KSBA/6Sa/17/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Sa/17/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200320 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200320.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci žalobcu: B. U. A., G.. XX.X.XXXX, K. R. V., Š. O.: A. L., K. A. L., t.č. umiestnený v útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove, zastúpeného: JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., advokátka, Advokátska kancelária Bednářová & Hodoňová so sídlom Mariánske námestie 31, Žilina, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o zaistení číslo: PPZ-HCP-BA6-32-017/2017-AV zo dňa 06.02.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Predmet konania

1. Žalovaný predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 7.3.2017 správnu žalobu podanú právnym zástupcom žalobcu zo dňa 28.2.2017 proti jeho rozhodnutiu č.p.: PPZ-HCP-BA6-32-017/2017-AV vydanému dňa 06.02.2017, ktorým bol žalobca zaistený podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov dňom 06.02.2017 a následne bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov zároveň bola stanovená dĺžka doby zaistenia do 06.08.2017. Žalovaný spolu s predložením správnej žaloby predložil svoje vyjadrenie k správnej žalobe ako aj kompletný administratívny spis, ktorý sa týka danej veci.

2. Predmetom súdneho konania na základe podanej správnej žaloby žalobcu je vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o zaistení žalobcu dňom 06.02.2017 podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 06.08.2017.

3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca dňa 06.02.2017 na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Nitra podával vyjadrenie k žiadosti o udelenie trvalého pobytu. Žalobcovi bol dňa 02.03.2016 udelený tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný disponuje poznatkami, že žalobca sa zdržiaval na adrese A. XX, K., C. M.N. Ž. V. A., G.. X.XX.XXXX O. C. A. P. R. B., vykonanými kontrolami žalovaný zistil, že predmetný salón sa na uvedenej adrese už neprevádzkuje. Žalovaný vykonaným preverovaním, operatívnou činnosťou a cestou dôverníckej siete v spolupráci s Národnou jednotkou boja proti nelegálnej migrácii zistil, že žalobca sa zdržiava vo Viedni v Rakúskej republike. Ďalším dôkazom že žalobca vycestoval z územia Slovenskej republiky je odpoveď štátnych orgánov Českej republiky, ktoré uviedli, že žalobca je odo dňa 27.05.2016 vedený ako žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany v rámci dublinského konania. Predmetná informácia je uvedená v prílohe úradného záznamu zaprotokolovaného pod číslom PPZ-HCP-BA6-32/2017-AV zo dňa 06.02.2016. Nakoľko žalobca sa zdržiava, resp. počas udeleného tolerovaného pobytu sa zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky, jeho tolerovaný pobyt udelený na území Slovenskej republiky zanikol a jeho zdržiavanie sa na území Slovenskej republiky je možné kvalifikovať ako neoprávnený pobyt. Nakoľko je preukázané, že vecne príslušný podľa zákona o pobyte cudzincov na konanie vo veci administratívneho vyhostenia je žalovaný, žalobca bol v čase o 12,45 hod. z Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Nitra predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava a žalovaný dňa 06.02.2017 začal konanie vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu. Žalovaný dňa 06.02.2017 vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení č.p: PPZ-HCP-BA6-32-088/2017-AV z dôvodu, že žalobca má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, pričom v predmetnom rozhodnutí nebola žalobcovi určená lehota na vycestovanie a bol vylúčený odkladný účinok z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu ako aj nebezpečenstva, že odkladom výkonu rozhodnutia bude opätovne ohrozený verejný poriadok, v dôsledku čoho sa predmetné rozhodnutie stalo vykonateľným. V zápisnici číslo PPZ-HCP-BA6-32-015/2017-AV zo dňa 06.02.2017 spísanej v zmysle § 22 ods. 1 Správneho poriadku žalobca uviedol, že na políciu prišiel sám, má tu manželku, bydlisko a má aj cestovný pas, ktorý je u policajtov a má zabezpečené ubytovanie na B. X, G. v byte jeho manželky. Žalobca uviedol, že je päť rokov s jeho ženou, ktorá ich živila, keďže je považovaný za zbytočného nemôže sa zamestnať, rozsiahlo sa vyjadril k jeho doterajšiemu zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, jeho manželskému životu ako aj k jeho doterajším úmyslom. Žalobca sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia o zaistení a spôsobu ich zistenia sa nechcel vyjadriť a na záver odmietol predmetnú zápisnicu podpísať. V zápisnici o podaní vyjadrenia číslo PPZ-HCP- BA6-32-016/2017-AV zo dňa 06.02.2017 bola splnomocnenej osobe žalobcu podľa § 120 ods. 7 o pobyte cudzincov daná možnosť aby sa pred vydaním rozhodnutia o zaistení vyjadrila k jeho podkladom, k spôsobu ich zistenia a k prípadnému návrhu na doplnenie, splnomocnená osoba žalobcu uviedla, že informácie zo spisu sú nepravdivé na základe čoho bol žalobcovi zrušený tolerovaný pobyt a podľa jej názoru je vyhostenie žalobcu protizákonné ako aj to, že vyhostenia sa dotkne rodinného a manželského života žalobcu, nakoľko je päť rokov ženatý. Z vyjadrenia žalobcu v zápisnici číslo PPZ- HCP-BA6-32-015/2017-AV je zrejmé, že žalobca má na území Slovenskej republiky zabezpečené ubytovanie ale nemá dostatočné finančné prostriedky a je nespochybniteľne preukázané, že žalobca by nevedel splniť podmienky stanovené v § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov, a preto nemohla byť takáto povinnosť žalobcovi stanovená ako alternatíva voči jeho zaisteniu na výkon jeho administratívneho vyhostenia. Žalobca nespĺňa podmienku finančného zabezpečenia na území Slovenskej republiky a z konania žalobcu, ktorý nechce spolupracovať so žalovaným, odmieta podpisovať predložené písomnosti je zrejmé, že by taktiež nerešpektoval uloženú povinnosť v zmysle § 89 zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný uviedol, že dobu dĺžky zaistenia stanovil v súlade s § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov do 06.08.2017, táto doba sa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá presnene určiť, nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov. Počas tejto doby žalovaný vykoná všetky úkony potrebné na vyhostenie žalobcu z územia Slovenskej republiky, pričom v konkrétnom prípade pôjde hlavne o overenie totožnosti a zabezpečenie cestovného dokladu, zabezpečenie pokrytia nákladov na samotné vyhostenie, zabezpečenie materiálne ako aj personálne zabezpečenie prepravy žalobcu, pričom po celý čas zaistenia žalovaný bude postupovať v súlade s ustanovením § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. K výkonu administratívneho vyhostenia podľa osobitného predpisu priamo slúži inštitút zaistenia. Žalovaný v závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.

II.

Žaloba

4. Žalobca v správnej žalobe považoval rozhodnutie za nezákonné a žiadal ho zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP). Poukázal na to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej a žiadal nariadiť, aby bol žalobca bezodkladne prepustený zo zaistenia.

5. Žalobca namietal, že žalovaný podstatne porušil ustanovenia o konaní pred správnym orgánom, keď sa nezaoberal skutočnosťou, že žalobcovi bol dňa 2.3.2016 udelený tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky, ktorý mu bol obnovený 25.8.2016 s platnosťou do 21.2.2017. Žalobca dňa 10.10.2016 požiadal o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky a lehota na rozhodnutie o jeho žiadosti bola listom zo dňa 5.1.2017 podaným na poštovú prepravu až 16.1.2017 a doručeným dňa 27.1.2017 predĺžená do 6.2.2017, pričom tento deň bol posledným dňom na vydanie rozhodnutia o žiadosti žalobcu o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Žalobca sa základe telefonickej výzvy dňa 6.2.2017 dostavil na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nitra za účelom uskutočnenia pohovoru vo veci žiadosti o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, k pohovoru sa nedostavil tlmočník a tlmočenie zabezpečovala manželka žalobcu. Manželke žalobcu bolo oznámené, že k zrušeniu tolerovaného pobytu došlo dňom 6.2.2017, žalobca o zrušení tolerovaného pobytu nemal žiadnu vedomosť. Následne bol žalobca obmedzený na svojej osobnej slobode a bol prevezený na pracovisko žalovaného, bola s ním spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, vydané rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení a následne po spísaní ďalšej zápisnice bolo vydané aj napadnuté rozhodnutie o zaistení žalobcu a teda namiesto toho, aby bol so žalobcom uskutočnený pohovor vo veci jeho žiadosti o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky v posledný deň lehoty na vydanie rozhodnutia, bolo žalobcovi oznámené zrušenie tolerovaného pobytu a boli na ňom vykonané úkony smerujúce k jeho vyhosteniu a zaisteniu. Žalobca mal za to, že bol telefonickou výzvou vylákaný na pracovisko Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Nitra a súčasne bol vylákaný za účelom realizácie pohovoru vo veci jeho žiadosti o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky a na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nitra sa nedostavil náhodne. Nie je zrejmé, z akého dôvodu bolo takto postupované a ani z napadnutého rozhodnutia nie možné vyvodiť, prečo bol realizovaný presun žalobcu na pracovisko žalovaného a v napadnutom rozhodnutí nie je o presune žiadna zmienka, hoci sa žalobca preukázateľne nachádzal na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Nitra, kde mu bol odňatý cestovný pas. Žalobca mal v čase telefonického predvolania na uskutočnenie pohovoru udelený tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky s platnosťou do 21.2.2017 , nenachádzal sa na území Slovenskej republiky neoprávnene a nemal žiadnu vedomosť o zániku tejto formy pobytu a nemá ani k dispozícii žiadne rozhodnutie o zrušení tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky a ak by aj takéto rozhodnutie existovalo, podľa § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov by bol povinný vycestovať do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia a teda ešte počas tejto 30 dňovej lehoty by bol oprávnený zdržovať a na území Slovenskej republiky a nemohol by byť administratívne vyhostený. Žalobca ďalej namietal, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva skutočnosť, že žalovaný zistil dôvody administratívneho vyhostenia, nakoľko doklad nachádzajúci sa v spise a to správa Ředitelství služby cizinecké policie je adresovaná Policejnímu prezidiu ČR Kancelář policejního prezidenta, nie je adresovaná žalovanému a v žiadnom prípade nepreukazuje skutočnosť, že žalovaný zistil dôvody na administratívne vyhostenie žalobcu. Žalobca poukazoval aj na to, že pri spísaní zápisníc o vyjadrení bol prítomný tlmočník z jazyka anglického Ing. Pavel Polónyi, ktorý nie je vedený v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a bol z tohto zoznamu vyčiarknutý dňa 17.8.2010 a zo zápisnice o podaní vyjadrenia je zrejmé, že žalobca tlmočníkovi celkom nerozumel, najmä otázke týkajúcej sa finančného zabezpečenia, ktorú v zmysle odpovede žalobca pochopil celkom inak. Žalobca poukazoval tiež na to, že plnomocenstvom splnomocnil svoju manželku V. A. okrem iného aj na jednanie s políciou a či vybavovanie pobytu a k nahliadnutiu do žiadostí a spisov, pričom plnomocenstvo bolo do administratívneho spisu predložené pred spísaním prvej zápisnice o podaní vyjadrenia dňa 6.2.2014, manželka žalobcu tlmočila už na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Nitra, avšak žalovaný jej napriek uvedenému plnomocenstvu neumožnil sa zúčastniť na výsluchu žalobcu, nebolo jej doručované ani rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu, a preto sa rozhodnutie o administratívnom vyhostení nemohlo stať vykonateľným. Žalobca poukazoval na to, že jeho manželka, ako vyplýva zo zápisnice o podaní vyjadrenia sa tohto úkonu nezúčastnila a ani následného vyhotovenia napadnutého rozhodnutia, pred vydaním rozhodnutia jej bolo umožnené sa k podkladu rozhodnutia vyjadriť, čo potvrdila v zápisnici svojím podpisom. Žalobca ďalej poukazoval na to, že nepotvrdil, že bol riadne prostredníctvom tlmočníka poučený o právnych následkoch odmietnutia prevzatia rozhodnutia o jeho zaistení a túto skutočnosť nepotvrdila ani jeho manželka. Žalobca ďalej uviedol, že mu bol udelený tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky do 21.2.2017, bol oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky aj k 6.2.2017, kedy bol posledný deň neštandardne predĺženej lehoty na vydanie rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, nakoľko zásielka s týmto listom bola podaná na poštovú prepravu 16.1.2017, t.j. 7 dní po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia dňa 9.1.2017 a poukázal na to, že vo veci jeho tolerovaného pobytu neobdržal žiadne rozhodnutie o zrušení tohto pobytu, proti ktorému by bol oprávnený podať odvolanie a taktiež nemá vedomosť o tom, že by jeho tolerovaný pobyt mal zaniknúť v zmysle § 60 zákona o pobyte cudzincov ani o tom, kedy sa tak malo stať. Namietal, že v rozhodnutí o jeho administratívnom vyhostení sa uvádza, že sa mal nachádzať na území Rakúska, čo mali preukazovať fotokópie e card a jahreskarte z Rakúska a poukazoval na to, že nemá vedomosť o týchto dokladoch ani o tom, ako ich žalovaný získal a nie je ani zrejmé, či za účelom vyhotovenia týchto dokladov je v zmysle príslušných rakúskych predpisov nevyhnutné vstúpiť na územie Rakúska. V tejto súvislosti poukázal na to, že nie je jasné, či žalovaný dôsledne preskúmal, či žalobca vycestoval z územia Slovenskej republiky do Rakúska. V súvislosti s tzv. jahreskate žalobca poukázal na informácie z internetovej stránky v anglickom jazyku, z ktorých vyplýva, že je možné si objednať taký predplatný lístok z pohodlia domova ako aj na to, že za účelom kúpy lístka sa vypĺňa formulár s osobnými údajmi, v ktorom sa fotka nahráva priamo z počítača, na ktorom sa vypĺňa takýto formulár a teda nie je potrebné za účelom vybavenia tejto karty vycestovať na územie Rakúska a uviedol, že také doklady pri sebe nemal. Žalobca taktiež namietal, že v zaistení požiadal o udelenie azylu, pričom podanie žiadosti o udelenie azylu v zmysle § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny ale má význam pre konanie o dovolaní proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení, pretože dôvod, pre ktoré sa začalo konanie o jeho administratívnom vyhostení nikdy nebol daný a ako žiadateľa o azyl na území Slovenskej republiky žalobcu nie je možné z územia Slovenskej republiky vyhostiť. Rozhodnutie o administratívnom vyhostení v čase zaistenia žalobcu nenadobudlo vykonateľnosť a toto rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu nie je možné až do právoplatnosti rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu na Slovenskej republiky vykonať. Žalobca tiež namietal, že v napadnutom rozhodnutí nie je riadne odôvodnené stanovenie dĺžky doby zaistenia, dĺžka zaistenia bola stanovená do 6.8.2017, t.j. 6 mesiacov a jeden deň, ktorá presahuje hornú hranicu zaistenia bez odôvodnenia, prečo je táto lehota vyhodnotená ako nevyhnutná. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho rodinným a súkromným životom, hoci rozhodnutie o zaistení sa zásadným spôsobom dotýka jeho rodinného a súkromného života, uviedol, že je ženatý päť rokov a s manželkou vedie riadny rodinný život a skutočnosť, že manželstvo je bezdetné nemôže mať za následok absenciu či zmiernenie zásahu do ich práv v zmysle článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s možnosťou uloženia alternatívneho opatrenia v zmysle § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov a nepreveril finančné možnosti žalobcu. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a nariadiť bezodkladné prepustenie zo zaistenia.

III.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 6.3.2017 a žiadal ju zamietnuť.

7. Žalovaný k podanej správnej žalobe uviedol, že dňa 06.02.2017 začal správne konanie vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov z dôvodu podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko žalovaný mal na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt. Žalobca napriek výzve k zisteniam žalovaného nespolupracoval so žalovaným, k zadováženým dôkazom sa nevyjadril, nemal záujem sa k nim vyjadriť a rovnako nenavrhol žiadne iné dôkazy, ktoré mohol žalovaný využiť na ďalšie zistenia stavu veci. Žalobca mal udelený tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky, platný len na území Slovenskej republiky a ktorý v zmysle zákona o pobyte cudzincov vycestovaním z územia Slovenskej republiky zaniká. Žalovaný poukázal na to, že v konaní o administratívnom vyhostení žalobcu zadovážil riadne a presvedčivé dôkazy o tom, že žalobca počas udeleného tolerovaného pobytu vycestoval z územia Slovenskej republiky na územie Rakúskej republiky. Z uvedeného dôvodu tento pobyt zanikol a žalobca sa na území Slovenskej republiky zdržiaval bez platného pobytu a bez platných víz, ktoré sa od žalobcu ako štátneho príslušníka tretej krajiny Sierra Leone, resp. Nigérijskej federatívnej republiky vyžadujú. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že disponuje fotokópiou neplatného cestovného pasu žalobcu, vydaného Nigérijskou federatívnou republikou č. A00007674). Žalovaný uviedol, že nakoľko žalobca nepodal žiadne vyjadrenie, ktoré by potvrdzovalo opak, nenavrhol dôkazy, ktoré sú mu známe a ktoré by potvrdzovali opak toho, že sa zdržiaval na území Rakúska počas udeleného tolerovaného pobytu, odmietol sa vyjadriť k predloženým dôkazom, odmietol odpovedať, či má splnomocnenú osobu, ktorú chce prizvať ku konanie, žalovaný rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu na územie domovského štátu z dôvodu jeho neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky rozhodnutím o administratívnom vyhostení č.p: PPZ-HCP- BA6-32-008/2017-AV zo dňa 06.02.2017. Toto rozhodnutie bolo v zmysle § 24 Správneho poriadku doručované žalobcovi tak, že mu bolo pretlmočené ustanoveným tlmočníkom do jazyka, ktorému žalobca rozumie a po pretlmočení tohto rozhodnutia bolo toto rozhodnutie doručované žalobcovi, ktorý však toto rozhodnutie odmietol prijať. Následne bol žalobca za prítomnosti ustanoveného tlmočníka v zmysle § 24 ods. 3 Správneho poriadku upozornený, že v prípade, ak bezdôvodne odoprie rozhodnutie prevziať považuje sa za doručené dňom, kedy odmietol toto rozhodnutie prijať, teda v danom prípade dňa 06.02.2017, čo potvrdzuje úradný záznam č. PPZ-HCP-BA6-32-019/2017-AV zo dňa 06.02.2017. Po tomto poučení, ktoré bolo žalobcovi prítomným tlmočníkom pretlmočené žalobca naďalej odmietol podpísať a prevziať doručované rozhodnutie o administratívnom vyhostení, napriek riadnemu pretlmočeniu celého rozhodnutia. Rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu č.p: PPZ-HCP-BA6-32-008/2017-AV zo dňa 06.02.2017 bolo v zmysle § 24 ods. 3 Správneho poriadku doručené dňa 06.02.2017 žalobcovi a keďže žalovaný rozhodol o odňatí odkladného účinku odvolania voči tomuto rozhodnutiu, predmetné rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu sa stalo vykonateľným dňa 06.02.2017. Na základe uvedenej skutočnosti žalovaný začal konanie vo veci zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákon o pobyte cudzincov dňa 06.02.2017 z dôvodu výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení č.p.: PPZ-HCP-BA6-32-008/2017-AV zo dňa 06.02.2017. V prípade žalobcu už existovalo vykonateľné rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu a žalobcovi nebola určená lehota na vycestovanie. Žalobca bol v konaní vo veci jeho zaistenia upovedomený v zápisnici o podaní vyjadrenia číslo PPZ-HCP-BA6_32-015/2017-AV o tom, že žalovaný dňa 06.02.2017 začal konanie vo veci zaistenia. Žalobca počas spisovania zápisnice už komunikoval, bola mu daná otázka, či tlmočníkovi rozumie na čo uviedol, že áno a s jeho tlmočením doteraz nemal problémy a následne uviedol, že k uvedenému konaniu chce splnomocniť svoju manželku V. A.. Pri spisovaní zápisnice neuviedol, že žiada prítomnosť splnomocnenej osoby. Po vydaní rozhodnutia o zaistení bolo rozhodnutie pretlmočené žalobcovi ustanoveným tlmočníkom za prítomnosti splnomocnenej osoby V. A., po pretlmočení bolo toto rozhodnutie doručované žalobcovi, avšak žalobca odmietol toto rozhodnutie podpísať a prevziať. Následne bol žalobca opakovane upozornený o následkoch odopretia prijať rozhodnutia a žalobca opakovane odmietol podpísať a prevziať toto rozhodnutie. Rovnako toto rozhodnutie bolo doručované splnomocnenej osobe, ktorá taktiež bez udania dôvodu odmietla podpísať a prijať doručovaní rozhodnutie, splnomocnená osoba bola upozornená o následkoch odopretia prijať doručovanú písomnosť, pričom ani po tomto upozornení splnomocnená osoba doručované rozhodnutie neprijala. Vzhľadom na uvedené žalovaný mal za to, že toto rozhodnutie bolo doručené splnomocnenej osobe a samotnému žalobcovi dňa 06.02.2017 v zmysle § 24 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný poukázal na to, že na základe žiadosti žalobcu zo dňa 07.02.2014 podľa § 58 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov o udelenie tolerovaného pobytu Oddelenie cudzineckej polície PZ Nitra rozhodlo o udelení tohto pobytu a žalobcovi bol udelený tolerovaný pobyt od 2.3.2016 do 28.2.2016 a obnovený od 25.87.2016 do 21.2.2017. Žalovaný uviedol, že disponoval s operatívnou informáciou od Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii - západ o tom, že žalobca sa počas udeleného tolerovaného pobytu zdržiava na území Rakúskej republiky napriek skutočnosti, že vycestovaním z územia Slovenskej republiky mu jeho udelený pobyt zanikne. Zároveň počas kontroly a po predvedení žalobcu na správny orgán boli medzi osobnými vecami žalobcu nájdené pokladničné bloky z Rakúskej republiky zo dňa 2.12.2016 a 22.11.2016, teda doby, kedy mal žalobca udelený tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky, taktiež medzi osobnými vecami sa nachádzala fotokópia zdravotnej karty „e-card“ na meno žalobcu číslo 4507280484 a vydaná „jahreskarte“ od spoločnosti Winner Linien, vydaná na meno a fotografiu žalobcu, platná od 1.6.2016 do 31.5.2017. Na základe vyššie uvedených zadovážených dôkazov mal žalovaný za preukázané, že žalobca sa počas udeleného pobytu na území Slovenskej republiky zdržiaval na území Rakúskej republiky, čím žalobca vycestoval z územia Slovenskej republiky a jeho tolerovaný pobyt v zmysle § 60 písm. e) zákona o pobyte cudzincov jeho vycestovaním zanikol. Žalovaný uviedol, že žalobca sa dostavil na predvolanie na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nitra v súvislosti s konaním vo veci udelenia jeho trvalého pobytu na území Slovenskej republiky a žalovaný na základe dožiadania Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Nitra vykonal kontrolu k miesta zdržiavania sa žalobcu na území Slovenskej republiky a zistil, že žalobca sa zdržiava na území Rakúskej republiky a tým tolerovaný pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky zanikol. Žalovaný zdôraznil, že tolerovaný pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky zanikol automaticky zo zákona. K námietkam žalobcu, že tlmočníkovi nerozumel žalovaný uviedol, že počas konania nebolo možné zabezpečiť prítomnosť súdneho tlmočníka, a preto bol v zmysle zákona ustanovený tlmočník s vynikajúcimi jazykovými schopnosťami. Ku konaniu bol ustanovený tlmočník z jazyka anglického do jazyka slovenského a naopak pán Ing. Pavel Polónyi, k čomu bol spracovaný úradný záznam tvoriaci prílohu k Ustanoveniu tlmočníka č. PPZ-HCP-BA6-32-003/2017-AV. Žalovaný v obdobných prípadoch využíva tlmočenie menovaného tlmočníka, pričom do dnešného dňa neeviduje žiadne výhrady a sťažnosti k jeho tlmočeniu. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie a dopad na súkromný a rodinný život žalobcu riadne odôvodnil vo napadnutom rozhodnutí. Žalobcovi nič nebráni viesť prípadný súkromný a rodinný život so svojou manželkou tiež na území domovského štátu žalobcu, prípadne na inom území. K platnosti cestovného dokladu žalobcu žalovaný poukázal na to, že v minulosti na území Českej republiky v čase, kedy mu bol jeho pobyt zrušený a bol mu vydaný „výjezdní príkaz“ orgánmi Českej republiky žalobca uviedol, že stratil cestovný doklad a z uvedeného dôvodu orgány Českej republiky dňa 2.12.2013 vyhlásili po cestovnom doklade žalobcu pátranie. Žalobca k žiadosti 10.10.2016 o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky doložil cestovný doklad A. L. N., teda doklad, ktorý pred orgánmi Českej republiky vyhlásil za stratený, z čoho je možné konštatovať, že cestovný doklad číslo N. vydaný štátom Sierra Leone je neplatným cestovným dokladom a žalobca tak nespĺňal podmienky na podanie žiadosti o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Žalovaný lustráciou v informačnom systéme Eurodac zistil, že žalobca nie je evidovaný ako žiadateľ o azyl na území členských štátov a počas konania neuviedol, že by na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu žiadal o udelenie azylu. Žalovaný uviedol, že napriek nespolupráci žalobcu riadne skúmal všetky skutočnosti, ktoré mu boli známe a z ktorých vyplýva, že žalobca počas udeleného tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky vycestoval z územia Slovenskej republiky na územie Rakúska, pričom napriek skutočnosti, že sa žalovanému nepodarilo zistiť presný dátum, kedy žalobca vycestoval z územia Slovenskej republiky táto skutočnosť nie pre konanie podstatná a podstatné pre konanie je preukázaná skutočnosť, že sa žalobca zdržiaval na území Rakúska. Žalovaný poukázal ďalej na to, že rovnako sa postupuje aj v prípade zadržania osôb nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky bez platného pobytu, kedy prekážku administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky nemôže tvoriť skutočnosť, že správny orgán nezistí, odkedy sa tieto osoby nachádzajú na území Slovenskej republiky, ale podstatná je skutočnosť, že tieto osoby sú na území Slovenskej republiky neoprávnene. Žalovaný poukázal na to, že nebolo možné žalobcovi uložiť alternatívu jeho zaistenia v zmysle § 89 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko z doterajšieho konania žalobcu existuje vysoká miera ohrozenia účelu zaistenia žalobcu, pričom žalovaný je v zmysle § 3 ods. 1 Správneho poriadku povinný chrániť záujmy štátu a spoločnosti a musí apelovať na žalobcu k tomu, aby dodržiaval všeobecne záväzné právne predpisy tak ako aj ostaní štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sa zdržiavajú na území Slovenskej republiky, pričom zákon stanovuje podmienky, za ktorých sa na území Slovenskej republiky môžu zdržiavať štátni príslušníci tretích krajín a ich povinnosťou je ich dôsledne dodržiavať.

IV.

Posúdenie právnej argumentácie

8. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žaloby žalobcu ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 16.3.2017, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom.

9. Súd dokazovanie neplnil. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní v plnom rozsahu zotrvala na námietkach uvedených v žalobe a namietala, že nie je zrejmé, aké má žalovaný informácie od Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii, žalovaný neuviedol kedy žalobca vycestoval z územia Slovenskej republiky a neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by takúto skutočnosť potvrdzoval, nakoľko dôkazy na ktoré žalovaný poukazuje nepreukazujú to, že by žalobca z územia Slovenskej republiky skutočne vycestoval. Splnomocnený zástupca žalovaného sa v plnom rozsahu pridŕžal písomného vyjadrenia a doložil Úradný záznam z Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii zo dňa 6.10.2016, z ktorého je zrejmé, že sa žalobca zdržiaval v čase udelenia tolerovaného pobytu vo Viedni. 10. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach stanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

12. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

13. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.

14. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.

15. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

16. Podľa § 60 písm. e) zákona č. 404 /2011 tolerovaný pobyt zaniká, ak štátny príslušník tretej krajiny vycestoval z územia Slovenskej republiky.

17. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

18. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

19. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov vyplývajúcej z podanej žaloby, a to námietky podstatného porušenia ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v správnej žalobe žalobcu a konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a žalobcom podané námietky voči nemu uvedené v jeho žalobe nie sú dôvodné.

20. K žalobnej námietke žalobcu, že žalovaný nezaoberal skutočnosťou, že žalobcovi bol dňa 2.3.2016 udelený tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky, ktorý mu bol obnovený dňa 25.8.2016 s platnosťou do 21.2.2017 správny súd uvádza, že žalobca dňa 6.2.2017 podával vyjadrenie k žiadosti o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Nitra, pričom vykonaným šetrením bolo zistené, že žalobca počas tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky vycestoval z územia Slovenskej republiky do Rakúskej republiky. Z tohto dôvodu jeho tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky zo zákona automaticky zanikol. Žalobca v dôsledku tejto skutočnosti sa na území Slovenskej republiky zdržiaval neoprávnene.

21. K žalobnej námietke, že žalovaný v rozhodnutí neuviedol, prečo bol žalobca presunutý na pracovisko žalovaného správny súd uvádza, že podľa § 125 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov vo veci administratívneho vyhostenia alebo návratu cudzinca podľa osobitného predpisu koná policajný útvar, ktorý zistil dôvody na jeho administratívne vyhostenie alebo návrat podľa osobitného predpisu, pričom vo veci podľa § 82 ods. 5 a 6, § 84 ods. 1 písm. b) a § 88 ods. 1 písm. b) § 88 a 88a koná policajný útvar, ktorý zistil dôvody na toto konanie, čo v danom prípade bol žalovaný, ktorý mal poznatky, že žalobca sa zdržiaval na adrese A. XX, K., kde manželka žalobcu V. A., G.. X.XX.XXXX O. C. A. P. R. B. a vykonanými kontrolami žalovaný zistil, že predmetný salón sa na uvedenej adrese už neprevádzkuje a ďalej vykonaným preverovaním, operatívnou činnosťou a cestou dôverníckej siete v spolupráci s Národnou jednotkou boja proti nelegálnej migrácii žalovaný zistil, že žalobca sa zdržiava vo Viedni v Rakúskej republike. Táto vecná príslušnosť žalovaného na konanie vo veci administratívneho zaistenia a konania vo veci zaistenia vyplýva priamo z § 125 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov a vecná príslušnosť žalovaného je uvedená v záhlaví rozhodnutia č.p: PPZ-HCP-BA6-32-008/2017-AV zo dňa 06.02.2017 o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu ako aj v napadnutom rozhodnutí č.p: PPZ-HCP-BA6-32-017/2017-AV zo dňa 06.02.2017, ktorým žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov dňom 06.02.2017 a jeho následnom umiestnení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov zároveň stanovil dĺžku doby zaistenia do 06.08.2017.

22. K žalobnej námietke týkajúcej sa ustanoveného tlmočníka správny súd uvádza, že v zmysle úradného záznamu č. PPZ-HCP-BA6-32-003/2017-AV zo dňa 06.02.2017 k ustanoveniu namietaného tlmočníka došlo z dôvodu, že boli kontaktovaní tlmočníci z anglického jazyka do slovenského zapísaní v zozname tlmočníka Ministerstva spravodlivosti, pričom nebolo možné zabezpečiť prítomnosť a pribratie žiadneho tlmočníka uvedeného v menovanom zozname, a preto bol podľa § 2 ods.1 písm. b) a § 15 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov za účelom prekladania z jazyka anglického do jazyka slovenského ustanovený Ing. Pavel Polónyi. V zápisnici č. PPZ-HCP-BA6-32-015/2017-Av zo dňa 06.02.2017 žalobca uviedol, že rozumie prítomnému tlmočníkovi Ing. Pavlovi Polónyimu a s jeho tlmočením doteraz nemal problém.

23. K žalobnej námietke, že žalovaný so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu, jeho manželkou V. A. nekonal súd uvádza, že ako vyplýva druhej strany zápisnice č. PPZ-HCP-BA6-32-016/2017-AVzo dňa 06.02.2017 o podanom vyjadrení pani V. A., G.. X.XX.XXXX, štátnej príslušníčky Slovenskej republiky, bol splnomocnenej zástupkyni žalobcu predložený k nahliadnutiu administratívny spis žalobcu, vedený pod číslom PPZ-HCP-BA6-32/2014-AV a podľa § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov jej bolo dané právo pred vydaním rozhodnutia o zaistení sa vyjadriť k jeho podkladu i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jej doplnenia, čo splnomocnená zástupkyňa žalobcu využila. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca ako aj jeho splnomocnená zástupkyňa odmietli dňa 06.02.2017 o 23.20 hod. podpísať a prevziať napadnuté rozhodnutie č.p: PPZ-HCP-BA6-32-017/2017-AV zo dňa 06.02.2017.

24. K žalobnej námietke, že rozhodnutie č.p: PPZ-HCP-BA6-32-008/2017-AV zo dňa 06.02.2017 o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu žalobcovi doposiaľ nenadobudlo vykonateľnosť správny súd uvádza, že žalobca sa odmietol vyjadriť, či má splnomocnenú osobu, ktorú chce prizvať ku konanie. Rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA6-32-008/2017-AV zo dňa 06.02.2017 o administratívnom vyhostení žalobcu a uložení zákazu vstupu bolo v zmysle § 24 Správneho poriadku doručované žalobcovi tak, že mu bolo pretlmočené ustanoveným tlmočníkom do jazyka, ktorému žalobca rozumie, po pretlmočení tohto rozhodnutia bolo toto rozhodnutie doručované žalobcovi, ktorý však toto rozhodnutie dňa 06.02.2017 o 17.40 hod. odmietol prijať. Zo zápisnice č. PPZ-HCP-BA6-32-019/2017-AV zo dňa 06.02.2017 vyplýva, že žalobca bol za prítomnosti ustanoveného tlmočníka upozornený o následkoch odopretia prevzatia tam uvedených písomností. Z predmetnej zápisnice ďalej jednoznačne vyplýva, že žalobca odmietol prevziať rozhodnutie č.p.: PPZ-HCP-BA6-32-008/2017-AV zo dňa 06.02.2017 o administratívnom vyhostení žalobcu a uložení zákazu vstupu ako aj rozhodnutie o zaistení č.p: PPZ-HCP-BA6-32-017/2017-AV zo dňa 06.02.2017. Žalobca bol poučený, že v prípade, ak bezdôvodne odoprie rozhodnutie o administratívnom vyhostení č.p: PPZ-HCP-BA6-32-008/2017-AV zo dňa 06.02.2017 prevziať, považuje sa za doručené dňom, kedy odmietol toto rozhodnutie prijať, teda v danom prípade dňa 06.02.2017, avšak aj po tomto poučení, ktoré bolo žalobcovi prítomným tlmočníkom pretlmočené, žalobca naďalej odmietol podpísať a prevziať doručované rozhodnutie o administratívnom vyhostení, napriek riadnemu pretlmočeniu celého rozhodnutia. Rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu č.p: PPZ-HCP-BA6-32-008/2017-AV zo dňa 06.02.2017 bolo v zmysle § 24 ods. 3 Správneho poriadku doručené dňa 06.02.2017 žalobcovi a keďže žalovaný rozhodol o odňatí odkladného účinku odvolania voči tomuto rozhodnutiu, predmetné rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu sa stalo vykonateľným dňa 06.02.2017.

25. K žalobnej námietke, že žalovaný sa nezaoberal alternatívami zaistenia správny súd uvádza, že zo zápisnice č. PPZ-HCP-BA6-32-015/2017-Av zo dňa 06.02.2017 jednoznačne vyplýva, že žalobca na území Slovenskej republiky má zabezpečené ubytovanie ale nemá dostatočné finančné prostriedky a je teda preukázané, že žalobca by nevedel splniť podmienky stanovené v § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov. 26. K žalobnej námietke týkajúcej sa dĺžky doby zaistenia správny súd uvádza, že žalovaný dĺžku doby zaistenia stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 06.08.2017, pričom nejde o konkrétny dátum doby zaistenia, ale o hraničný termín doby zaistenia.

27. K žalobnej námietke, že nebolo preukázané, že žalobca počas tolerovaného obdobia vycestoval z územia Slovenskej republiky správny súd uvádza, že z vykonaného šetrenia žalovaný aj na základe informácie Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii zo dňa 6.10.2016 zistil, že žalobca sa počas udeleného tolerovaného pobytu zdržiaval na území Rakúskej republiky a počas kontroly a po predvedení žalobcu na správny orgán boli medzi osobnými vecami žalobcu nájdené pokladničné bloky z Rakúskej republiky zo dňa 2.12.2016 a 22.11.2016. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pre konštatovanie, že žalobca počas tolerovaného pobytu vycestoval do Rakúska je podstatná preukázaná skutočnosť, že žalobca sa zdržiaval na území Rakúska.

28. Žalovaný správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby žalobcu a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane žalobcu v súvislosti s jeho zaistením. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu správneho konania uviedol.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) s uvedením skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, z rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný viedol pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a tiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu, a preto súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol.

30. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP. Žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

31. Žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je od poplatku oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. m) Zákona o súdnych poplatkoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Bratislave ( § 443 ods. 2 písm. b) SSP).

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok ( § 446 ods. 2 písm. d) SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).