí daňového riaditeľstva SR, ktoré boli zrušené v rámci správneho súdnictva je čiastočne dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/228/14837-115125/2009/993169-r zo dňa 13.10.2009 a rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/228/10701-81129/2007/993196-r zo dňa 30.10.2007 boli ako právoplatné zrušené pre nezákonnosť v rámci súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu. Obe rozhodnutia tak spĺňajú podmienku nezákonnosti v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku na náhradu škody, ktorý vychádzal z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 18.11.2009, faktúry č. XX/XXXX zo dňa 03.01.2008 a faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 05.11.2008. Súd z uvedeného dôvodu preskúmal nárok aj v súvislosti s jeho možným premlčaním. Nárok žalobcu, ktorý vychádzal z rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/228/10701-81129/2007/993196-r zo dňa 30.10.2007 pozostával z náhrady škody za daňové poradenstvo vo výške 11.346,17 € (faktúra č. XXXXXXX), za právne služby a zastupovanie vo výške 57.920,- Sk t.j. 1.922,59 € (faktúra č. XX/XXXX) a za právne služby vo výške 35.700,- Sk t.j. 1.185,02 € (faktúra č. XXXXXXXX). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.07.2009, teda týmto dňom došlo najneskôr k jeho doručeniu (oznámeniu) žalobcovi. Premlčacia lehota teda začala plynúť dňom 06.07.2009 a uplynula dňa 06.01.2013 so započítaním času predbežného prerokovania nároku od 07.05.2012 (doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku žalovanému) do 12.11.2012 (doručenie odpovede žalovaného na žiadosť). Žalobca podal žalobu dňa 20.08.2013, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Súd z uvedeného dôvodu nárok žalobcu v uvedenej časti (o zaplatenie 14.453,78 €) nemohol žalobcovi pre úspešne vznesenú námietku premlčania priznať a v tejto časti návrh zamietol.

1.3. Zostávajúcou časťou nároku bol nárok na náhradu škody, vychádzajúci z rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/228/14837-115125/2009/993169-r zo dňa 13.10.2009, ktorý pozostával z náhrady škody za daňové poradenstvo vo výške 2.588,- € (faktúra č. XXXXXXX), za právne služby vo výške 1.347,14 € (faktúra č. XXXXXXXX) a za právne služby vo výške 257,71 € (faktúra č. XXXXXXXX). Súd žalobcovi priznal náhradu škody, spočívajúcej v nákladoch na daňové poradenstvo vo výške 2.588,- €. Uvedenú sumu fakturovala žalobcovi spoločnosť Stopercentná daňová, kom. spol., a to ako podielovú odmenu vo výške 10% z vyčísleného prínosu v zmysle čl. III bod 1 písm. b) zmluvy, ktorú mala uzatvorenú s odporcom. Z vykonaného dokazovania (zo samotnej zmluvy o poskytovaní poradenských služieb ako aj z výpovede komanditistu spoločnosti Stopercentná daňová, kom. spol. X.. A. A.) vyplynulo, že uvedená spoločnosť sa podieľala na poskytovaní daňového poradenstva žalobcovi v súvislosti so správnym a súdnym konaním ohľadom vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2005 v sume 21.566,65 €. Odmenu za poradenskú činnosť si pritom spoločnosť vyúčtovala vo výške 10% zo sumy 21.566,65€, teda zo sumy, ktorá bola predmetom správneho a súdneho konania, v ktorých bol žalobca úspešný, čím došlo k prínosu pre žalobcu v celej tejto sume. Z uvedeného vyplýva, že odmena bola vypočítaná v súlade s uzatvorenou zmluvou o poskytovaní daňového poradenstva. Takto vyčíslená a uplatnená odmena nie je v rozpore so žiadnym predpisom, resp. žiadny predpis neurčuje záväzný spôsob výpočtu odmeny daňovým poradcom. Ani v súvislosti s preskúmaním nároku z pohľadu jeho primeranosti, súd nárok nepovažoval v rozpore s dobrými mravmi alebo v rozpore s poctivým obchodným stykom. Vynaložené náklady žalobcu na daňové poradenstvo sa v konečnom dôsledku prejavili ako účelne vynaložené, keďže žalobca bol napokon v správnom a súdnom konaní úspešný v celom rozsahu, a teda v danom prípade existuje príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a samotnou škodou.

1.4. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody v súvislosti s vynaloženými nákladmi na právne poradenstvo, v tomto smere sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, že odmena za právne služby bola predmetom rozhodovania o trovách konania pred súdom, a z toho dôvodu ju nemožno považovať za škodu, keďže táto náhrada trov konania (z pohľadu ich účelnosti) bola predmetom preskúmania súdom v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a v časti aj priznaná žalobcovi (v časti 760,98 €). Súd z uvedeného dôvodu nárok v tejto časti zamietol.

1.5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p., tak, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný.

3. Odvolanie žalovaného smerovalo proti vyhovujúcemu výroku a žalovaný žiadal aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobu zamietol, resp. aby rozsudok v tejto napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že rozsudok nie je riadne odôvodnený, nakoľko sa súd riadnym spôsobom nevysporiadal s jeho námietkou o nemožnosti priznania škody spočívajúcej v podielovej odmene zaplatenej žalobcom daňovému poradcovi. Mal zato, že nakoľko žiadny predpis neurčuje záväzný spôsob výpočtu odmeny daňovým poradcom, je v takomto prípade potrebné použiť analogicky najbližší podobný právny predpis resp. zákonné ustanovenie. Zdôraznil, že zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v ustanovení § 18 ods. 3 určuje, že „Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena“. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nemôže byť žalobcovi priznaná náhrada škody spočívajúca v zaplatenej podielovej odmene advokáta. Keďže zákon č. 514/2003 Z.z. neumožňuje priznať žalobcovi škodu spočívajúcu v zaplatenej podielovej odmene advokáta nemôže byť v súlade so zásadou rovnosti žalobcovi priznaná ani škoda spočívajúca v zaplatenej podielovej odmene daňového poradcu. Záverom uviedol, že on nemôže zodpovedať za škodu, ktorá je závislá od zmluvnej voľnosti strán, tak ako to je v prípade podielovej odmeny.

4. Odvolanie žalobcu smerovalo proti zamietajúcemu výroku a žalobca žiadal aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobu v celom rozsahu vyhovel, resp. aby rozsudok v tejto napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Mal zato, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a je rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok súdu je podľa názoru žalobcu rámcový, arbitrárny a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keď súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie ohľadne premlčania nároku. Podľa jeho názoru vznik nároku na náhradu škody možno datovať od dátumu, kedy došlo k definitívnemu zastaveniu daňového konania, t.j. premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody začala plynúť odo dňa, kedy finančné orgány rozhodli o zastavení daňového konania. Žalobca to odôvodňuje tým, že po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie súdom, finančné orgány takmer vo väčšine prípadov pokračujú v daňovom konaní a on nemohol predvídať, či finančné orgány budú alebo nebudú pokračovať v daňovom konaní, kým mu nebolo doručené rozhodnutie o zastavení daňového konania. Preto sa premlčacia lehota podľa jeho názoru musí viazať na rozhodnutie finančnej správy o zastavení daňového konania, ktorým je daňové konanie právoplatne zastavené. V danom prípade totiž existovalo riziko, že finančné orgány budú pokračovať v daňovom konaní a jemu opätovne vyrubia rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za rok 2005 vo výške 95.970,39 €. Žalobca má za to, že k premlčaniu nároku na náhradu škody nedošlo a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca považuje nárok na náhradu škody za nepremlčaný a preto podľa jeho názoru mu mal súd priznať náhradu škody za daňové poradenstvo a zastupovanie v daňovom konaní pred Daňovým úradom Dolný Kubín a v odvolacom štádiu pred vtedajším Daňovým riaditeľstvom SR vo veci vyrubenia rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2005 vo výške 11.346,17 € a za právne služby a zastupovanie žalobcu v súdnom konaní vo výške 1.922,59 € a vo výške 1.185,02 €.

4.1. Ďalej uviedol, že oprávnenosť nároku na náhradu škody za daňové poradenstvo a zastupovanie v daňovom konaní bola preukázaná listinnými dôkazmi a výpoveďou svedka - daňovej poradkyne X.. A. A. zo spoločnosti Stopercentná daňová, kom. spol. Skutočnosť, že zákon č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v platnom znení nepozná inštitút podielovej a tarifnej odmeny, nemôže byť na jeho ťarchu a neznamená, že podielová odmena nemôže byť dohodnutá. Súd prvej inštancie konštatoval, že odmena bola vypočítaná v súlade s uzatvorenou zmluvou o poskytovaní daňového poradenstva. Takto vyčíslená a uplatnená odmena nie je v rozpore so žiadnym predpisom, resp. žiadny predpis neurčuje záväzný spôsob výpočtu odmeny daňovým poradcom. V ustanovení § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uvádza, že náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. V zákonnom ustanovení nie je explicitne uvedené, z čoho pozostávajú trovy konania. Trovy právneho zastúpenia sú iba jednou zo súčasti trov konania, kde odmena za zastupovanie sa určí ako tarifná odmena advokáta. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že súčasťou trov konania nemôže byť podielová odmena, ktorá bola dohodnutá za daňové poradenstvo a zastupovanie v daňovom konaní.

4.2. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody vo forme nákladov za právne služby a zastupovanie v súdnom konaní fakturované žalobcovi faktúrou č. XXXXXXXX, dátum splatnosti 11.05.2010, fakturovaná suma 1.347,14 € a faktúrou č. XXXXXXXX, dátum splatnosti 26.12.2010, fakturovaná suma 257,71 €, namietal argumentáciu súdu, že odmena za právne služby bola predmetom rozhodovania o trovách konania pred súdom, a z toho dôvodu ju nemožno považovať za škodu. Žalobca zaplatil právnemu zástupcovi v tomto prípade odmenu spolu vo výške 1.604,85 €. Je síce pravdou, že v súdnom konaní o preskúmanie zákonnosti daňového rozhodnutia bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania vo výške 760,98 €, avšak priznaná náhrada trov konania predstavuje len časť z odmeny zaplatenej žalobcom právnemu zástupcovi. Žalobcovi v danom prípade vznikla škoda, pretože za právne služby a zastupovanie v súdnom konaní zaplatil sumu 1.604,85 €, s čím sa prvoinštančný súd nevysporiadal.

5. K odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie žalovaný. Mal zato, že argumentácia žalobcu ohľadne začiatku plynutia premlčacej lehoty je nezmyselná a nemá oporu v zákone č. 514/2003 Z.z. ani v žiadnom inom zákone. Je preukázané, že premlčacia lehote začala plynúť dňom právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/101/2008 (ktorým boli pre nezákonnosť zrušené rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR a Daňového úradu Dolný Kubín) dňa 06.07.2009 a uplynula dňa 06.01.2013 (t.j. tri a pol roka od právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku) pričom žalobca podal žalobu až dňa 20.08.2013. S poukazom na uvedené je nárok na náhradu škody vyplývajúci z Faktúry č. XXXXXXX zo dňa 18.11.2009 (splatnej dňa 25.11.2009), Faktúry č. XX/XXXX zo dňa 03.01.2008 (splatnej dňa 17.01.2008) a Faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 05.11.2008 (splatnej dňa 12.11.2008) premlčaný. Rovnako nesprávna je aj argumentácia žalobcu ohľadne škody vo výške 1.604,23 €, predstavujúcej trovy konania. V konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn. 20S/97/2009 si žalobca uplatnil trovy konania v celkovej výške 1.604,23 € (Faktúra č. XXXXXXXX v sume 1.347,14 € + Faktúra č. XXXXXXXX na sumu 257,71 €). Súd v rozsudku č.k. 20S/97/2009-44 zo dňa 07.12.2010 žalobcovi priznal trovy konania vo výške 760,98 € (trovy konania vo zvyšnej čiastke súd posúdil a žalobcovi nepriznal). Máme za to, že právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Žiline o trovách konania vznikla prekážka „rei iudicata“ a následne nemohli byť a ani neboli tieto trovy ako škoda priznané v konaní o náhradu škody.

6. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu ani žalovaného nie je dôvodné. 8. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal od žalovaného náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo výške 18.646,63€, keď nárok na náhradu škody odvodzoval od rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/228/14837-115125/2009/993169-r zo dňa 13.10.2009, ktoré bolo právoplatne zrušené pre nezákonnosť v rámci súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 20S 97/2009-44 zo dňa 07.12.2010 a od rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/228/10701-81129/2007/993196-r zo dňa 30.10.2007, ktoré bolo právoplatne zrušené pre nezákonnosť v rámci súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu rozsudkom Najvyššieho súdu SR, č.k. 3Sžf 101/2008 zo dňa 23.04.2009.

10. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platného a účinného do 31.12.2012 (ďalej len „zákon“) právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

11. Podľa § 6 ods. 1 zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. 12. Podľa § 18 ods. 1 zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

13. Podľa § 18 ods. 3 zákona súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

14. Podľa § 19 ods. 1 zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

15. Podľa § 19 ods. 3 zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov

16. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav (tento medzi stranami sporu ani sporný nebol), primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci a citoval vyššie uvedené ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. ktoré aplikoval na prejednávaný prípad. Súd prvej inštancie vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným správne rozhodol o zamietnutí žaloby v časti náhrady škody vo výške 14.453,78 €, ktorú škodu odvodzoval od rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/228/10701-81129/2007/993196- r zo dňa 30.10.2007 a ktorá pozostávala z náhrady škody za daňové poradenstvo vo výške 11.346,17 € (faktúra č. XXXXXXX), za právne služby a zastupovanie vo výške 57.920,- Sk t.j. 1.922,59 € (faktúra č. XX/XXXX) a za právne služby vo výške 35.700,- Sk t.j. 1.185,02 € (faktúra č. XXXXXXXX). Rovnako správne súd prvej inštancie v súvislosti s rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. I/228/10701-81129/2007/993196-r zo dňa 30.10.2007 dospel k záveru o dôvodnosti nároku v časti náhrady škody vo výške 2.588,-€, ktorá škoda spočíva v nákladoch na daňové poradenstvo a predstavujúca podielovú odmenu ako aj k záveru o nedôvodnosti žaloby v časti náhrady škody za právne služby vo výške 1.347,14 € (faktúra č. XXXXXXXX) a výške 257,71 € (faktúra č. XXXXXXXX) z dôvodu, že odmena za právne služby bola predmetom rozhodovania o trovách konania pred súdom, a z toho dôvodu ju nemožno považovať za škodu, keďže táto náhrada trov konania (z pohľadu ich účelnosti) bola predmetom preskúmania súdom v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a v časti aj priznaná žalobcovi (v časti 760,98 €). Súd prvej inštancie vyššie prijaté právne závery, ktoré viedli priznaniu náhrady škody, resp. zamietnutia žaloby primerane vysvetlil a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil ( § 220 ods. 2,3 C.s.p. ) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje.

17. Žalovaný namietal nemožnosti priznania škody spočívajúcej v podielovej odmene zaplatenej žalobcom daňovému poradcovi z dôvodu, že ak žiadny predpis neurčuje záväzný spôsob výpočtu odmeny daňovým poradcom, je v takomto prípade potrebné použiť analogicky najbližší podobný právny predpis resp. zákonné ustanovenie a to § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. podľa ktorého „Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena“. Žalovaný trval na tom, že ak zákon č. 514/2003 Z.z.

17.1. K uvedeným námietkam odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. v tom znení na ktoré sa odvoláva žalovaný je platné a účinné až od 1.1.2013 na základe zmeny zákona č. 514/2003 Z.z. a to zákonom č. 412/2012 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na absenciu prechodných v ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2013 je potrebné na predmetnú vec aplikovať ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. platného a účinného v čase vydania nezákonných rozhodnutí t.j. platného a účinného do 31.12.2012. Z tohto dôvodu je preto vylúčené použitie analógie v tom zmysle, že ak zákon č. 514/2003 Z.z. neumožňuje priznať žalobcovi škodu spočívajúcu v zaplatenej podielovej odmene advokáta, ale iba v tarifnej nemôže byť v žalobcovi priznaná ani škoda spočívajúca v zaplatenej podielovej odmene daňového poradcu. Nadovšetko odvolací súd poukazuje nato, že podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného a účinného do 31.12.2012 náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. V zákonnom ustanovení nie je explicitne uvedené, z čoho pozostávajú trovy konania, keď trovy právneho zastúpenia sú v zmysle § 18 ods. 3 iba jednou zo súčasti trov konania. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že súčasťou trov konania nemôže byť podielová odmena, ktorá bola dohodnutá za daňové poradenstvo a zastupovanie v daňovom konaní. Odvolací súd sa stotožňuje zo záverom súdu prvej inštancie, že podielová odmena bola vypočítaná v súlade s uzatvorenou zmluvou o poskytovaní daňového poradenstva /čl. III bod 1 písm. b) zmluvy/. Takto vyčíslená a uplatnená odmena nie je v rozpore so žiadnym predpisom, resp. žiadny predpis neurčuje záväzný spôsob výpočtu odmeny daňovým poradcom a vynaložené náklady na daňové poradenstvo sa v konečnom dôsledku prejavili ako účelne vynaložené, keďže žalobca bol napokon v správnom a súdnom konaní úspešný v celom rozsahu.

18. Za bezdôvodné považuje odvolací súd námietky žalobcu týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenie námietky premlčania, keď zastával názor, že premlčacia lehota začala plynúť odo dňa, kedy finančné orgány rozhodli o zastavení daňového konania a nie od doručenie zrušujúceho uznesenia. Odvolací súd k uvedenému považuje za potrebné uviesť, že ak totiž podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody je zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť (čo je aj daný prípad), pre začiatok plynutia trojročnej subjektívnej premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 vety druhej zákona č. 514/2003 Z.z. je podľa jeho výslovného znenia rozhodujúci deň doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia (Pozri Uznesenie NS SR z 20.3.2012 sp. zn. 5 M Cdo 13/2010, Rozsudok NS ČR z 30.8.2006 sp. zn. 25 Cdo 1793/2004, Rozsudok NS ČR z 11.3.2010 sp. zn. 30 Cdo 3266/2008) a nie doručenie konečného rozhodnutie v konaní, ktoré nasledovalo po zrušení nezákonného rozhodnutia, t.j. doručenie rozhodnutia o zastavení daňového konania tak ako argumentoval žalobca.

18.1. Neobstoja ani dôvody odvolania žalobcu, ktorý namietal argumentáciu súdu, že odmena za právne služby bola predmetom rozhodovania o trovách konania pred súdom a z toho dôvodu ju nemožno považovať za škodu. Mal zato, že priznaná náhrada trov konania vo výške 760,98 €, predstavuje len časť z odmeny zaplatenej ním právnemu zástupcovi a jemu celkovo vznikla škoda 1.604,85 €, pretože za právne služby a zastupovanie v súdnom konaní zaplatil práve túto sumu.

18.1.2. K uvedenému odvolací súd dodáva, že pri náhrade škody, ktorá v zmysle § 18 ods. 1,3 zákona zahŕňa aj náhradu trov konania, ktorého súčasťou sú aj trovy právneho zastúpenia je potrebné dôsledne prihliadnuť či trovy konania boli v konaní v ktorom bolo rozhodnutie zrušené účelne vynaložené. Účelnosť trov konania bola už skúmaná Krajským súdom v Žilne v konané vedenom pod sp. zn. 20 S 97/2009, keďže už v tomto konaní si žalobca uplatnil náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia vo výške 1.604,85 €, ktoré trovy mali zahŕňať trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia dňa 1.12.2009 vo výške 370,14€, vypracovanie žaloby dňa 12.12.2009 vo výške 370,14€, účasť na pojednávaní dňa 16.11.2010 vo výške 370,14€; paušálna náhrada za rok 2009 2 x 6,95€ a za rok 2010 1 x 7,21€; náhrada za stratu času za čas strávený na ceste Prešov- Žilina a späť za 14 polhodín vo výške 168,28€, cestovné dňa 16.11.2010 motorovým vozidlom vo výške 48,28€, DPH vo výške 256,14€. Krajský súd v Žiline priznal náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia len vo výške 760,94€, keď určil odmenu za jeden úkon právnej služby v zmysle § 11 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za rok 2009 sumou 115,90€ a za rok 2010 sumu 120,23€. Krajský súd v Žiline dospel k záveru, že sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty považoval podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva. Od uvedených záverov o účelnosti trov právneho zastúpenia odvolací súd nevidí dôvod odchýliť sa, keď nadovšetko v zmysle § 6 ods. 1 posledná veta, zákona č, 514/2003 Z.z. súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie pre nezákonnosť zrušil. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne nárok v časti náhrady škody vo výške 1.604,85 € zamietol.

19. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p.. S poukazom na rovnaký čiastočný úspech strán v odvolacom konaní (žalobca bol úspešný v časti odvolania podaného žalovaným; žalovaný bol úspešný v časti odvolania podaného žalobcom) odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).