KSBA/6Co/372/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/372/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223918 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512223918.2



Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova ul. č. 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V z 3. marca 2014 č. k. 50C/184/2012-53, pomerom hlasov 3:0, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. c/ O. s. p. do skončenia konania, vedeného na Ústavnom súde SR o ústavnej sťažnosti žalobcu, ktorej predmetom je rozhodovanie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Ďalej súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh žalovanej na spojenie vecí špecifikovaných vo výroku napadnutého uznesenia na spoločné konanie.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že podanie ústavnej sťažnosti nie je prekážkou postupu konania, a preto tu nie je dôvod na prerušenie konania. Súd preruší konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. iba v prípade, ak dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná a nie ak dospel k takémuto záveru niektorý z účastníkov konania. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Výrok, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh žalovanej na spojenie vecí na spoločné konanie, súd prvého stupňa odôvodnil tým, že zákon neukladá súdu povinnosť spojiť skutkovo rovnaké veci s totožnými účastníkmi na spoločné konanie, ale rozhodnutie v tejto otázke ponecháva na úvahu súdu.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bol zamietnutý jeho návrh na prerušenie konania. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa žalobcu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je arbitrárne a ústavne neakceptovateľné, pretože súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec nekonkretizuje, prečo neboli splnené podmienky pre prerušenie konania. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na to, že odvolací súd nesprávne rozhodol, keď uznesením zo 17. 10. 2012 č. k. 4NcC/139/2012-20 s výnimkou U.. U. S. nevylúčil sudcov Okresného súdu Bratislava V z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu žalobca napadol ústavnou sťažnosťou.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V prejednávanej veci sa žalobca domáha náhrady škody vo výške 4.228,801 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 845,76 eur, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V, pretože tento nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Žalobca súčasne žiadal o prikázanie veci inému súdu z dôvodu vylúčenia všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava V z prejednania a rozhodnutia veci s odôvodnením, že Okresný súd Bratislava V zapríčinil svojím nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) vznik škody na strane žalobcu, a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať. Krajský súd v Bratislave uznesením zo 17. 10. 2012 č. k. 4NcC/139/2012-20 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislava V s výnimkou sudkyne U.. U. S. nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Žalobca sa nestotožnil s názorom krajského súdu vysloveným v predmetnom uznesení, a preto sa obrátil na Ústavný súd SR so sťažnosťou pre porušenie jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd majúc za to, že jej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednaním veci. S prihliadnutím na uvedené žiadal, aby súd konanie prerušil do rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti. Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa o návrhu na prerušenie konania.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že podanie ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým tento súd nevylúčil sudcov súdu prvého stupňa z prejednania a rozhodovania predmetnej veci, nie je zákonným dôvodom pre prerušenie konania ani podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. a ani podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Okrem toho, žalobca si musí byť vedomý toho, že Ústavný súd SR jeho ústavné sťažnosti proti rozhodnutiam o nevylúčení sudcov súdov prvého stupňa z prejednávania a rozhodovania obdobných vecí odmietol.

Uznesenie súdu prvého stupňa je teda vecne správne v napadnutej časti, ktorou bol zamietnutý návrh žalobcu na prerušenie konania. Preto ho odvolací súd v tejto časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej.

Výrok uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým bol zamietnutý návrh žalovanej na spojenie vecí, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.