KSBA/6S/51/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/51/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200159 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:7016200159.2



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Beáty Jurgošovej, v právnej veci žalobcu: APHRODITE - Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, s.r.o., IČO: 36 006 297, Panenská 33, 811 03 Bratislava, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík, s.r.o., Sládkovičova 167/13, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, IČO: 00 166 405, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2016/2060, O-694/2015 zo dňa 13.01.2016, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Rozhodnutia správnych orgánov

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 13.01.2016 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Inšpektorátom práce Prešov (ďalej len „prvostupňový orgán”) č. 135/2015-R zo dňa 28.10.2015, ktorým prvostupňový orgán podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce (ďalej len „zákon o inšpekcii práce”) uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000 Eur.

2. Prvostupňový orgán rozhodol o uložení pokuty pre žalobcu z dôvodu, že na základe výkonu inšpekcie práce u žalobcu ako zamestnávateľa na pracovisku: Rekonštrukcia kúpeľného domu a hotela APHRODITE, Rajecké Teplice, dňa 15.05.2015 o 9:55 hod. bolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

II. Žaloba

3. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

4. Uviedol, že s K. A. R. uzavrel dňa 13.05.2015 pracovnú zmluvu. Pre výkon práce bol tento zamestnanec zaradený k skupine ďalších bulharských občanov, s ktorými mal žalobca už predtým uzavreté zmluvy a riadne si v týchto prípadoch splnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni. Žalobca dôvodil, že uvedený zamestnanec dňa 13.05.2015 do práce nenastúpil, rovnako do práce nenastúpil ani nasledujúci pracovný deň 14.05.2015, a to bez akéhokoľvek ospravedlnenia, pričom jeho bulharskí spoluobčania zamestnaní u žalobcu nemali o ňom žiadnu vedomosť. Dňa 15.05.2015 uvedený zamestnanec opätovne nenastúpil na výkon práce v určenom čase, ako to vyplýva z prezenčnej listiny z uvedeného dňa, a o jeho neskoršom príchode nemal žalobca ako zamestnávateľ žiadnu vedomosť. Zdôraznil, že najbližší pracovný deň mal záujem od pracovnej zmluvy s p. R. odstúpiť a tým by došlo k zrušeniu predmetnej pracovnej zmluvy od začiatku, t.j. akoby ani nebola uzavretá. Žalobca poukázal na to, že uvedené skutočnosti považoval za relevantné vo vzťahu k jeho oznamovacej povinnosti podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení”).

5. Ďalej žalobca uviedol, že pokiaľ sa p. R. nachádzal v čase výkonu kontroly prvostupňového orgánu na pracovisku žalobcu ako zamestnávateľa, jeho vedúci zamestnanci, ani priamy vedúci nadriadený zamestnanec skupiny bulharských občanov p. J. P., nemali o jeho príchode na pracovisko žiadnu vedomosť. Po odchode inšpekcie práce dňa 15.05.2015 sa p. R. dostavil na personálne oddelenie žalobcu a ospravedlnil svoju neprítomnosť v práci v dňoch 13.-14.05.2015 dôvodiac vybavením osobných záležitostí. Ohľadom nástupu do práce dňa 15.05.2015 p. R. uviedol, že sa dostavil priamo na pracovisko približne o 08:30 hod., kde sa chcel dohodnúť s vedúcim p. P. o druhu a výkone práce. Nakoľko sa p. P. v tom čase na pracovisku nenachádzal, p. R. mal čakať na jeho príchod. Žalobca poukázal na to, že keďže vedúci skupiny p. P. súhlasil, aby p. R. zostal pracovať v stavebnej skupine bulharských občanov, pracovisko personálneho oddelenia v ten istý deň, t.j. 15.05.2015 o 13:00 hod., túto skutočnosť oznámilo Sociálnej poisťovni. Žalobca uviedol, že za dni 13.-15.05.2015 v dôsledku neospravedlnenej neprítomnosti nebola p. R. vyplatená mzda ani náhrada mzdy a jeho výkon práce bol evidovaný až od nasledujúceho pracovného dňa, t.j. 18.05.2015. Uviedol, že počas správneho konania o uloženie pokuty správnemu orgánu predložil evidenciu dochádzky zamestnancov pracovnej skupiny, z ktorej vyplývalo, že v dňoch 14.-15.05.2015 nebol zaevidovaný u zamestnanca p. R. nástup výkonu práce. O tejto skutočnosti podľa žalobcu svedčí aj čestné prehlásenie tohto zamestnanca, ako aj doklady o vyplatenej mzde za mesiac 05/2015.

6. Mal za to, že neporušil právny predpis úmyselne, z nedbanlivosti a ani opomenutím. S poukazom na vyššie uvedené dôvody nesúhlasil s názorom správnych orgánov, že p. R. v čase výkonu kontroly vykonával pre žalobcu závislú prácu. Poukázal tiež na jeho doterajšiu činnosť, v rámci ktorej boli vykonané početné kontroly inšpektorátu práce smerujúce k zisteniu nelegálnej práce, pričom takýto nedostatok nebol nikdy zistený. Uviedol, že s ohľadom na riadne splnenie oznamovacej povinnosti u ostatných siedmych bulharských občanov zamestnaných u neho, neexistoval žiadny ekonomický ani logický dôvod nelegálne zamestnávať jedného zamestnanca. Záverom žalobca vyslovil názor, že ak by pri výkone kontroly bol informovaný o účele kontroly prvostupňového orgánu, na mieste by sa preukázali skutočnosti, za akých bol p. R. v čase kontroly na pracovisku žalobcu.

III. Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 06.05.2016, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Nesúhlasil s námietkami žalobcu a zastával názor, že v predmetnom správnom konaní bolo na základe získaných dôkazov bez akýchkoľvek pochybností preukázané spáchanie správneho deliktu žalobcom. Uviedol, že p. R. v čase výkonu kontroly vykonával pre žalobcu dohodnutú prácu, a to pomocné stavebné práce, ktoré vykonával priamo pred štyrmi inšpektormi práce v podobe delenia železného materiálu (oceľovej roxorovej siete) pomocou elektrickej ručnej rozbrusovačky. Žalovaný zdôraznil, že vykonávanie týchto stavebných prác si nepochybne vyžadovalo využitie pracovných prostriedkov žalobcu, t.j. elektrickej ručnej rozbrusovačky, ktorú musel žalobca p. R.Y. prideliť. Okrem toho na výkon uvednej práce musel byť p. R. poverený. Tieto skutočnosti podľa žalovaného nijakým spôsobom nespochybňuje ani dodatočne predložená prezenčná dochádzková listina a ani námietky žalobcu týkajúce sa nenastúpenia p. R. do práce dňa 15.05.2015, resp. jeho úmysel v tento deň sa len dohodnúť s vedením stavebnej skupiny na druhu a výkone práce. Tiež uvedené zistenia podľa žalovaného nespochybňuje ani prípadná nevedomosť nadriadených p. R. o jeho prítomnosti na pracovisku dňa 15.05.2015. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na povinnosť žalobcu ako zamestnávateľa zabezpečiť pracovisko tak, aby sa na ňom nezdržiavali cudzie osoby, t.j. iné osoby ako tie, s ktorými má zamestnávateľ uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce a voči ktorým si splnil oznamovaciu povinnosť podľa Zákona o sociálnom poistení. Za nepodstatné žalovaný považoval námietky žalobcu týkajúce sa nenastúpenia p. R. do práce v dňoch 13.-14.05.2015, nakoľko žalobca bol sankcionovaný za nelegálne zamestnávanie p. R. dňa 15.05.2015 a nie za uvedené dni.

8. S poukazom na § 231 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení žalovaný uviedol, že žalobca si splnil svoju zákonnú povinnosť až potom, čo kontrolovaná fyzická osoba (p. R.) dňa 15.05.2015 o 09:55 hod. začala pre žalobcu vykonávať dohodnutú prácu - pomocné stavebné práce, a to dňa 15.05.2015 až o 12:59 hod. Ďalej s poukazom na § 39 Správneho poriadku žalovaný zdôraznil, že žalobcom predložené čestné prehlásenie p. R. je absolútne neprípustné. Navyše v tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že správny orgán je inštitút čestného vyhlásenia oprávnený použiť len v prípadoch, keď určité skutočnosti slúžiace ako podklad pre rozhodnutie nemožno predložiť buď vôbec, alebo len s neprimeranými ťažkosťami, prípadne ak je to podľa názoru správneho orgánu v konkrétnej situácii prípustné z dôvodu pružnosti a hospodárnosti konania. Pripustenie čestného vyhlásenia je podľa žalovaného vecou voľnej úvahy správneho orgánu a návrhmi účastníkov v tomto smere nie je viazaný. V prípade hodnotenia čestného vyhlásenia platí zásada, že obsah čestného vyhlásenia netvoria skutočnosti dokázané, ale iba osvedčené. Žalovaný zastával názor, že správny orgán nie je obsahom čestného vyhlásenia viazaný. Navyše zdôraznil, že v predmetnom správnom konaní mali správne orgány k dispozícii dostatok dôkazov pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci.

9. Ďalej žalovaný poukázal na to, že dôvod a účel kontroly bol riadne oznámený splnomocnenému zástupcovi žalobcu, ktorým bol A.. H. H.. S týmto zástupcom žalobcu bol riadne prerokovaný protokol o výsledku inšpekcie práce, ku ktorému bol po vyjadrení žalobcu vyhotovený dodatok č. 1 k protokolu. Dôvodil princípom objektívnej zodpovednosti za správne delikty, ktorý je vlastný každému deliktuálnemu konaniu. Jeho podstata podľa žalovaného tkvie v tom, že kontrolovanému subjektu vzniká zodpovednosť za správne delikty už tým, že k samotnému porušeniu právneho predpisu došlo, a to bez ohľadu na jeho následné odstránenie, či vznik v dôsledku zavineného alebo nezavineného konania.

IV. Konanie na správnom orgáne

10. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňový orgán vykonal u žalobcu ako zamestnávateľa dňa 15.05.2015 inšpekciu práce, a to na pracovisku (stavenisku): Rekonštrukcia kúpeľného domu a hotela APHRODITE, Rajecké Teplice. O zisteniach z uvedenej inšpekcie bol vyhotovený protokol č. IPV-115-44-1.2/P-A24,28-15 zo dňa 18.06.2015 (ďalej aj ako „Protokol”), ktorý bol dňa 06.07.2015 telefonicky prerokovaný so splnomocneným zástupcom žalobcu A.. H. H., o čom svedčí úradný záznam zo dňa 06.07.2015. Po vyjdarení žalobcu k Protokolu bol dňa 30.07.2015 vyhotovený Dodatok č. 1 k Protokolu.

11. Dňa 02.09.2015 vydal prvostupňový orgán oznámenie o začatí správneho konania, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 04.09.2015 a v ktorom žalobcovi oznámil, že sa voči nemu začína správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. K porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu malo dôjsť tak, že žalobca dňa 15.05.2015 o 09:55 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby p. K. A. R., ktorý vykonával pre žalobcu pomocné stavebné práce na pracovisku uvedenom v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, žalobca mal s uvedenou osobou založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce (pracovná zmluva zo dňa 13.05.2015), pričom si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť podľa Zákona o sociálnom poistení. Žalobca sa k oznámeniu o začatí správneho konania vyjadril listom zo dňa 09.09.2015, v ktorom navrhol správne konanie zastaviť. S jeho argumentáciou sa prvostupňový orgán nestotožnil a dňa 28.10.2015 vydal v úvode tohto rozsudku opísané rozhodnutie pod č. 135/2015-R. Po následnom odvolaní žalobcu vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým rozhodnutie provstupňového orgánu potvrdil. Odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie.

V. Posúdenie veci 12. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne.

13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

16. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

17. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu.

18. Podľa § 3 ods. 2 zákona zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

19. Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.

20. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona o inšpekcii práce inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

21. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce uloží inšpektorát práce zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokuty od 2.000 eur do 200.000 Eur a ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej vo výške 5.000 Eur.

22. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. 23. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

24. Podľa § 46 Zákonníka práce pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.

25. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

26. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

27. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

28. Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

29. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

30. Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného.

31. Po posúdení obsahu súdneho a administratívneho spisu súd ustálil nasledovný skutkový stav. V danom prípade je nesporne preukázané, že dňa 13.05.2015 došlo k uzatvoreniu pracovnej zmluvy medzi žalobcom ako zamestnávateľom a p. K. A. R. (občan Bulharskej republiky) ako zamestnancom, s dohodnutým výkonom práce ako pomocný stavebný robotník. Deň uzatvorenia zmluvy, t.j. 13.05.2015, bol aj dňom nástupu do práce. Pracovný pomer založený touto pracovnou zmluvou bol uzatvorený na dobu určitú, a to do 18.12.2015. Zároveň je nepochybné, že žalobca si v súvislosti s uvedeným zamestnancom splnil svoju oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni až dňa 15.05.2015 o 12:59 hod.

32. Účelom zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je okrem iného vymedziť nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanoviť zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Jednoznačne pritom zákon rozlišuje nelegálne zamestnávanie. Pokiaľ zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní považuje za nelegálne zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, také zamestnávanie fyzickej osoby, ktoré je založené na využívaní závislej práce tejto fyzickej osoby a zamestnávateľ má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného zákona - Zákonníka práce, a nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu, ktorým je právna úprava obsiahnutá v § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a ktorá predpokladá prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, je pre posúdenie včasnosti splnenia si povinnosti prihlásenia do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku, ako základného predpokladu pre ustálenie záveru nelegálneho zamestnávania, zistenie začiatku výkonu činnosti zamestnanca. Rozhodujúcou okolnosťou pre posúdenie porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania je teda moment začiatku výkonu činnosti zamestnanca.

33. Z obsahu Protokolu vyplýva, že v čase vykonanej kontroly dňa 15.05.2015 sa na pracovisku žalobcu (Rekonštrukcia kúpeľného domu a hotela APHRODITE, Rajecké Teplice) nachádzalo 8 občanov Bulharskej republiky, medzi ktorými bol aj p. K. A. R., ktorý bol fyzicky kontrolovaný v čase o 09:55 hod. Zároveň z obsahu Protokolu vyplýva, že zahájenie výkonu kontroly bolo oznámené personalistke a sekretárke spoločnosti žalobcu, a to z dôvodu neprítomnosti konateľa žalobcu. Inšepktorom práce boli poskytnuté fotokópie pracovných zmlúv, vrátane pracovnej zmluvy uzatvorenej s p. R. opísanej v bode 31 tohto rozsudku. Z Dodatku č. 1 k Protokolu vyplýva, že p. R. v čase výkonu kontroly prvostupňovým orgánom vykonával na pracovisku žalobcu delenie železného materiálu - oceľovej roxorovej siete, a to pomocou elektrickej ručnej rozbrusovačky. Pracovisko žalobcu bolo inšpektormi prvostupňového orgánu monitorované ešte pred zahájaním kontroly, pričom fyzická kontrola bola zahájená v čase od 09:40 hod. Pán R. pracovisko žalobcu počas celého priebehu výkonu kontroly neopustil a sústavne vykonával vyššie uvedenú činnosť. Tento opis skutkového stavu zachyteného v Protokole a Dodatku č. 1 k Protokolu celkom zjavne nasvedčuje tomu, že v čase výkonu kontroly p. R. vykonával pre žalobcu závislú prácu. Tieto zistenia správneho orgánu žalobca žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil, a to ani predloženými dôkazmi (kópia knihy príchodov a odchodov, kópia čestného prehlásenia p. R.a), prípadne tvrdením o nevyplatení mzdy uvedenému zamestnancovi za deň 15.05.2015. Ani obrana žalobcu týkajúca sa neprítomnosti nadriadených p. R. v čase jeho prítomnosti na pracovisku, t.j. nevedomosti žalobcu o prítomnosti tohto zamestnanca na pracovisku v čase kontroly, nezakladá vyvinenie sa žalobcu spod zodpovednosti za správny delikt, ktorý mu bol správnymi orgánmi kladený za vinu a za spáchanie ktorého mu bola uložená pokuta. Žalobca mal totiž s p. R. riadne uzatvorenú pracovnú zmluvu, a to s nátupom do práce už dňa 13.05.2015, a preto jeho prípadná neprítomnosť v práci v dňoch 13.-14.05.2015 a tiež neskorý príchod dňa 15.05.2015 nemá z pohľadu zavineného porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcu žiadnu relevanciu. To isté platí v súsislosti s tvrdením žalobcu o jeho záujme odstúpiť od pracovnej zmluvy s p. R.. Na tomto mieste súd poukazuje na inštitúty upravené v Zákonníku práce týkajúce sa skončenia pracovného pomeru uzatvoreného na dobu určitú. Uvedené zistenia prvostupňového orgánu nespochybňuje ani čestné prehlásenie p. R. zo dňa 16.07.2015. Čestné vyhlásenie je len jedným z podkladov na rozhodnutie správneho orgánu, pričom sa v tejto súvislosti súd stotožňuje s názorom žalovaného, že na zistenie skutkového stavu sa obsah čestného vyhlásenia použije len v prípadoch, keď určité skutočnosti slúžiace ako podklad pre rozhodnutie nemožno predložiť buď vôbec, alebo len s neprimeranými ťažkosťami, prípadne ak je to podľa názoru správneho orgánu v konkrétnej situácii prípustné z dôvodu pružnosti a hospodárnosti konania. Pripustenie čestného vyhlásenia je vecou voľnej úvahy správneho orgánu a to isté platí aj v prípade hodnotenia jeho obsahu. Správny orgán totiž hodnotí všetky dôkazy a podklady na rozhodnutie v ich vzájomnej súvislosti a v tomto prípade zistenia zachytené v Protokole a Dodatku č. 1 k Protokolu na základe výkonu inšpekcie štyrmi inšpektormi majú pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu danej veci väčší význam ako predmetné čestné prehlásenie p. R.. Súd súhlasí so žalovaným, že správne orgány mali v predmetnom správnom konaní k dispozícii dostatok dôkazov pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci.

34. Súd teda zastáva názor, že skutkový stav zistený správnymi orgánmi bol dostačujúci na prijatie záveru o vzniku zodpovednosti žalobcu za správny delikt spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Je nepochybne preukázané, že p. R. mal so žalobcom v čase výkonu inšpekcie platne uzatvorenú pracovnú zmluvu, bol prítomný na pracovisku žalobcu a vykonával pomocné stavebné práce. Súd zdôrazňuje, že zo všetkých okolností tohto prípadu vyplýva, že žalobca si splnil svoju oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení týkajúcu sa uvedeného zamestnanca až po vykonaní predmetnej inšpekcie, t.j. po začatí výkonu pracovnej činnosti p. R.. Z tohto pohľadu možno obranu žalobcu považovať za účelovú.

35. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

36. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu a žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok.

37. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom ozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).