KSBA/8CoPr/13/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8CoPr/13/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614204654 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1614204654.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: W.. G. E., J. B. L. Ž. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Evou Klemovou, advokátkou, so sídlom M. R. Štefánika 1, Pezinok, proti žalovanému: IKEA Industry Slovakia s.r.o., odštepný závod Malacky Boards, so sídlom Továrenská 2614/19, Malacky, IČO: 31 354 572, zastúpenému advokátkou JUDr. Janou Mikulášovou AK Mikulášová & Partners s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 5, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky, zo dňa 04. júna 2015, č. k. 5Cpr/2/2014-163, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, daného mu listom žalovaného zo dňa 31. 01. 2014, a náhrady mzdy za dobu od 05. 02. 2014 do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru a to v sume 4.085,87 eur mesačne. Rozhodol tak podľa § 1 ods. 4, § 7 ods. 2, § 15, § 38 ods. 1, § 42 ods. 1, § 43 ods. 1, § 54, § 63 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/ a § 74 Zákonníka práce, keď vykonaným dokazovaním zistil, že medzi zamestnávateľom Swedspan Slovakia s.r.o. so sídlom Továrenská 2614/19, Malacky, IČO: 44 930 933 a žalobcom ako zamestnancom vznikol pracovný pomer na základe uzavretej pracovnej zmluvy, na ktorej nie je uvedený dátum uzavretia, a ktorú žalobca podpísal dňa 11. 02. 2013. Dátum podpisu zástupcu žalovaného na pracovnej zmluve nie je uvedený. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú s trojmesačnou skúšobnou dobou a deň nástupu do práce bol dohodnutý na deň 01. 03. 2013, druh práce bol dohodnutý ako Electrical Engineer - inžinier elektrikár a bola dohodnutá mzda vo výške 3.700 eur mesačne brutto. Dodatkom zo dňa 01. 12. 2013 sa náležitosti pracovnej zmluvy zmenili tak, že prešli všetky práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zanikajúcej spoločnosti Swedspan Slovakia s.r.o. na nástupnícku spoločnosť IKEA Industry Slovakia s.r.o. so sídlom Továrenská 2614/19, Malacky, IČO 31 354 572 a zmluvnou stranou pracovnej zmluvy na strane zamestnávateľa sa s účinnosťou od 01. 12. 2013 stal odštepný závod IKEA Industry Slovakia s.r.o., odštepný závod Malacky Boards. Dňa 31. 01. 2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zo dňa 31. 01. 2014 bolo zrušené pracovné miesto žalobcu - miesto Electrical Engineer, a to ku dňu 31. 01. 2014. Zároveň mu oznámil, že ho nemá možnosť zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, a taktiež nemá pre neho inú vhodnú prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce na základe pracovnej zmluvy. Dňa 31. 01. 2014 žalovaný dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, v ktorej ako dôvod uviedol, že bolo zrušené pracovné miesto žalobcu, a preto boli nútení skončiť s ním pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Zároveň vo výpovedi žalobcovi oznámil, že nemá pre neho inú vhodnú prácu. Výpoveď bola žalobcovi osobne doručená na pracovisku dňa 31. 01. 2014 a v ten istý deň mu zároveň žalovaný oznámil, že na jeho strane existujú prekážky v práci podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, a to z dôvodu, že bolo zrušené jeho pracovné miesto a žalovaný nemôže do skončenia pracovného pomeru prideľovať žalobcovi prácu. Toto oznámenie žalobca taktiež prevzal dňa 31. 01. 2014. Na výpoveď reagoval svojím listom zo dňa 03. 02. 2014, v ktorom žalovanému oznámil, že trvá na tom, aby jeho zamestnanie pokračovalo a požiadal o pokračovanie v práci. Na list žalobcu reagoval žalovaným listom zo dňa 07. 02. 2014, v ktorom vysvetlil, že o organizačnej zmene u žalovaného rozhodol generálny riaditeľ odštepného závodu v súlade s § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a dôvodom bola zmena organizačnej štruktúry zamestnávateľa s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, ktorá spočívala v zrušení dvoch pracovných pozícií. Okrem iného tiež poukázal na povinnosť zamestnávateľa vyplývajúcu z ustanovenia § 74 Zákonníka práce a vysvetlil, že pre neexistenciu odborovej organizácie a zamestnávateľskej rady u žalovaného bol dôvod skončenia pracovného pomeru prerokovaný priamo osobne generálnym riaditeľom odštepného závodu so žalobcom. Dospel k záveru, že žalovaný dal žalobcovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, čo vo výpovedi jednoznačne uviedol ako výpovedný dôvod a aj stručne, vecne odôvodnil dôvody pre danie takejto výpovede. O organizačnej zmene, o zrušení pracovného miesta žalobcu (a aj ďalšieho pracovného miesta) bolo rozhodnuté dňa 31. 01. 2014, pričom z rozhodnutia o organizačnej zmene je úplne jednoznačné, ktoré pracovné pozície sa ku dňu 31. 01. 2014 u žalovaného rušia a uvádzajú sa v rozhodnutí o organizačnej zmene žalovaného aj konkrétne mená pracovníkov, ktorí zrušené pracovné pozície dovtedy vykonávali. Uviedol, že je nesporné, že bolo v právomoci generálneho riaditeľa IKEA Industry Slovakia, odštepného závodu Malacky Boards, prijať takéto rozhodnutie, čo vyplýva z ust. § 7 ods. 2 Zákonníka práce a aj zo spoločenskej zmluvy predmetnej obchodnej spoločnosti, keď v bode 6.6.3 písm. e/ je ustanovené, že odštepné závody majú pracovnoprávnu subjektivitu podľa § 7 ods. 2 Zákonníka práce; generálni riaditelia odštepných závodov vykonávajú zamestnávateľské práva vo vzťahu k všetkým zamestnancom príslušného odštepného závodu, podpisujú pracovné zmluvy a všetky listiny súvisiace so vznikom, zmenou a skončením pracovného pomeru zamestnancov, ako aj všetky dokumenty súvisiace s prihláškami, odhláškami a platbami zdravotného, nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia zamestnancov príslušného odštepného závodu. Žalovaný doručil výpoveď z pracovného pomeru žalobcovi na pracovisku v súlade s ust. § 38 ods. 1 Zákonníka práce. Posúdil ako nedôvodnú námietku žalobcu, že pracovná zmluva, na základe ktorej vznikol žalobcovi u žalovaného pracovný pomer, je neplatným právnym úkonom vzhľadom na to, že na jej písomnom vyhotovení sa nenachádzal dátum, kedy bola uzavretá. Poukázal na náležitosti pracovnej zmluvy podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce a uviedol, že je nesporné, že pracovná zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom bola platným právnym úkonom, s ktorou sa viazali aj právne následky, keď na základe tejto pracovnej zmluvy žalobca u žalovaného pracoval a za svoju prácu dostával mzdu. Uviedol, že žalovanému nevznikla povinnosť predchádzajúceho pre rokovania skončenia pracovného pomeru výpoveďou v zmysle § 74 Zákonníka práce, keď u žalovaného nepôsobí odborová organizácia ani zástupcovia zamestnancov, napriek tejto skutočnosti so žalobcom bol dôvod skončenia jeho pracovného pomeru prerokovaný osobne. Ďalej dospel k záveru, že žalovaný nemal v čase výpovede možnosť žalobcu zamestnať na inej pracovnej pozícii, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce a žalovaný preukázal písomným rozhodnutím, že sa pre neho žalobca stal nadbytočným. Žalovaný preukázal, že inzerát, ktorým bolo inzerované voľné pracovné miesto na pozíciu údržbár - elektrotechnik, sa netýkal žalovaného ale inej právnickej osoby, a to IKEA Industry Slovakia s.r.o., odštepný závod Malacky Flatline a v prípade ďalšej pracovnej pozície, ktorú žalovaný mienil obsadiť, bola pozícia developer pre poľnohospodársku výrobu, a teda nešlo o pracovnú pozíciu, ktorá by bola vhodná pre žalobcu vzhľadom na požadované kvalifikačné a odborné predpoklady pre takúto funkciu a vzhľadom na iný druh vzdelania a prax, ktorú má žalobca. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 vety prvej O.s.p. a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania na účet právnej zástupkyne v sume 3.116,94 eur. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že k záveru, že žalovaný mu dal platnú výpoveď, dospel súd prvej inštancie nesprávne na základe nesprávnych skutkových zistení, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. S poukazom na čl. 6 bod 6.4. a bod 6.6. Spoločenskej zmluvy spoločnosti IKEA Industry Slovakia s.r o., § 7 ods. 2 vety druhej, § 9 ods. 1 vety prvej, § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka, namietal, že písomné rozhodnutie o organizačnej zmene môže prijať zamestnávateľ alebo príslušný orgán, a aj napriek tomu, že zo spoločenskej zmluvy vyplýva, že organizačná zložka má pracovnoprávnu subjektivitu a žalovaný bol skutočne jeho zamestnávateľom, o organizačnej zmene v organizačnej zložke spoločnosti IKEA Industry Slovakia s.r.o. nebol oprávnený rozhodnúť zamestnávateľ prostredníctvom vedúceho organizačnej zložky - generálneho riaditeľa, a to z dôvodu, že právomoc konateľa podľa čl. 6 bod 6.4. ods. 6.4.2 písm. e/ Spoločenskej zmluvy nebola v zmysle čl. 6 bod 6.4. ods. 6.4.3 Spoločenskej zmluvy delegovaná na generálnych riaditeľov odštepných závodov. Vzhľadom na to o organizačnej zmene nerozhodol príslušný orgán, a teda nebola preukázaná existencia hmotnoprávneho predpokladu pre právny úkon výpovede v rozhodnom čase, a teda ani existencia organizačných zmien zakladajúcich dôvod výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Ďalej namietal, že listina zo dňa 31. 01. 2014 označená ako "Skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce" smeruje ku skončeniu pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 01. 03. 2013 a jej dodatkov, ktorá neexistuje a neexistovala, jeho pracovný pomer vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11. 02. 2013 a tohto sa výpoveď netýkala. Výpoveď je tiež neurčitým právnym úkonom, keď nie je v nej konkretizovaný deň, kedy bolo prijaté písomné rozhodnutie zamestnávateľa, na základe ktorého malo byť jeho pracovné miesto k 31. 01. 2014 zrušené a nie je v nej označený orgán, ktorý mal takéto písomné rozhodnutie zamestnávateľa prijať a podľa jeho názoru ku dňu 31. 01. 2014 písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene neexistovalo a bolo vytvorené iba pre účely tohto konania. Ďalej namietal, že výpoveď mu nebola daná na základe rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 31. 01. 2014, ale na základe rozhodnutia, ktorého existencia v konaní nebola preukázaná. Uviedol, že z listín, ktoré mal k dispozícii pred podaním žaloby, (výpoveď a vyjadrenie žalovaného zo dňa 07. 02. 2014) sa javí, že malo dôjsť k organizačnej zmene spočívajúcej iba v znížení stavu zamestnancov, resp. v zrušení dvoch pracovných miest a z rozhodnutia o organizačnej zmene vyplýva, že popri zrušení dvoch pracovných pozícií malo dôjsť aj k rozhodnutiu o zmene organizačnej štruktúry zamestnávateľa. Ďalej namietal, že žalovaný nepreukázal hmotnoprávnu podmienku platnosti výpovede, a to jeho nadbytočnosť, preukázal iba zrušenie jeho pracovného miesta. Uviedol, že žalovaný bol na pojednávaní dňa 07. 05. 2015 zaviazaný povinnosťou predložiť súdu organizačnú štruktúru platnú k 31. 01. 2014 až do 30. 04. 2014 a žalovaný predložil organizačnú štruktúru iba k 31. 01. 2014, k 30. 04. 2014 a k 30. 06. 2014. Tvrdil, že samotné zrušenie jeho pracovného miesta nespôsobilo reálnu nadbytočnosť jeho osoby, pretože činnosti súvisiace s jeho pracovným zaradením a vyplývajúce z jeho pracovnej náplne žalovaný potreboval zabezpečiť aj po zrušení jeho pracovnej pozície a od 01. 02. 2014 ich zabezpečoval pod iným označením jeho pracovného miesta v novej organizačnej štruktúre. S poukazom na § 29 ods. 1 Zákonníka práce namietal, že z informácie spoločnosti Swedspan Slovakia s.r.o. pre zamestnancov zo dňa 30. 10. 2013 nevyplýva žiadna skutočnosť nasvedčujúca rušeniu akýchkoľvek pracovných miest, ani informácia o tom, že sa prechodom zmenia jeho pracovné podmienky, a že v súvislosti s jeho pracovným miestom budú prijaté akékoľvek opatrenia, ktoré spôsobia jeho nadbytočnosť. K splneniu ponukovej povinnosti žalovaného uviedol, že podľa jeho názoru nie je podstatné, či sa inzerát na pracovnú pozíciu údržbár - elektrotechnik zo dňa 16. 01. 2014 týkal žalovaného alebo iného zamestnávateľa v rámci spoločnosti IKEA Industry Slovakia s. r. o., ale za podstatnú skutočnosť považuje, že zo strany 4 organizačnej štruktúry žalovaného ku dňu 31. 01. 2014 vyplýva, že pracovná pozícia "MAINTENANCE MEN" (preklad: údržbár) nebola obsadená žiadnym zamestnancom, z čoho je zrejmé, že táto pracovná pozícia bola k 31. 01. 2014 voľným pracovným miestom u žalovaného, a že táto pracovná pozícia bola inou vhodnou prácou, ktorá mu nebola ponúknutá. K inzerátu zverejnenému na pozíciu developer pre poľnohospodársku pôdu poukázal na to, že termín nástupu bol v inzeráte uvedený ihneď, a teda nemohlo ísť o prieskum trhu ako tvrdil žalovaný, požadované vzdelanie bolo uvedené nielen vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa, ale aj vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa a požadovaná bola prax 2 roky, a nie 2 roky v odbore. Uviedol, že túto prácu by bol schopný vykonávať po krátkej predchádzajúcej príprave. Nesprávne podľa jeho názoru rozhodol súd prvej inštancie aj o náhrade trov konania, keď základom pre určenie tarifnej odmeny je súčet náhrady mzdy za obdobie 12 mesiacov a priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia s poukazom na ust. § 10, ods. 1, 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v tejto časti spočíva jeho rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci, keď pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia žalovaného na zistený skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu. I keď predmetom konania je aj náhrada mzdy, túto otázku rozsudok súdu prvej inštancie vôbec neskúmal, dokazovanie ohľadne výšky náhrady mzdy nebolo vôbec vykonané, a neboli realizované žiadne úkony právnej služby vo vzťahu k tomuto predmetu konania a žalovanému nemohol vzniknúť nárok za ne. Právne služby boli poskytnuté iba ohľadne platnosti, resp. neplatnosti výpovede. Žalovanému mohlo vzniknúť iba právo na náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky za 1 úkon, túto náhradu si však žalovaný neuplatnil, a preto mu ju súd nemohol priznať. Žiadal preto v prípade, ak by odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti vo veci samej, zmeniť napadnutý rozsudok v časti o náhrade trov konania tak, že žalovanému náhradu trov konania neprizná vôbec, prípadne ju prizná iba za úkony právnej služby v hodnote podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky za 1 úkon, t. j. úkony realizované vo vzťahu určenia neplatnosti výpovede. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že odvolanie žalobcu je zmätočné a neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle ustanovenia § 205 ods. 1 a 2 O. s. p., keď z textu odvolania nie je zrejmé, o ktorý z taxatívne vymedzených dôvodov odvolania sa žalobca opiera a v čom vidí nesprávnosť napadnutého rozsudku alebo postupu súdu prvej inštancie. Ďalej uviedol, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a dôkazy, len opakuje tú istú argumentáciu, ktorú uviedol v konaní pred súdom prvej inštancie, a s ktorou sa súd prvej inštancie podrobne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Uviedol, že napriek tomu, že žalobcovi bolo známe, kto je jeho zamestnávateľom, s ktorým uzatvoril pracovnú zmluvu, ako aj dodatok k pracovnej zmluve, kto mu prideľoval prácu a vyplácal mzdu, bez akýchkoľvek relevantných právnych dôvodov spochybňuje postavenie zamestnávateľa a práva zamestnávateľa vyplývajúce zo Zákonníka práce, ako aj jednu zo základných zásad pracovnoprávnych vzťahov definovanú v čl. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorej má zamestnávateľ právo na slobodný výber zamestnancov, v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva. Zdôraznil, že k svojim zamestnancom v rámci pracovnoprávnych vzťahov pristupuje vždy korektne a zamestnanci žalovaného, ktorý je súčasťou skupiny IKEA, majú nadštandardné pracovné podmienky. Uviedol, že je nesporné, že pracovný pomer žalobcu vznikol dňa 01. 03. 2013 na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaného Swedspan Slovakia s.r.o., IČO 44 930 933 a žalobcom na pracovnú pozíciu Electrical Engineer s miestom výkonu práce v sídle zamestnávateľa, Továrenská 2614/19, Malacky. Zamestnávateľ Swedspan Slovakia s.r. o. dňa 30. 10. 2013 predložil v súlade s ust. § 29 ods. 1 a § 238 Zákonníka práce všetkým svojim zamestnancom písomnú informáciu o pripravovaných zmenách súvisiacich so zlúčením spoločnosti Swedspan Slovakia s.r.o., Swedpan Internationl s.r.o. a Swedwood Slovakia s.r.o., a to prostredníctvom vnútropodnikového informačného systému E - Learning. V písomnej informácii pre zamestnancov bolo uvedené, že zo zrušenej spoločnosti Swedspan Slovakia s.r.o. bude v rámci nástupníckej spoločnosti vytvorený samostatný odštepný závod s názvom IKEA Industry Slovakia s.r.o., odštepný závod Malacky Boards, na ktorý s účinnosťou od 01. 12. 2013 prejdú všetky práva a povinnosti z pracovných zmlúv uzatvorených medzi zamestnávateľom Swedspan Slovakia s.r.o. a zamestnancami, a ktorý bude preberajúcim zamestnávateľom. Z dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 01. 03. 2013, ktorý žalobca podpísal, vyplýva, že zmluvnou stranou pracovnej zmluvy na strane zamestnávateľa sa s účinnosťou od 01. 12. 2013 stal odštepný závod IKEA Industry Slovakia s.r.o., odštepný závod Malacky Boards, ktorý má pracovnoprávnu subjektivitu podľa § 7 ods. 2 Zákonníka práce. Uviedol, že vysvetlil a listinnými dôkazmi preukázal organizačnú štruktúru spoločnosti IKEA Industry Slovakia s.r.o. a odštepných závodov spoločnosti, z ktorej vyplýva (čl. 6, bod 6.6.3. písm. e/ Spoločenskej zmluvy), že odštepné závody majú samostatnú pracovnoprávnu subjektivitu podľa § 7 ods. 2 Zákonníka práce. Generálni riaditelia odštepných závodov vykonávajú zamestnávateľské práva vo vzťahu ku všetkým zamestnancom príslušného odštepného závodu. Poukázal na to, že ust. § 7 ods. 2 Zákonníka práce vylučuje, aby na strane zamestnávateľa bola súčasne spoločnosť a odštepný závod. Zamestnávateľom môže byť len jeden, čo je v danom prípade odštepný závod, s ktorým žalobca uzavrel dňa 01. 12. 2013 dodatok k pracovnej zmluve, a ktorý v pozícii zamestnávateľa žalobcovi prideľoval prácu a vyplácal mzdu. Uviedol, že konateľ spoločnosti vykonáva zamestnávateľské práva výlučne len k tým zamestnancom spoločnosti, ktorí sú priamo podriadení konateľovi. Nezasahuje, a ani podľa Zákonníka práce nemôže zasahovať do výkonu zamestnávateľských práv generálnych riaditeľov odštepných závodov vo vzťahu k zamestnancom jednotlivých odštepných závodov. Právomoc konateľa predkladať dozornej rade a valnému zhromaždeniu návrh štrukturálnych a organizačných zmien spoločnosti sa týka výlučne zásadných zmien celej spoločnosti, ktorým je napríklad zriadenie alebo zrušenie odštepného závodu. Dozorná rada a ani valné zhromaždenie nerozhodujú o organizačných zmenách na odštepných závodoch, ktoré patria výlučne do kompetencie zamestnávateľa - príslušného odštepného závodu, v zastúpení generálneho riaditeľa odštepného závodu. Z uvedeného je nesporné, že ku dňu skončenia pracovného pomeru žalobcu bol jeho zamestnávateľom odštepný závod IKEA Industry Slovakia s.r.o., odštepný závod Malacky Boards, ktorý ako zamestnávateľ bol oprávnený prijať rozhodnutie o organizačnej zmene podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Námietky žalobcu týkajúce sa písomného rozhodnutia zamestnávateľ o organizačnej zmene zo dňa 31. 01. 2014 považuje za nedôvodné, keď počet a štruktúru zamestnancov, ako aj ich pracovnú náplň, určuje zásadne zamestnávateľ. Uviedol, že zamestnávateľ žalobcu zastúpený generálnym riaditeľom odštepného závodu, rozhodol dňa 31. 01. 2014 o organizačnej zmene podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ktorá spočívala v zmene organizačnej štruktúry zamestnávateľa s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce a v zrušení dvoch pracovných miest a to Electrical Engineer ku dňu 31. 01. 2014 a Project Controller ku dňu 31. 03. 2014. V rozhodnutí o organizačnej zmene sú menovite uvedení zamestnanci, ktorí vykonávajú zrušené pracovné pozície, a s ktorými zamestnávateľ v dôsledku ich nadbytočnosti môže skončiť pracovný pomer dohodou alebo výpoveďou. Zrušenie dvoch pracovných miest je vyznačené v organizačnej štruktúre IKEA Industry Slovakia s.r.o., odštepný závod Malacky Boards. Poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (3Cdo/261/2007, 21Cdo 1105/2001), z ktorej vyplýva, že súd nemôže preskúmavať samotné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách z hľadiska jeho platnosti ako právneho úkonu, pretože takéto rozhodnutie nie je právnym úkonom, súd sa môže zaoberať len tým, či takéto rozhodnutie bolo skutočne prijaté, a či ho urobil zamestnávateľ. Namietal, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že jeho prácu údajne vykonával iný zamestnanec žalovaného, keď z organizačnej štruktúry zamestnávateľa k 30. 04. 2014 vyplýva, že zamestnávateľ nevytvoril namiesto zrušeného pracovného miesta žalobcu Electrical Engineer žiadne nové pracovné miesto, naopak na oddelení inžiniering došlo k ďalšej redukcii pracovných miest a k 30. 04. 2014 na tomto oddelení pracovalo iba 6 zamestnancov, vrátane riaditeľa inžinieringu, namiesto pôvodných 9 zamestnancov ku dňu dania výpovede žalobcovi. Uviedol, že je nesporné, že výpoveďou zo dňa 31. 01. 2014 zamestnávateľ skončil pracovný pomer žalobcu, ktorý vznikol dňa 01. 03. 2013 na pracovnú pozíciu Electrical Engineer, keď žiaden iný pracovný pomer medzi stranami uzavretý nebol. Výpoveď podľa jeho názoru obsahuje všetky zákonné náležitosti, je platným právnym úkonom, urobeným zo strany zamestnávateľa, určite, zrozumiteľne a vážne. Výpovedný dôvod je riadne vymedzený a nie je možné ho zameniť s iným dôvodom. Poukázal na to, že vzhľadom na zrušenie pracovného miesta žalobcu, nemal možnosť prideľovať žalobcovi prácu počas výpovednej doby, oznámil mu listom prekážky v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce v období od 01. 02. 2014 do 28. 02. 2014 a za toto obdobie zaplatil žalobcovi náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku a napriek tomu, že žalobcovi nevznikol nárok na odstupné podľa § 76, ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, žalovaný mu dobrovoľne poskytol odstupné vo výške priemerného mesačného zárobku. Okrem toho mu vyplatil aj bonus za obdobie 6 mesiacov od septembra 2013 do februára 2014 bez ohľadu na splnenie stanovených kritérií. Namietal, že ani tvrdenie žalobcu, že na strane 4 organizačnej štruktúry zamestnávateľa ku dňu 31. 01. 2014 je uvedené, že pracovná pozícia "MAINTENANCE MEN" nebola obsadená žiadnym zamestnancom, a teda bola voľným pracovným miestom. V tejto súvislosti poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 19. 05. 2015 k organizačnej štruktúre zamestnávateľa k 31. 01. 2014 a k 30. 04. 2014, v ktorom vysvetlil, že zamestnanci, ktorí pracujú priamo vo výrobe na jednotlivých prevádzkach zamestnávateľa ako operátori, vodiči vysokozdvižných vozíkov, údržbári a robotníci na drevosklade, sú uvedení v prílohe k organizačnej štruktúre s názvom rozpis zmien k 31. 01. 2014 a 30. 04. 2014. Z rozpisu zmien k 31. 01. 2014, ktorý tvorí súčasť organizačnej štruktúry, vyplýva, že ku dňu dania výpovede žalobcovi, boli všetky miesta údržbárov v počte 13 obsadené zamestnancami, ktorých mená sú v tomto dokumente uvedené. Taktiež predložil v konaní dôkaz o tom, že zverejnený inzerát na pozíciu údržbár - elektrotechnik sa netýkal žalovaného, ale iného zamestnávateľa a to IKEA Industry Slovakia s.r.o., odštepný závod Malacky Flatline, ktorý má samostatnú pracovnoprávnu subjektivitu podľa § 7, ods. 2 Zákonníka práce a vystupuje ako zamestnávateľ vo vzťahu k svojim zamestnancom. Ďalej uviedol, že na pozíciu developer pre poľnohospodársku výrobu, ktorá bola inzerovaná žalovaným, žalobca nespĺňal kvalifikačné predpoklady, ktoré zahŕňali vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa a požadovanú dvojročnú prax v danom odbore, pričom poukázal aj na ustanovenie § 55, ods. 5 Zákonníka práce, z ktorého vyplýva, že vhodnou prácou nie je taká práca, ktorú zamestnanec nie je schopný vykonávať pre nedostatok kvalifikácie, pokiaľ ju nemôže získať predchádzajúcou prípravou a za predchádzajúcu prípravu však nemožno považovať získanie schopnosti a kvalifikácie náročnými spôsobmi, napr. absolvovaním školy, v danom prípade absolvovaním vysokoškolského vzdelania 3. stupňa a dvojročnej praxe v odbore poľnohospodárstvo. Za vecne správne považuje aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o náhrade trov konania, keď nesporné je, že predmetom žaloby bolo určenie neplatnosti výpovede a náhrady mzdy, pričom žalobca podaním zo dňa 06. 05. 2015 žiadal pripustiť zmenu a rozšírenie časti žaloby týkajúcej sa náhrady mzdy s vyčíslením náhrady mzdy a súd túto zmenu pripustil uznesením zo dňa 07. 05. 2015. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že v odvolaní uviedol dôvody svojho odvolania a podľa jeho názoru neuvedenie konkrétneho zákonného ustanovenia nespôsobuje zmätočnosť ani nedostatok zákonných náležitostí odvolania. Zároveň uviedol v odvolaní, v čom vidí nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Ďalej zotrval na svojom tvrdení, že žalovaný v konaní preukázal existenciu rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 31. 01. 2014, nie však rozhodnutia o organizačnej zmene a znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, na základe ktorého mu bola daná výpoveď. Z rozhodnutia žalovaného zo dňa 31. 01. 2014 ani nevyplýva, že by bol žalovaný považoval za nadbytočné pracovné činnosti, ktoré boli vykonávané žalobcom, tieto práce musel aj po 01. 02. 2014 vykonávať niekto iný, pretože náplň jeho práce súvisela s prebiehajúcou výstavbou nového závodu, a teda pracovné činnosti vykonávané žalobcom žalovaný ďalej potreboval. Súd prvej inštancie však tejto skutočnosti nevenoval žiadnu pozornosť a nevykonal dokazovanie na skutočnosť, akým spôsobom, a kým boli tieto práce od 01. 02. 2014 vykonávané. Podľa jeho názoru iba samotným zrušením jeho pracovnej pozície, nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a jeho nadbytočnosťou. Ďalej namietal, že z rozpisu zmien k 31. 01. 2014 podľa jeho názoru nevyplýva skutočnosť, že všetky miesta údržbárov v počte 13 boli ku dňu dania mu výpovede obsadené zamestnancami, ktorých mená sú uvedené v tomto dokumente. Z uvedeného rozpisu vyplýva podľa jeho názoru iba to, že k 31. 01. 2014 pracovalo u žalovaného 13 údržbárov, nie však aj to, že tento počet bol zhodný s počtom reálne existujúcich pracovných miest a poukázal aj na vady tejto listiny, keď nie je zrejmé, z akého dôvodu je pán Nemec uvedený ako vedúci Zmeny D na rozpise zmien už 31. 01. 2014, t.j. jeden mesiac pred vznikom pracovného pomeru, keď týmto podľa organizačnej štruktúry k 31. 01. 2014 bol iba pán Y.Í.. Ďalej namietal, že v organizačnej štruktúre k 30. 04. 2014 sú oproti organizačnej štruktúre k 31. 01. 2014 preukázateľne nové pracovné miesta, súd prvej inštancie však neskúmal, kedy boli vytvorené, a či skutočne neboli voľnými pracovnými miestami k 31. 01. 2014; neskúmal ani pracovné činnosti súvisiace s týmito pracovnými miestami a z toho dôvodu nemohol bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, či žalovaný skutočne pre neho nemal vhodné voľné pracovné miesto. 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca v tomto vyjadrení neuviedol žiadne právne relevantné dôvody, ktorými by mohla byť spochybnená platnosť skončenia pracovného pomeru žalobcu výpoveďou zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zo dňa 31. 01. 2014. Rozsah dokazovania navrhovaného žalobcom je nad rámec zákonných povinností, ktoré vyplývajú pre zamestnávateľa zo Zákonníka práce. K námietke žalobcu, že ním vykonávané pracovné činnosti zamestnávateľ naďalej potreboval, pretože súviseli s prebiehajúcou výstavbou nového závodu, uviedol, že tieto činnosti boli zabezpečované ďalšími zamestnancami z oddelenia inžinieringu. Poukázal na to, že nadbytočnosť žalobcu preukazuje aj oznámenie o prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 31. 01. 2014, a ktorým mu zamestnávateľ oznámil, že z dôvodu zrušenia jeho pracovného miesta mu nemôže počas trvania výpovednej doby prideľovať žiadnu prácu a za obdobie trvania prekážok v práci na strane zamestnávateľa bola žalobcovi vyplatená aj náhrada mzdy. Podľa jeho názoru má zamestnávateľ povinnosť preukázať, že predtým, ako dal zamestnancovi výpoveď nedisponoval žiadnym pracovným voľným miestom v mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, ktoré by mohol zamestnancovi ponúknuť. Táto povinnosť sa viaže na termín výpovede 31. 01. 2014. Na preukázanie tejto skutočnosti žalovaný predložil organizačnú štruktúru platnú k 31. 01. 2014 a taktiež predložil organizačnú štruktúru platnú k 30. 04. 2014, z ktorej vyplýva, že na oddelení inžinieringu nebolo vytvorené žiadne nové pracovné miesto elektroinžiniera. Preukázal teda vzhľadom na ust. § 61 ods. 3 Zákonníka práce, že znovu nevytvoril zrušené pracovné miesto a neprijal po skončení pracovného pomeru na toto miesto iného zamestnanca. Nové pracovné miesta uvedené v organizačnej štruktúre platnej k 30. 04. 2014 boli vytvorené po 31. 01. 2014 a netýkajú sa oddelenia inžinieringu a pracovnej pozície elektroinžinier, ktorá u žalovaného nebola obnovená. 6. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 7. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že skončenie pracovného pomeru dané mu listom žalovaného zo dňa 31. 01. 2014 je neplatné a náhrady mzdy za dobu od 05. 02, 2014 do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru a to v sume 4.085,87 eur mesačne, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 CSP (§ 132 O. s. p.) a vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Zákonníka práce, ktoré aj správne vyložil a správne dospel k záveru, že žalovaný dal žalobcovi platnú výpoveď v súlade s ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, keď vo výpovedi jednoznačne uviedol výpovedný dôvod a aj stručne, vecne odôvodnil dôvody pre danie takejto výpovede, pričom o organizačnej zmene, o zrušení pracovného miesta žalobcu bolo rozhodnuté dňa 31. 01. 2014 a z rozhodnutia o organizačnej zmene je jednoznačné, ktoré pracovné pozície ku dňu 31. 01. 2014 sa u žalovaného rušia a bolo v právomoci generálneho riaditeľa žalovaného prijať takéto rozhodnutie, čo vyplýva z ust. § 7 ods. 2 Zákonníka práce a žalovaný preukázal aj to, že nemohol žalobcovi ponúknuť inú vhodnú prácu, pretože nemal pre neho žiadne iné pracovné miesto. 8. Z ust. § 42 ods. 1 a § 43 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom pričom podstatnými náležitosťami pracovnej zmluvy sú druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce, mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. 9. Zákonom stanovenými hmotnoprávnymi podmienkami výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce sú: existencia písomného rozhodnutia zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách, ďalej nadbytočnosť zamestnanca a existencia príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. 10. Z ust. § 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce vyplýva, že výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce môže dať zamestnávateľ zamestnancovi iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. 11. Zamestnávateľom v zmysle § 7 ods. 2 Zákonníka práce je aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu, ak je účastníkom pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ, nemôže ním byť súčasne jeho organizačná jednotka a naopak. 12. V prejednávanej veci je nesporné, že na základe písomne uzavretej pracovnej zmluvy medzi zamestnávateľom Swedspan Slovakia s.r.o. so sídlom Továrenská 2614/19, Malacky, IČO 44 930 933 a žalobcom ako zamestnancom vznikol pracovný pomer dňom 01. 03. 2013 na pracovnú pozíciu Electrical Engineer na dobu neurčitú, s miestom výkonu práce v sídle zamestnávateľa Továrenská 2614/19, Malacky. Dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 01. 03. 2013, uzatvoreným medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom dňa 01. 12. 2013, došlo k zmene tejto pracovnej zmluvy v tom, že na základe zmluvy o zlúčení, prešli všetky práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zanikajúcej spoločnosti Swedspan Slovakia s.r.o. na nástupnícku spoločnosť IKEA Industry Slovakia s.r.o. so sídlom Továrenská 2614/19, Malacky, IČO 31 354 572 ku dňu 01. 12. 2013 a zmluvnou stranou tejto pracovnej zmluvy na strane zamestnávateľa sa s účinnosťou od 01. 12. 2013 stal odštepný závod IKEA Industry Slovakia s.r.o., odštepný závod Malacky Boards, ktorý má pracovnoprávnu subjektivitu podľa § 7 ods. 2 Zákonníka práce. Listom zo dňa 31. 01. 2014 žalovaný oznámil žalobcovi skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, v ktorom liste uviedol, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 03. 2013 a jej dodatkov vykonáva žalobca v spoločnosti IKEA Industry Slovakia s. r.o., odštepný závod Malacky Boards, prácu na pracovnej pozícii Elecrical Enginner; vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene a znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť došlo s účinnosťou ku dňu 31. 01. 2014 k zrušeniu pracovného miesta žalobcu a v dôsledku zrušenia pracovného miesta je žalovaný nútený skončiť pracovný pomer so žalobcom, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 03. 2013 v znení jej dodatkov, výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu, že žalobca sa stal pre zamestnávateľa nadbytočným a zamestnávateľ nemá možnosť zamestnávať ho podľa pracovnej zmluvy. Ďalej žalovaný v liste uviedol, že nemá inú vhodnú prácu, ktorú by žalobcovi mohol ponúknuť, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, a preto nie je z objektívnych dôvodov schopný splniť povinnosť vyplývajúcu z §63 ods. 2 Zákonníka práce. 13. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že výpoveď daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 31 .01 .2014 je platná, keď je v nej uvedený konkrétny výpovedný dôvod, ktorý je aj dostatočne, určite a zrozumiteľne skutkovo opísaný tak, aby nemohol byť zamenený s iným výpovedným dôvodom, keď vo výpovedi žalovaný uviedol, že písomným rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene a znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce došlo s účinnosťou ku dňu 31. 01. 2014 k zrušeniu pracovného miesta žalobcu, ktorý na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 03. 2013 a jej dodatkov vykonával prácu na pracovnej pozícii Electrical Engineer a uviedol, že žalobca sa v dôsledku zrušenia jeho pracovného miesta stal pre zamestnávateľa nadbytočným a zamestnávateľ naďalej nemá možnosť zamestnávať ho podľa pracovnej zmluvy. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú námietku žalobcu, že predmetná výpoveď smeruje ku skončeniu pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 01. 03. 2013 a jej dodatkov, ktorá neexistuje, pretože jeho pracovný pomer vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11. 02. 2013 a tohto sa výpoveď netýkala. Nesporné je, že výpoveď sa týkala skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, v rámci ktorého vykonával prácu na pracovnej pozícii Electrical Engineer u žalovaného s účinnosťou od 01. 12. 2013 na základe dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 01. 03. 2013, a ktorý pracovný pomer žalobcu na uvedenú pracovnú pozíciu vznikol nástupom žalobcu do práce dňom 01. 03. 2013 na základe písomne uzavretej zmluvy medzi právnym predchodcom žalovaného ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom. Z výpovede nesporne vyplýva, že smerovala ku skončeniu pracovného pomeru žalobcu, ktorý vznikol dňa 01. 03. 2013 na pracovnú pozíciu Electrical Engineer u právneho predchodcu žalovaného a skutočnosť, že v písomnom vyhotovení pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného nie je uvedený dátum jej vyhotovenia, resp. podpisu 01. 03. 2013, ktorý dátum uviedol žalovaný vo výpovedi, nemá za následok neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť výpovede, keď dátum pracovnej zmluvy uvedený vo výpovedi je totožný s dátumom vzniku pracovného pomeru žalobcu a výpoveď odkazuje na pracovnú zmluvu v znení aj jej dodatkov, pričom dodatok č. 1 bol uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným taktiež k pracovnej zmluve zo dňa 01. 03. 2013 a neplatnosť tohto dodatku, resp. neexistenciu pracovného pomeru žalobcu u žalovaného žalobca z dôvodu nesprávne uvedeného dátumu pracovnej zmluvy nenamietal, z čoho je zrejmé, že žalobca v čase doručenia výpovede nemal pochybnosť o tom, ku skončeniu ktorého pracovného pomeru smeruje, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že žalobca listom zo dňa 03. 02. 2014 žiadal žalovaného, aby mu riadne umožnil pokračovať v zamestnaní podľa pracovnej zmluvy a trval na tom, aby jeho zamestnanie pokračovalo. Taktiež neuvedenie konkrétneho dňa, kedy bolo prijaté písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách a neuvedenie orgánu, ktorý takéto písomné rozhodnutie zamestnávateľa prijal, nemá za následok neurčitosť výpovede, keď žalovaný vo výpovedi v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce uviedol, že ide o písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene a znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, ďalej uviedol konkrétne, že týmto rozhodnutím došlo aj k zrušeniu pracovného miesta žalobcu a uviedol tiež účinnosť tohto písomného rozhodnutia zamestnávateľa ku dňa 31. 01. 2014, a teda písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene je vo výpovedi dostatočne špecifikované uvedením jeho obsahu a dátumom účinnosti tak, že objektívne z textu výpovede nevyplýva žiadna pochybnosť o tom, o ktoré rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene v danom prípade ide, keď aj predložené rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 31. 01. 2014 obsahuje zmenu organizačnej štruktúry zamestnávateľa s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce a zrušenie dvoch pracovných pozícií, vrátane pracovnej pozície žalobcu a to ku dňa 31. 01. 2014, t. j. ku dňu účinnosti rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene uvedeného vo výpovedi. O uvedenej organizačnej zmene rozhodol generálny riaditeľ žalovaného, ktorý je odštepným závodom a má samostatnú pracovnoprávnu subjektivitu podľa § 7 ods. 2 Zákonníka práce a je nesporné, že na základe dodatku č. 1 k pracovnej zmluve je odštepný závod IKEA Industry Slovakia s. r. o., odštepný závod Malacky Boards zamestnávateľom žalobcu, a je preto oprávnený rozhodnúť o organizačnej zmene týkajúcej sa odštepného závodu a vzhľadom na to, že zamestnávateľom je odštepný závod, nemôže byť v zmysle § 7 ods. 2 Zákonníka práce zároveň zamestnávateľom žalobcu aj spoločnosť IKEA Industry Slovakia s. r. o., v mene ktorej koná konateľ spoločnosti. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom žalovaného, že konateľ spoločnosti vykonáva zamestnávateľské práva výlučne len k tým zamestnancom spoločnosti, ktorí sú priamo podriadení konateľovi, avšak nemôže zasahovať do výkonu zamestnávateľských práv generálnych riaditeľov odštepných závodov vo vzťahu k zamestnancom jednotlivých odštepných závodov a taktiež právomoc konateľa spoločnosti predkladať dozornej rade a valnému zhromaždeniu návrh štrukturálnych a organizačných zmien spoločnosti sa týka výlučne zmien týkajúcich sa celej spoločnosti, ale nie odštepných závodov, keď dozorná rada ani valné zhromaždenie nerozhodujú o organizačných zmenách na odštepných závodoch, ktoré patria výlučne do kompetencie zamestnávateľa a to príslušného odštepného závodu v zastúpení generálneho riaditeľa odštepného závodu. 14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v konaní bola preukázaná existencia organizačnej zmeny, cieľom ktorej bolo zabezpečiť efektívnosť práce zrušením dvoch pracovných pozícií, vrátane pracovnej pozície žalobcu, bola preukázaná aj nadbytočnosť žalobcu a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu. Tieto skutočnosti boli preukázané rozhodnutím o organizačnej zmene zo dňa 31. 01.2014, v ktorom zamestnávateľ uviedol konkrétne pracovné pozície, ktoré zrušuje týmto rozhodnutím, ako aj mená zamestnancov, ktoré tieto pozície vykonávali a dátum účinnosti ich zrušenia a taktiež odôvodnil ich zrušenie tým, že tieto pracovné pozície považuje vzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť predmetu činnosti za neefektívne a nadbytočné. Pre posúdenie nadbytočnosti žalobcu je irelevantné, kto po zrušení jeho pracovnej pozície vykonával činnosti vykonávané žalobcom v rámci jeho pracovnej pozície, ale rozhodujúce je, že žalovaný nevytvoril namiesto zrušeného pracovného miesta žalobcu žiadne nové pracovné miesto elektroinžiniera, čo bolo preukázané organizačnou štruktúrou platnou k 30. 04. 2014, z ktorej vyplýva, že nové pracovné miesta vytvorené po 31. 01. 2014 sa netýkajú oddelenia inžinieringu, ale iných oddelení. O nadbytočnosti žalobcu svedčí aj skutočnosť, že žalovaný už počas výpovednej doby nemal možnosť prideľovať žalobcovi prácu, z toho dôvodu mu oznámil prekážky v práci na strane zamestnávateľa a za predmetné obdobie mu vyplatil náhradu mzdy. Keďže organizačná zmena žalovaného spočívala okrem iného v zrušení pracovného miesta žalobcu, je daná aj príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu, ktorá vznikla v dôsledku zrušenia jeho pracovného miesta. 15. Žalovaný v konaní tiež preukázal, že nemal možnosť žalobcu ďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, keď z organizačnej štruktúry žalovaného k 31. 01. 2014 a rozpisu zmien k 31. 01. 2014 vyplýva, že všetky miesta údržbárov v počte 13 boli obsadené zamestnancami, ktorých mená sú uvedené v rozpise zmien a taktiež bolo preukázané, že inzerát na voľnú pracovnú pozíciu údržbár - elektrotechnik zverejnil iný zamestnávateľ, a to IKEA Industry Slovakia s. r. o., odštepný závod Malacky Flatline, nešlo teda o voľné pracovné miesto zamestnávateľa žalobcu, a preto mu žalovaný toto miesto nemohol ponúknuť. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom žalovaného, že pokiaľ išlo o pozíciu developer pre poľnohospodársku výrobu, táto práca nezodpovedala kvalifikácii žalobcu. Nedôvodne žalobca namietal v odvolaní, že žalovaný požadoval vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa a dvojročnú prax, ktoré požiadavky žalobca spĺňal a bol by schopný túto prácu po predchádzajúcej príprave vykonávať, keď medzi požiadavkami zamestnanca je okrem iného uvedené aj požadované vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa a aj zo samotného názvu predmetnej pracovnej pozície a uvedenej náplne práce, ktorou okrem iného malo byť aj vyhodnocovanie kvality poľnohospodárskych území, zbieranie informácií o vlastníctve, hodnote a cene pôdy, je zrejmé, že požadovaná dvojročná prax sa týkala odboru poľnohospodárstvo. 16. Správne súd prvej inštancie rozhodol aj o náhrade trov konania, keď pri výpočte trov právneho zastúpenia vychádzal z výšky uplatnenej náhrady mzdy. Nedôvodné sú námietky žalobcu, že na tieto skutočnosti nebolo vykonané dokazovanie a úkony právnej pomoci sa náhrady mzdy netýkali, keď rozhodujúce je, že tento návrh si žalobca uplatnil, a bol teda predmetom konania, a aj o tomto návrhu bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím. 17. Odvolací súd preto dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal plný úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).