KSBA/9Co/212/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/212/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407214223 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1407214223.2



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobkyne: B.. C. C., R. W. Č.. XX, T., zastúpená JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátom, Teodora Tekela č. 23, Trnava proti žalovanému: N.. B.. D. C., R. L.. A. Č.. X, R. o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 9C/127/2007-475 zo dňa 22.novembra 2013 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. 9 C 127/2007-493 zo dňa 20.2.2014 p o t v r d z u j e . Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom ( v poradí druhým ) súd prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. 9 C 127/2007-493 zo dňa 20.2.2014 ( týmto bolo týmto § 164 O.s.p. opravené nesprávne uvedené „č.k.“ ) rozhodol tak, že z vecí, ktoré mali žalobkyňa a žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve prikázal : A) do vlastníctva žalobkyne peňažné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX vedenom v Tatra banke, a.s. so zostatkom 1.409,41 €; kuchynský robot - bez hodnoty; teda majetok v celkovej hodnote 1.409,41 €; záväzok zo zmluvy stavebného úveru vedenom na meno žalobkyne č. účtu XXXXXXXXXX voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. v zostatkovej sume 5.563,03 € s príslušenstvom sa prikázal stranám konania do podielového spoluvlastníctva, každému v podiele 1; záväzok zo zmluvy stavebného úveru vedenom na meno žalovaného č. účtu XXXXXXXXXX voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. v zostatkovej sume 6.200,13 € s príslušenstvom sa prikázal stranám konania do podielového spoluvlastníctva, každému v podiele 1 a rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 149.850,83 eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. B) do vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území R. - H., zapísané na LV č. XXXX parc. č. XXXX/X o výmere 75 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 1198 m2 v podiele 1/3; nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území R. - H., zapísané na LV č. XXXX parc. č. XXXX o výmere 1442 m2 záhrada v podiele 2/5; spolu nehnuteľnosti v cene 355.222,13 €; hifi veža - bez hodnoty; policový regál - bez hodnoty; chodbový nábytok - bez hodnoty ; teda majetok v celkovej hodnote 355.222,13 €; záväzok zo zmluvy stavebného úveru vedenom na meno žalobkyne č. účtu XXXXXXXXXX voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. v zostatkovej sume 5.563,03 € s príslušenstvom sa prikázal stranám konania do podielového spoluvlastníctva, každému v podiele 1; záväzok zo zmluvy stavebného úveru vedenom na meno žalovaného č. účtu XXXXXXXXXX voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. v zostatkovej sume 6.200,13 € s príslušenstvom sa prikázal stranám konania do podielového spoluvlastníctva, každému v podiele 1. Ďalej súd prvej inštancie rozhodol, že strany konania sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu spoločne a nerozdielne súdny poplatok v sume 10.698 ,-€ na účet Okresného súdu Bratislava IV do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania. 2. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že po tom, čo bol v poradí prvý rozsudok zo dňa 30.11.2010 č.k. 9C 127/2007-314 odvolacím súdom Uznesením zo dňa 30.3.2012 č.k. 9Co 124/2011- 360 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie s tým, že súd bude musieť zisťovať aktuálnym znaleckým posudkom všeobecnú cenu nehnuteľných vecí tvoriacich BSM, a to v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva a zisťovať stav na účtoch, ktoré majú účastníci konania založené v PSS, a.s., kde čerpali aj úvery, a zisťovanie doplniť o informáciu, ktorý z manželov akú sumu od zániku BSM na týchto záväzkoch uhradil, a tieto úhrady zohľadniť v jeho prospech vykonala doplnil dokazovanie a zistil, že manželstvo strán konania uzavreté dňa 27.8.1994 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 11C 125/00 zo dňa 2.4.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.6.2004. Maloleté deti M., U.. XX.XX.XXXX K. M., U.. XX.X.XXXX boli na čas po rozvode zverené do výchovy a opatery matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. M. sumou po 3.500,-Sk mesačne, na výživu mal. M. sumou 2.800,-Sk mesačne. Za trvania manželstva strany konania nadobudli nehnuteľný majetok a to dve záhrady v kat. území R. - H.. Žalovaný uviedol, že hoci sa formálne jedná o dve záhrady, v podstate je to záhrada jedna. Na zaplatenie kúpnej ceny prvej záhrady použil svoje úspory z čias pred uzavretím manželstva so žalobkyňou sumu 8.165,43 € a peniaze, ktoré mu na tento účel darovali rodičia sumu 13.569,24 €. Žalobkyňa uviedla, že pripúšťa, že rodičia žalovaného im za trvania manželstva darovali nejaké peniaze, zvýraznila však, že sa jednalo o dar oboch manželom. Na obstaranie druhej záhrady čerpali stavebný úver, ktorý doposiaľ obidvaja splácajú. Svedkyňa O. C. - matka žalovaného uviedla, že s manželom vedeli, že syn má záujem kúpiť záhradu, na ktorý účel mali preňho obrazne povedané rezervované peniaze. Keď im syn povedal, že kúpa pozemku je reálna, na jeho kúpu mu vo februári 1998 darovali cca 400.000,-Sk. Ďalšiemu synovi darovali v roku 1999 sumu 100.000,-Sk na kúpu bytu 1-izbového bytu v R. - N. a tretiemu synovi zostane po ich úmrtí rodičovský dom. Z vkladnej knižky na meno O. C. bolo zisteného, že v časovom rozmedzí od 29.12.1997 do mesiaca február 1998 vybrala z vkladnej knižky sumu cca 400.000,-Sk. Súd prvej inštancie ďalej zistil a to z potvrdenia Tatra banky, a.s., že ku dňu 30.6.2004 bola na bežnom účte č. XXXXXXXXXX suma 1.409,41 € a z potvrdenia Ľudovej banky, a.s., že žalovaný mal v tomto peňažnom ústave vedený účet v nemeckých markách. Počiatočný vklad na účte bol 8.406 DEM. Počas vedenia účtu bol hotovostne vkladané iba jeden krát a to dňa 29.3.1993 čiastka 2.580 DEM. Vklad aj s účtom bol zrušený konečným zostatkom vo výške 12.854,30 DEM. Z príkazu na úhradu došlému peňažnému ústavu dňa 19.2.1998 súd zistil, že vklad na účte č. 1000546729 v sume 12.854,28 DEM bol zrušený dňom 31.3.1998. Zo znaleckého posudku Ing. Olivera Kubičku, znalca z odboru stavebníctva č. 8/2009 zo dňa 5.6.2009 súd zistil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností, ktorú znalec vyčíslil sumou 114.944,96 € a o znaleckého posudku Ing. Juraja Nagya PhD. zo dňa 14.3.2013 súd zistil, že všeobecná hodnota predmetných stavieb a pozemkov je 355.222,13 €. Ku dňu 30.6.2004 výška nesplateného úveru strán konania, ktorí sú evidovaní ako dlžníci pri zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX XXXXXXXXXX bol 167.592,-Sk, pri zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX K. XXXXXXXXXX bol 186.785,30,-Sk. Z potvrdenia Stavebnej sporiteľne, a.s. zo dňa 14.8.2012 bolo zistené, že pokiaľ sa jedná o zmluvu č. 1136417301 - dlžník B.. C. C. stav na konte ku dňu 14.8.2012 bol - 367,11 €. Vklady na konte od 30.6.2004 do 14.8.20012 boli v sume 7.033,46€. 3. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 143, § 149 ods.2, § 150 Občianskeho zákonníka, keď poukázal na zásady, ktoré platia pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a to zásada rovnosti podielov, zásada refundácie nákladov na spoločný alebo oddelený majetok, zásada ochrany maloletých detí a zásada pričinenia na zveľadení majetku. Súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali, aby sa súd pri vyporiadavaní odchýlil od zásady rovnosti podielov účastníkov na spoločnom majetku. V prejednávanej veci bolo preukázané, že strany konania za trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území R. - H., zapísané na LV č. XXXX parc. č. XXXX/X o výmere 75 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 6203/3 záhrada o výmere 1198 m2 v podiele 1/3 nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území R. - H., zapísané na LV č. XXXX parc. č. XXXX o výmere 1442 m2 záhrada v podiele 2/5, spolu nehnuteľnosti v cene 355.222,13 €, hnuteľné veci uvedené vo výroku bez hodnoty a peňažné prostriedky na účte vedenom v Tatra banke, a.s. vo výške 1.409,41€. Sporným zostal spôsob vyporiadania nehnuteľností, ako aj tvrdenie odporcu, že zo svojich finančných prostriedkov vynaložil na spoločný majetok sumu 12.854,28 DEM a spornou ďalej zostala sumu 13.569,24 €, ktorú žalovaný tvrdil, že dostal od svojich rodičov ako dar a použil ich na kúpu predmetnej záhrady. Nehnuteľnosti súd prvej inštancie prikázal do vlastníctva žalovaného, keď takýto spôsob vyporiadania považoval za účelný a spravodlivý. Pri takomto vyporiadaní vzal do úvahy, že o nadobudnutie nehnuteľností sa nepochybne v prevažnej miere zaslúžil žalovaný nielen pokiaľ ide o ich obstaranie, ale predovšetkým finančne, keď podľa výsledkov dokazovania on zaplatil časť kúpnej ceny prvej záhrady, zapísanej na liste vlastníctva č. 2013 zo svojich finančných prostriedkov uložených v Ľudovej banke, keď v rámci vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v období, keď sa záhrada kupovala zrušil účet v tomto peňažnom ústave a peniaze sumu 12.854,28 DEM vybral. Aj keď z bankového dokladu predloženého žalovaným nevyplýva jednoznačne, na čo konkrétne vybraté finančné prostriedky z banky použil, nemožno uprieť existenciu súvisu medzi výberom týchto prostriedkov a súčasnou kúpou záhrady. Napokon, v konaní nebolo zistené, na aký iný účel mohol žalovaný v rozhodnom čase uvedené - nemalé - finančné prostriedky použiť (osobitne žalobkyňa, pokiaľ by mala vedomosť o inom účele, na aký mohol žalovaný ním vybraté peňažné prostriedky použiť, nesporne by to uviedla). Obdobne mal súd za preukázané, že v čase, keď sa kupovala prvá záhrada, rodičia žalovaného poskytli finančné prostriedky na jej kúpu vo výške cca 13.569,24 €, keď skutočne v období od decembra 1997 do februára 1998 postupne povyberali z vkladných knižiek uvedenú sumu. Súd dospel k záveru, že sumu 13.569,24 € na kúpu záhrady rodičia žalovaného darovali len žalovanému a nie obom manželom. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na výpoveď žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 21.10.2008 kde uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by na túto záhradu prispeli rodičia žalovaného, žiadne peniaze na kúpu tejto záhrady od jeho rodičov nevidela a že záhrada sa kúpila z ich spoločných peňazí. Na pojednávaní konanom dňa 17.12.2009 potom, ako žalovaný súdu predložil prehľad vkladných knižiek, z ktorých jeho rodičia vyberali peniaze na kúpu nehnuteľnosti, už žalobkyňa vypovedala, že peniaze rodičia darovali im obom. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 628 Občianskeho zákonníka a nato, že k darovaniu veci dochádza okamžikom, kedy je vec odovzdaná dospel k záveru, že žalobkyňa pri odovzdávaní predmetných peňazí prítomná nikdy nebola, čo napokon v priebehu konania ani netvrdila. Predmetné peniaze, suma 408.787,-Sk neboli darované aj jej, keď tieto peniaze rodičov žalovaného nevidela, teda ich neprevzala a neprijala priamo pri ich darovaní a nemá ani písomnú darovaciu zmluvu. Tieto okolnosti a napokon i výpoveď svedkyne O. C., matky žalovaného, súd viedli k záveru, že predmetné peniaze rodičia žalovaného darovali len jemu - ich synovi. Súd takto na návrh žalovaného, ktorý požadoval, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok zohľadnil, že žalovaný do spoločného majetku vniesol nielen sumu 8.165,43 € (jeho úspory pred manželstvom), ale aj sumu 13.569,24 €, ktorú sumu mu darovali jeho rodičia. 4. Hnuteľné veci súd prikázal do vlastníctva toho z bývalých manželov, ktorý veci užíva. Žalobkyni teda prikázal do výlučného vlastníctva len jednu hnuteľnú vec a to kuchynský robot. Ostatné hnuteľné veci prikázal do vlastníctva žalovaného, keď hodnota všetkých štyroch hnuteľných vecí je nulová a peňažné prostriedky na účte súd vyporiadal tak, že zostatok na účte vedenom v Tatra banke, a.s. prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Pasívami majetku v BSM boli záväzok zo zmluvy stavebného úveru vedenom na meno žalobkyne č. účtu XXXXXXXXXX voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. v zostatkovej sume 167.592,-Sk s príslušenstvom u každého v 1 a záväzok zo zmluvy stavebného úveru vedenom na meno žalovaného č. účtu XXXXXXXXXX voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. v zostatkovej sume 186.785,30,-Sk s príslušenstvom tiež u každého v 1. Pohľadávka žalovaného voči žalobkyni v sume 8.165,43€ vnesené do BSM odporcom za účelom nadobudnutia a neskôr kúpy záhrady ako aj v sume 13.569,24 € vnesené do BSM žalovaným ako jeho dar od rodičov. Z vyššie uvedených skutočností potom vyplýva, že hrubá hodnota BSM predstavuje sumu 356.631,54 €, po odpočítaní pasív v sume 11.763,17€ (nesplatené stavebné úvery ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode 30.6.2004) čistá hodnota BSM predstavuje sumu 344.868,37 €. Žalobkyňa má z masy BSM dostať polovicu hodnoty BSM v sume 172.434,18 € zníženú o sumu 8.165,43 € súdom uznanú ako vnesenú do manželstva a použitú na kúpu záhrady, o sumu 13.569,24 €, predstavujúcu peňažný dar žalovanému od jeho rodičov, o sumu 625,94 €, o ktorú žalovaný ku dňu 16.10.2013 zaplatil viac na splátkach stavebného úveru, a o sumu 222,74 €, predstavujúcu 1 zo sumy 445,49 €, ktorá je nesplatenou časťou úveru splácaného žalovaným ku dňu 16.10.2013. Žalobkyňa má takto dostať z masy BSM sumu 149.850,83 €. ( 172.434,18€ - 8.165,43€ - 13.569,24€ - 625,94€ - 222,74). Žalovaný má z masy BSM dostať polovicu hodnoty BSM v sume 172.434,18€ navýšenú o sumu 8.165,43€ súdom uznanú ako vnesenú do manželstva a použitú na kúpu záhrady, o sumu 13.569,24€, predstavujúcu peňažný dar žalovanému od jeho rodičov, o sumu 625,94 €, o ktorú žalovaný ku dňu 16.10.2013 zaplatil viac na splátkach stavebného úveru, a o sumu 222,74 €, predstavujúcu 1 zo sumy 445,49 €, ktorá je nesplatenou časťou úveru splácaného žalovaným ku dňu 16.10.2013. Žalovaný má takto dostať z masy BSM sumu 195.017,53 €. ( 172.434,18€ + 8.165,43€ + 13.569,24€ + 625,94€ + 222,74€). Vzhľadom na uvedené preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni na úplné finančné vyrovnanie sumu 149.850,83 €, po zohľadnení zostatku na účte vedenom v Tatra banke, a.s. 5. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok súd prvej inštancie rozhodol § 2 ods.1 písm. c/, ods.3, zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch, pol. 6 písm. b) prílohy k zákonu, keď pri posúdení povinnosti strán konania na zaplatenie súdneho poplatku za vyporiadanie BSM vychádzal zo sumy 356.631,54 € (hrubá masa BSM), 3 % z nej potom predstavujú sumu 10.698 €, ktorú sumu sú obaja účastníci povinní zaplatiť na účet tunajšieho súdu spoločne a nerozdielne. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže každý z účastníkov bol v oboch týchto konaniach len čiastočne úspešný. Naviac, ide o konanie, ktoré mohlo začať až v prípade, keď sa účastníci nedohodli o vyporiadaní BSM, vyporiadanie BSM súdom bolo v konečnom dôsledku obom účastníkom konania na prospech.

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vo svojom odvolaní namietala, že súd prikázal do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania ich dlhy voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. Bratislava, čím rozhodol spôsobom odporujúcim zákonu, keďže dlh nemôže byť predmetom vlastníctva ( R 54/1973) a zároveň nezohľadnil akým spôsobom, kým a v akej výške boli úvery do rozhodnutia súdu splácané a preto je v tejto časti nepreskúmateľné. Ona spolu zaplatila na spoločné úvery sumu 9631,72 €, z rozsudku súdu nie je možné zistiť s akou sumou pracoval súd u nej a na strane druhej u žalovaného a prečo na splácanie úverov ňou neprihliadol. Ďalej namietala, že súd sa v rámci konania nevysporiadal s finančnými prostriedkami žalovaného vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. v sume 602,62 €, so zostatkom finančných prostriedkov na účte vedenom na žalovaného v tejto banke ku dňu zrušenia jej dispozičného práva k účtu, pretože všetky finančné prostriedky si z tohto účtu ponechal žalovaný. Súd sa tiež nevysporiadal s finančnými prostriedkami odporcu v Československej obchodnej banke, a.s., so zostatkom finančných prostriedkov na účte vedenom na žalovaného v tejto banke v období ku koncu mesiacov marec až december 1999 a január a február 2000, kedy sa vzťahy medzi účastníkmi konania tak zhoršili, že ona nemala žiadne informácie o účtoch a ani prístup k nim ( R 42/1972 str. 136 ods. 3, R 6/1972). Záverom uviedla, že nesúhlasí so záverom súdu, že žalovaný vniesol do spoločného majetku sumu 8 165,43 € (úspory nadobudnuté pred uzatvorením manželstva), pretože kúpa nehnuteľností bola hradená z úverov a uvedené platí aj vo vzťahu k sume 13 569,24 € od rodičov žalovaného. 7. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Mal zato, že súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, akceptoval návrhy strán na doplnenie dokazovania a rešpektoval úpravu odvolacieho súdu obsiahnutú v uznesení Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/124/2011-360 zo dňa 30.3.2012. Vykonané dôkazy sú obsahom spisu, súd prvej inštancie sa s nimi riadne vysporiadal a svoje rozhodnutie zrozumiteľne a logicky odôvodnil. Poukázal nato, že právny režim vyporiadania pohľadávok a dlhov BSM nie je v ust. § 150 Občianskeho zákonníka výslovne upravený, avšak vzhľadom na znenie ust. § 853 Občianskeho zákonníka je potrebné riešiť ich analogicky. Súd prvej inštancie postupoval preto správne, keď vyporiadal aj dlhy a pohľadávky BSM, keď vzal do úvahy, že žalobkyňa na spoločnú pôžičku uhradila o 227,74 € menej ako on, čo pri vyporiadaní bolo riadne zohľadnené a odôvodnené. Vyporiadaniu záväzkov (dlhov BSM) nebráni ani rozhodnutia R 54/1973, ktoré žalobkyňa cituje vo svojom odvolaní. Žalobkyňa aj svojim tvrdeniami o nevyporiadaní sa súdu s finančnými prostriedkami žalovaného vo Všeobecnej úverovej banke a.s. (VÚB) v sume 602.62 € zjavne úmyselne zavádza odvolací súd. Z výpisu z účtu XXXXXXXXXX vedenom vo VÚB a.s. (č.l.247) je nepochybné, že na tomto účte je vedený mínusový zostatok vo výške -602,62 € (-18.154,79 SKK) a je teda zrejmé, že si žalobkyňou uvedené finančné prostriedky ani teoreticky ponechať nemohol, keďže išlo o dlh voči banke. Úspory podľa ust. § 149 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj judikatúry a súdnej praxe treba posudzovať podľa stavu ku dňu zániku BSM, t. j. 12.7.2004. Pre iný postup v tomto prípade nie sú splnené zákonné predpoklady a absolútne nie je možné súhlasiť s vývodmi a konštrukciami žalobkyne, ktoré sú účelové. Žalovaný ďalej mal zato, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď ustálil, že na zakúpenie nehnuteľnosti použil okrem vlastných úspor aj peňažný dar od svojich rodičov 13.569,24 €, keď trval na tom, že žalobkyňa nikdy nebola prítomná pri darovaní peňazí a ani také nič nikdy netvrdila. Práve naopak, opakovane tvrdila, že: „žiadne peniaze na kúpu tejto záhrady od jeho rodičov som nevidela“ (napr. zápisnica zo dňa 21.10.2008 str. 3, riadok 4) Z tohto tvrdenia logicky vyplýva, že medzi jeho rodičmi a žalobkyňou nemohlo ani prísť k odovzdaniu a prevzatiu hnuteľných vecí (peňazí) a teda ani k platnému darovaniu, keďže darovacia zmluva by v takomto prípade musela byť písomná. Žalobkyňa žiadnu písomnú darovaciu zmluvu s jeho rodičmi súdu nepredložila. Zo všetkých zistených okolností a vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobkyňa zákonom určené podmienky pre darovanie nesplnila, pretože keď peniaze jeho rodičov „nevidela“, tak ich s určitosťou ani neprevzala a neprijala priamo pri darovaní a nemá ani písomnú darovaciu zmluvu. Záver súdu o darovaní peňazí jeho rodičmi výlučne jemu v súlade so všetkými zistenými okolnosťami aj s ust. § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 8. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 písm. c), 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 10. Odvolací súd preskúmal všetky výroky napadnutého rozsudku, z dôvodu, že i keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (medziiným o tom, čo sa z BSM prikazuje tej - ktorej strane konania a o tom, či a čo má jedna z nich plniť druhej na ich úplné vyrovnanie), treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva strán konania z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak jedna strana konania napadne odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM (či už ako celok, alebo niektorý z jeho výrokov), odvolací súd nie je v zmysle § 379 písm. c/ C.s.p. viazaný rozsahom odvolania. V takom prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 367 ods. 2 C.s.p.); odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie stupňa o vyporiadaní BSM (všetky jeho výroky vo veci samej) a v nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho prieskumu môže toto rozhodnutie len ako celok buď potvrdiť (§ 387 C.s.p.) alebo zmeniť (§ 388 C.s.p.) alebo zrušiť (§ 389 O.s.p.). 11. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 12. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. 13. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 14. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 15. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a existovalo v čase jeho zániku, teda ku dňu právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode manželstva účastníkov a táto doba je tiež rozhodujúca pre posúdenie stavu veci (vek, kvalita, miera opotrebenia veci). Pri určení ceny veci sa spravidla vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva (§ 217 ods. 1 C.s.p.). Uvedená zásada neplatí absolútne a nie je možné prehliadnuť, čo sa stalo v medziobdobí medzi zánikom BSM a medzi jeho vyporiadaním. Pri rozhodovaní o prikázaní veci pri vyporiadaní BSM sa uplatňuje zásada, aby pokiaľ možno ( najmä zo zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva, či oddelené bývanie manželov ) boli veci prikázané tej strane konania, ktorá ju mala naposledy v držaní a u ktorej došlo k ich amortizácii. Ďalšou zásadou je zásada účelného využitia veci pri ktorom sa zohľadňuje predovšetkým to, akým spôsobom sa každý z manželov pričinil o získanie danej veci, ktorý z manželov túto vec potrebuje naliehavejšie na účel, na ktorý bola zaobstaraná a či táto vec bude slúžiť viacerým členom rodiny. 16. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval (hoci mohol) o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí a podobne. Samotná okolnosť oddeleného hospodárenia účastníkov aj keď trvajúca dlhší čas, nemusí viesť k záveru o potrebe určenia rozdielnych podielov účastníkov na spoločnom majetku, ak nie sú spoľahlivo zistené ďalšie okolnosti, pre ktoré sú predpoklady pre zvýhodnenie jedného z účastníkov proti druhému a rovnako nie je možné modifikovať výšku podielov len podľa miery účasti na rozvrate manželstva a ich príčin. 17. Ďalšou zásadou je, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený majetok. Na vynaloženie prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov na spoločný majetok súd prihliadne iba na návrh manžela oprávneného požadovať toto vrátenie. Pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o akú sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila zo spoločných prostriedkov manželov. Nepochybne prínosom jedného z manželov do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t. j. tým, čo tento manžel vynaložil na spoločný majetok, a čo má právo požadovať, aby mu zo spoločného majetku bolo uhradené, možno považovať nielen peniaze, ktorými prispel na zabezpečenie alebo zhodnotenie spoločnej veci, ale i hodnotu jeho majetku, ktorá bola použitá k rovnakému účelu. 18. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 19. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že súd prvej inštancie odstránil nedostatky, ktoré mu boli vytýkané odvolacím súdu v zrušujúcom uznesení č.k. 9Co 124/2011-360 a po doplnení dokazovania listinnými dôkazmi ( výpismi Prvej stavebnej sporiteľne k zmluvám č. 1136417301, 1136418101) , znaleckým dokazovaním / Znalecký posudok Ing. Juraja Nagya, PhD. č. 7/2013 / riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p. Odvolací súd ďalej má zato, že preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad keď s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 143, § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že medzi stranami konania došlo k zániku BSM a k vyporiadaniu nedošlo dohodou. Správne súd prvej inštancie ustálil predmet vyporiadania BSM, hrubú hodnotu BSM sumou 356.631,54 €, po odpočítaní pasív v sume 11.763,17€ (nesplatené stavebné úvery ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode 30.6.2004), keď čistá hodnota BSM potom predstavuje sumu 344.868,37 € a správne v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka vykonal vyporiadanie určením rovnakých podielov oboch manželov, keď nebol dôvod na určenie iných podielov. Rovnako správne súd prvej inštancie dospel k záveru žalobkyňa má z masy BSM dostať polovicu hodnoty BSM v sume 172.434,18 € zníženú o sumu 8.165,43 € súdom uznanú ako žalovaným vnesenú do manželstva a použitú na kúpu záhrady, o sumu 13.569,24 €, predstavujúcu peňažný dar žalovanému od jeho rodičov, o sumu 625,94 €, o ktorú žalovaný ku dňu 16.10.2013 zaplatil viac na splátkach stavebného úveru zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, a o sumu 222,74 €, predstavujúcu 1 zo sumy 445,49 €, ktorá je nesplatenou časťou úveru splácaného žalovaným z tejto zmluvy ku dňu 16.10.2013. Súd prvej inštancie vyššie prijaté právne závery primerane vysvetlil a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil ( § 220 ods. 2,3 C.s.p. ) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. Námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní sú právne irelevantné, nemajú žiadny vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutie. 20. Žalobkyňa v odvolaní namietala nesprávnosť rozhodnutia v tej časti, že súd prikázal do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania aj dlhy voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. Bratislava, čím rozhodol spôsobom odporujúcim zákonu, keďže dlh nemôže byť predmetom vlastníctva keď poukázala na R 54/1973. Odvolací súd poukazuje nato, že právny režim vyporiadania pohľadávok a dlhov BSM nie je v ust. § 150 Občianskeho zákonníka výslovne upravený, avšak vzhľadom na znenie ust. § 853 Občianskeho zákonníka je potrebné riešiť ich analogicky a vykonať aj vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva. Vyporiadanie pohľadávok a dlhov sa však týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie BSM ( Cpj 86/1971, R 42/1972). Ak teda súd prvej inštancie vykonal aj vyporiadanie dlhov zo zmluvy o stavebnom úvere na meno žalobkyne č. č. XXXXXXXXXX a na meno žalovaného pod č. XXXXXXXXXX, ktoré existovali ku dňu zániku BSM jeho postup bol správny a ak rozhodol, že záväzok z každej zmluvy prikázal stranám konania do podielového spoluvlastníctva, každému v podiele 1, rozhodol, de facto, že každá zo strán konania je povinná tento uhradiť v jednej polovici. Z potvrdení Prvej stavebnej sporiteľne o splácaní úveru ( č.l. 375, 450-470 spisu) vyplýva, že od zániku BSM každá zo strán konania splácala úver na svoje meno, žalobkyňa svoj úver vo výške 5.563,04€( 167.592,-Sk ) ku dňu 16.10.2013 splatila, žalovaný z úveru vo výške 6.200,14€( 186.785,30Sk ) má splatiť ešte sumu 445,49€ a preto súd prvej inštancie správne o sumu 625,94 €, o ktorú žalovaný ku dňu 16.10.2013 zaplatil viac na splátkach stavebného úveru zo zmluvy č. XXXXXXXXXX a o sumu 222,74 € ( 1 zo sumy 445,49 €) znížil okrem iného vyrovnávací podiel prislúchajúci žalobkyni a neobstojí preto námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie nezohľadnil akým spôsobom, kým a v akej výške boli úvery do rozhodnutia súdu splácané. 21. Nedôvodné súd aj námietky žalobkyne, že súd prvej inštancie nevyporiadal celé BSM, keď nevyporiadal s finančné prostriedky žalovaného vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. v sume 602,62 € a rovnako nevyporiadal finančné prostriedky žalovaného v Československej obchodnej banke, a.s., v období ku koncu mesiacov marec až december 1999 a január a február 2000, kedy sa vzťahy medzi účastníkmi konania tak zhoršili, že ona nemala žiadne informácie o účtoch a ani prístup k nim. K uvedenému odvolací súd dodáva, že podľa Potvrdenia VÚB, a.s. zo dňa 14.6.2010 bol na účte XXXXXXXXXX vedenom vo VÚB a.s. (č.l.247 spisu) vedený mínusový zostatok vo výške -602,62 € (-18.154,79 Sk ) a nie plusový zostatok 602,62 €. Rovnako z Potvrdení z ČSOB, a.s. zo dňa 8.7.2011, 8.7.2003, 5.1.2004 ( č.l. 74,75, 274 - 278 spisu ) vyplýva že na účte č. XXXXXXXXX ( pôvodne účet XX- XXXXXXXX) boli finančné prostriedky v mene „DKK“, „CR“ v období ako uvádza žalobkyňa, čo ale nemá vplyv na predmet vyporiadania BSM, keď nebolo preukázané, že na tomto účte boli finančné prostriedky aj ku dňu zániku BSM, ktorá skutočnosť je vzhľadom na predmet konania rozhodujúca. 22. Žalobkyňa v odvolaní namietla, že nesúhlasí so záverom súdu, že žalovaný vniesol do spoločného majetku sumu 8.165,43 € (úspory nadobudnuté pred uzatvorením manželstva), pretože kúpa nehnuteľností bola hradená z úverov a uvedené platí aj vo vzťahu k sume 13.569,24 € od rodičov žalovaného. Odvolací súd považuje vyššie uvedenú námietku žalobkyne za nedôvodnú, keď súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. vyhodnotil všetky vykonané dôkazy / listinné dôkazy - výpis a Potvrdenie Ľudovej banky, a.s. o vedení účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, čestné prehlásenie O. C., W. C. H. Q. H. L. Č.. XXXXXXXXXX na G. O.M. C., / jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k správnym skutkovým zisteniam, že peňažné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti pochádzali z výlučných prostriedkov žalovaného a z daru jeho rodičmi, ktoré finančné prostriedky boli rodičmi darované len jemu. Uvedenú skutočnosti žalobkyňa síce spochybňovala, ale jej obrana zostala len v rovine tvrdení, a žalobkyňa v tomto smere na rozdiel od žalovaného neuniesla dôkazné bremeno, ktoré pokiaľ ide o určité skutočnosti leží na tej strane konania, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. 23. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. 9 C 127/2007-493 zo dňa 20.2.2014 podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobkyne nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).