KSBA/8Sd/13/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sd/13/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200133 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200133.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľky: O.. I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX T., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o zvýšenie invalidného dôchodku, na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 05. augusta 2015 takto

rozhodol:

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 05. 08. 2015 vo veci navrhovateľky O.. I. R. zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím odporkyne č.XXX XXX XXXX X zo dňa 05.08.2015, právne odôvodneným ust. § 70 ods. 1, § 82, § 293dg a 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej iba „ZSP“) a čl. 52 ods.1 pís. a/ a ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009, bola navrhovateľke zamietnutá žiadosť z 23.07.2015 o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - pobočky Bratislava nie je podľa ust. § 71 ZSP invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len „MPSVZČ“) jej určil na 35%.

2. Voči rozhodnutiu odporkyne zo dňa 05.08.2015 navrhovateľka podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie v ktorom uviedla, že nesúhlasí s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%, žiada o prehodnotenie jej zdravotného stavu a na základe toho potom určenia zodpovedajúceho percentuálneho vyjadrenia MPSVZČ. Vo svojich dôvodoch uviedla, že dňa 13.01.2014 mala vážnu dopravnú nehodu, po ktorej bola hneď hospitalizovaná v nemocnici v A.. Nehoda jej spôsobila polytraumu, otras mozgu, zlomené rebrá, stlačený hrudný kôš a zlomenú kľúčnu kosť, ktorá bola následne operovaná, za niekoľko mesiacov bol z nej operačne vyberaný implantát, v roku 2015 muselo dôjsť k reoperácií, nakoľko došlo k opätovnému zlomeniu, bral sa štep z panvovej kosti (pravá strana) a bola vykonaná plastika kľúčnej kosti. V dôsledku tejto nehody bola v roku 2015 operovaná aj na ľavé koleno a vystupňovali sa jej pretrvávajúce problémy s krčnou chrbticou, závratmi, nejasným a rozmazaným videním. V roku 2013 prekonala hypertenznú krízu, pričom jej bol indikovaný zápal stredného ucha s postihnutím vestibulárneho aparátu a kinking ACI, lieči sa na TK, má zvýšený cholesterol, 50%-né zúženie hlavnej mozgovej tepny, viacetážové protrúzie diskov s tlakom na miechu, problémy s videním a nepríjemné kolapsové závraty na dennej báze. K odvolaniu navrhovateľka priložila nález z kardiologického vyšetrenia zo dňa 04.05.2015, neurologického vyšetrenia zo dňa 04.06.2015, očného vyšetrenia z 25.08.2015, správu od obvodného lekára z 26.06.2015 a správu z hospitalizácie v Leviciach zo dňa 20.01.2014 a v Bratislave zo dňa 29.04.2014, 02.05.2014, 16.03.2015 a 13.05.2015.

3. Na pojednávaní pred krajským súdom dňa 13.09.2017 navrhovateľka zotrvala na dôvodoch svojho odvolania zo dňa 31.08.2015 a na tom, že jej základným ochorením je poškodenie krčnej chrbtice s potrebou zohľadnenia už predtým nezdravej bedrovej chrbtice. Poukázala na poslednú lekársku správu z 22.03.2017, ktorá zahŕňa posúdenie chrbtice ako hlavného ochorenia, na základe ktorého bola uznaná za invalidnú s MPSVZČ vo výške 50 %, pričom ako rozhodujúce zdravotné postihnutie s MPSVZČ vo výške 40 %, boli určené choroby podporného a pohybového aparátu. Navrhovateľka doložila do súdneho spisu lekársku správu z ortopedickej kliniky z 13.06.2017, lekársky nález od neurológa z 28.02.2017 a jej písomné vyjadrenie k veci.

4. Odporkyňa v písomnom stanovisku zo dňa 28.01.2016 uviedla právne a skutkové dôvody pre ktoré posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava ako i ústredie, zotrvali na svojich predchádzajúcich záveroch aj v MPSVZČ navrhovateľky vo výške 35 % a žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Obsahu tohto vyjadrenia sa odporkyňa pridržiavala i na pojednávaní súdu, na ktorom doložila do súdneho spisu lekársku správu (posudok) posudkového lekára SP - pobočky Bratislava z 22.03. 2017, ktorý bol podkladom na vydanie nového rozhodnutia zo dňa 20.04. 2017 a napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť.

5. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.) podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo, preskúmal v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu najmä s lekárskymi správami posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktorí vyhodnocovali stav zdravotných ťažkostí navrhovateľky od jej invalidizácie až po súčasnosť a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.).

6. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

Podľa § 250j ods. 2 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že

a/ rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, b/ zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov,

c/ zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,

d/ rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,

e/ v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

7. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 ZSP vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov je uvedená v percentách v prílohe č. 4 cit. zákona (§ 71 ods. 5, 6, 7 a 8 ZSP).

8. Podľa ust. § 112 ods. 4 ZSP dávka sa vypláca vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

9. Podľa § 153 ods. 2 písm.a/ zákona o sociálnom poistení /ZSP/ lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

10. Podľa § 153 ods.5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia a podľa ods. 1/písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

11. V zmysle cit. ust. ZSP posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť občana vyžaduje odborné lekárske vedomosti a vo veciach sociálneho poistenia a pre účely súdneho konania ju vykonávajú posudkoví lekári.

12. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore (§ 153 ods. 8 ZSP). Posudkoví lekári túto posudkovú lekársku činnosť vykonávajú vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho konania.

13. V zmysle Kapitoly XV prílohy č. 4 k ZSP - CHOROBY PODPORNÉHO A POHYBOVÉHO APARÁTU - z všeobecného posudkového hľadiska sa miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa funkčného postihnutia (postihnutia pohybu v klboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb) a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom. Pri chronických zápaloch kĺbov treba prihliadnuť popri poruche funkcie tiež na aktivitu chorobného procesu. Pri celkovej osteoporóze či osteomalácii (napr. pri hormonálnych poruchách, gastrointestinálnych resorpčných poruchách, pri poškodení obličiek) je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti závislá od rozsahu a stupňa patologických zmien skeletu a z nich vyplývajúcej poruchy funkcie. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri poraneniach svalov a šliach sa určí podľa miery funkčnej poruchy, podľa postihnutia krvného a lymfatického systému. Pri poraneniach fascie sa môžu objaviť ruptúry svalov, ktoré sú však len zriedkavo príčinou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.

14. Podľa ODDIELU G - POSTIHNUTIE KONČATÍN - z všeobecného posudkového hľadiska sa miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa rozsahu a straty častí končatín po poranení, vrodených alebo získaných chýb, zostávajúcich následkov po operáciách a úrazoch, zápalových a degeneratívnych ochoreniach. Pri určovaní miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri posudzovaní postihnutia horných končatín treba vychádzať z postihnutia dominantnej končatiny. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri amputačných stratách vychádza z funkcie kýpťov a susedných kĺbov.

15. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka žiadosťou zo dňa 23.07.2015 požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 13.0l.2014. Pre posúdenie dôvodnosti tejto žiadosti bol zdravotný stav navrhovateľky posudzovaný posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne (ďalej len „SP“) so sídlom v Bratislave, ktorý v posudku z 23.07.2015 vychádzal okrem vlastného objektívneho vyšetrenia navrhovateľky z kardiologického a neurologického vyšetrenia z roku 2014, interného, neurologického, laboratórneho a traumatologického vyšetrenia z priebehu roka 2015 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu na dominantnej končatine, zaradené pod kapitolu XV, odd. G, pol. 6, písm. b/ podľa prílohy č. 4 k ZSP a pokles jej pracovnej schopnosti pre toto zdravotné postihnutie vyjadril 25 percentnou mierou poklesu, ktorú navýšil o ďalších, maximálne možných 10% pre ostatné zdravotné postihnutie a to postihnutie krčnej chrbtice, ťažkosti s kolenom a celkovú mieru jej zníženej pracovnej schopnosti vyjadril mierou 35%. Navrhovateľku v posudku charakterizoval ako 55-ročnú vysokoškolsky vzdelanú pracujúcu SZČO - ekonómku, ktorá mala 13.01.2014 autonehodu a utrpela polytraumu - otras mozgu, infrakciu XX. rebra vpravo, kontúziu pravého hrudníka a sakrálnej oblasti a zlomeninu pravej kľúčnej kosti, ktorá bola dňa 16.01.2014 riešená operačne. Poukázal na jej ťažkosti s krčnou chrbticou na podklade NMR verifikovaných zmien podľa neurologického vyšetrenia z 24.07.2014 a 04.06.2015 a uzavrel, že pri zistenom stave je posudkovo rozhodujúce poúrazové obmedzenie hybnosti pravého ramena súvisiace s fraktúrou kľúčnej kosti, ktorému zodpovedá miera jej zníženej pracovnej schopnosti 25%, čo je horná hranica možného rozpätia. Postihnutie krčnej chrbtice a ťažkosti s kolenom pri súčasnej klinike a dosiahnutom vzdelaní podmieňuje iba jej navýšenie o 10%.

16. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, nebolo zmenené ani po podaní odvolania pri opätovnom posudzovaní posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava dňa 14.10.2015 a dodatočnom posudkovom zhodnotení doloženého rádiologického nálezu z 28.07.2015, očného vyšetrenia z 25.08.2015 a angiologického vyšetrenia z 08.10.2015. Posudkový lekár však nezaujal žiadny postoj k angiologickému nálezu z 08.10.2015, a to s ohľadom na vplyv funkčnosti ostatných orgánov u navrhovateľky, najmä vo vzťahu k ochoreniu chrbtice.

17. Posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky vykonal v konaní o opravnom prostriedku v druhom stupni aj posudkový lekár ústredia SP v Bratislave, ktorý po vlastnom objektívnom vyšetrení navrhovateľky a posudkovom zhodnotení totožných odborných lekárskych nálezov dospel v posudku z 19.01.2016 k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ a v plnej miere potvrdil posudkový záver predchádzajúcich posúdení, že invalidita nevznikla, pretože MPSZVČ je v objeme 35%. V posudku uviedol, že žiadne z ochorení ani postihnutí nie je takého charakteru, aby u navrhovateľky podmieňovalo invaliditu, zranenie, ktoré utrpela v januári 2014 nebolo ťažké, s najdlhšou liečbou zlomeniny kľúčnej kosti, ktorá ale sama osebe nie je vážnym zranením. Ostatné ochorenia a postihnutia označil ako nezávažného charakteru - operáciou kolena sa odstránila príčina ťažkostí, nález na kolene aj chrbtici je v danej vekovej skupine obvyklý, na zobrazovacom vyšetrení MR chrbtice z 15.04.2015 nie je dokázané porušenie miechy v krčnej ani v hrudnej oblasti.

18. Z napadnutého rozhodnutia a ani z posudkov súd nezistil, akým spôsobom posudkoví lekári pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti navrhovateľky zohľadnili vplyv ochorenia na jej pracovný potenciál, ako prihliadli na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, ako posúdili vplyv rozhodujúceho ochorenia na iné orgány a na celkový stav organizmu a jeho výkonnosť. Navrhovateľka pracuje ako ekonómka a výkonnosť resp. funkčnosť jej organizmu je narušená zraneniami z autonehody, najmä zlomeninou kľúčnej kosti vpravo, ktorá bola niekoľkokrát reoperovaná a zvýraznením ochorenia krčnej a bedrovej chrbtice, čo sa napokon pri poruchách v krčnej oblasti riešilo u nej operačne. V posudku, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia a je jeho prílohou, posudkový lekár svoje závery o ťažkostiach s krčnou chrbticou a poúrazovým obmedzením hybnosti pravého ramena súvisiacim s fraktúrou kľúčnej kosti zistenými prejavmi u navrhovateľky vôbec nepodložil a žiadne konkrétne medicínske vyhodnotenie zistených prejavov ochorenia chrbtice neobsahuje ani posudkový záver druhostupňového posudku. Nie je z nich zrejmé, prečo je toto ochorenie zaradené do ostatných zdravotných postihnutí s hodnotením MPSVZČ max. 10%, chýba zdôvodnenie konštatovania o vyšetrení MR chrbtice z 15.04.2015 a neporušení miechy, vyhodnotenie prejavov zlomeniny kľúčnej kosti z medicínskeho hľadiska. Absentujú teda výsledky posúdenia tvoriace základ pre zdôvodnenie záverov posudkového lekára o nie vážnom zranení navrhovateľky, s dlhodobou liečbou. Závažnosť zdravotného postihnutia navrhovateľky nebola posudkovými lekárkami z hľadiska svojich medicínskych poznatkov nijakým spôsobom odôvodnená a s ohľadom na konkrétne prejavy jej telesného postihnutia nevyhodnotili pokles jej pracovnej schopnosti tak, aby bolo možné posúdiť, či skutkové závery odporkyne o tom, že invalidita navrhovateľky nevznikla, sú v súlade so stupňom jej zdravotného postihnutia. Posudok neposkytol dostatok odborných vecných argumentov pre možnosť zistenia, či posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky bolo vykonané v súlade so zákonnými a posudkovými kritériami v zmysle prílohy č. 4 k ZSP.

19. Uvedený nedostatok v postupe odporkyne, ktorá založila svoje rozhodnutie na posudku posudkového lekára, ktorý nebol dostatočným podkladom pre jeho vydanie spôsobilo, že je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože neboli náležite objasnené skutkové okolnosti, týkajúce sa skutočného zdravotného stavu navrhovateľky a vplyvu jeho zhoršenia na jej pracovnú schopnosť.

20. Z ust.§ 195 ods. 1 a 2 ZSP vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

21. Z ust.§ 209 ods.1-4 ZSP vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka SP uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.

22. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

23. Zákonnou povinnosťou odporkyne pred vydaním rozhodnutia bolo zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Krajský súd považoval preto napadnuté rozhodnutie za vydané aj na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, čo bolo ďalším dôvodom pre jeho zrušenie podľa § 250j ods. 2, písm. c/ O.s.p.

24. Z uvedených dôvodov musel krajský súd po preskúmaní veci konštatovať, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné a vydané aj na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, čo bolo dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie veci odporkyni na ďalšie konanie. Je povinnosťou odporkyne rešpektovať zákonné požiadavky na obsah rozhodnutia aj z hľadiska jeho zdôvodnenia tak, ako to upravuje aj ust. § 209 ods. 4 ZSP. Súd zdôrazňuje, že pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúce funkčné zdravotné postihnutie poistenca s dopadom na jeho telesnú, duševnú a zmyslovú schopnosť oproti zdravej fyzickej osobe tzn. povinnosťou odporkyne bude u navrhovateľky posúdiť, ktoré zdravotné postihnutie je v rozhodujúcej miere postihnutím funkčnosti na zdraví s ohľadom na jej zárobkovú činnosť ekonómky. V novom konaní odporkyňa posudkovo vyhodnotí aj tie odborné lekárske nálezy, ktoré navrhovateľka predložila v rámci preskúmavacieho konania krajského súdu, prípadne aj ďalšie, ktoré bude mať k dispozícii ku dňu opätovného posúdenia jej zdravotného stavu. Zabezpečí tiež úplný administratívny spis tak, aby bolo možné zákonnosť jej rozhodnutí preskúmať. V ďalšom konaní sa teda bude odporkyňa opätovne zaoberať posúdením zdravotného stavu navrhovateľky, opätovne rozhodne o jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku z 23.07.2015 a rozhodnutie na základe riadne zisteného skutkového stavu veci v súlade so zákonnými požiadavkami skutkovo a právne zdôvodní tak, aby neboli pochybnosti o riadne a úplne zistenom zdravotnom stave navrhovateľky a jeho správnom posúdení z hľadiska stupňa zníženej pracovnej schopnosti.

25. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 OSP a navrhovateľke náhradu trov konania napriek jej úspechu v konaní nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatnila.

26. Okrajovo a nad rámec veci dáva tunajší súd do pozornosti rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 20.04.2017, ktorým navrhovateľke od 19.01.2017 priznala invalidný dôchodok vo výške 244,10 eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľka bola dňom 19.01.2017 uznaná invalidnou s 50% mierou poklesu jej pracovnej schopnosti a splnila aj ďalšie zákonné podmienky pre možnosť priznania invalidného dôchodku tým, že získala potrebné obdobie dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity, nevznikol jej nárok na starobný dôchodok a ani jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky a ňou dosiahnuté zárobky, ktoré boli relevantné pre určenie výšky dôchodkovej dávky. Ďalšou prílohou rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite z 22.marca 2017.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu v jeho zrušujúcej časti odvolanie nie je prípustné. Odvolanie možno podať voči výroku o náhrade trov konania v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach /§42 ods.3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.