KSBA/5Sd/116/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/116/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201002 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014201002.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa P. E., A. A. XXXX/XX, A., W. A. K. S. XX, M. K., proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o starobný dôchodok, takto

rozhodol:

Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 12. mája 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) a e) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 12. mája 2014 odporkyňa podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 6. mája 2014 o priznanie starobného dôchodku. Rozhodla tak s odôvodnením, že navrhovateľovi bol od 1. marca 1999 podľa zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Navrhovateľovi bola na nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku dôchodku zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 7. augusta 1965 do 27. septembra 1967 zaradená do I. kategórie funkcií, doba služobného pomeru od 1. januára 1969 do 31. augusta 1975 zaradená do I. kategórie funkcií, doba služobného pomeru od 1. septembra 1975 do 29. februára 1976 zaradená do II. kategórie funkcií a doba služobného pomeru od 1. marca 1976 do 28. februára 1999 zaradená do I. kategórie funkcií. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. od 29. apríla 2000, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. S prihliadnutím na ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi z vznikol v súlade s § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré neboli doteraz uplatnené. Právo na dôchodkové dávky, na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nezaniká uplynutím času. Vzhľadom na § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva rozhoduje orgán príslušného ministerstva a o nároku na starobný dôchodok odporkyňa nie je príslušná rozhodnúť. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi nevznikol ani podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a to ani s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože navrhovateľ nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003.

Navrhovateľ návrhom zo dňa 21.5.2014 žiadal preskúmať toto rozhodnutie a uviedol, že podľa § 179 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. odporkyňa rozhoduje v prvom stupni o dôchodkových dávkach. Poukázal na ustanovenie § 249 písm. a) a § 259 zákona č. 461/2003 Z.z. ako aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého sú zachované nároky zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií do 31. decembra 2003 aj tým poistencom, ktorým bol priznaný príspevok za službu alebo výsluhový príspevok, ktoré sa podľa zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov a zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov považujú za výsluhový dôchodok. Zdôraznil, že po zohľadnení všetkých dôb je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme a to v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných prípadoch. Zastával stanovisko, že odporkyňa neoprávnene zamietla jeho žiadosť a je príslušná na rozhodovanie o jeho starobnom dôchodku.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.6.2014 uviedla, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 6. mája 2014 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 29. apríla 2000. Navrhovateľovi bol od 1. marca 1999 priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Konštatovala, že pre nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 7. augusta 1965 do 27. septembra 1967 zaradená do I. kategórie funkcií, doba služobného pomeru od 1. januára 1969 do 31. augusta 1975 zaradená do I. kategórie funkcií, doba služobného pomeru od 1. septembra 1975 do 29. februára 1976 zaradená do II. kategórie funkcií a doba služobného pomeru od 1. marca 1976 do 28. februára 1999 zaradená do I. kategórie funkcií. Poukázala na to, že nakoľko navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, nárok na starobný dôchodok mu vznikol podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v 55 veku života, t.j. od 29. apríla 2000. Zdôraznila, že pri posudzovaní splnenia podmienky dovŕšenia dôchodkového veku bolo prihliadnuté na tú skutočnosť, že navrhovateľ získal dobu výkonu služby v I. kategórii funkcií v zákonom požadovanom rozsahu, čím Sociálna poisťovňa prihliadla v plnom rozsahu na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorej cieľom je hodnotenie nárokov vyplývajúcich z kategórie funkcií spočívajúcich v znížení vekovej podmienky a až po splnení zákonných podmienok pre zníženie dôchodkového veku je možné určiť sumu starobného dôchodku postupom, ktorý určil Najvyšší súd Slovenskej republiky (napr. v rozsudku č. 9So/138/2012 zo dňa 5. augusta 2013) a v tejto súvislosti poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/41/2008 zo dňa 29. septembra 2008, v ktorom bol vyslovený právny názor, že vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov vylučuje možnosť ďalšieho nároku na taký istý druh dôchodku. Poukázala na ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a uviedla, že v súlade s § 94 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorej Sociálna poisťovňa nie je príslušná na rozhodovať o takto vzniknutých nárokoch. Poukázala ďalej na to, že ani zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktoré neboli doteraz uplatnené. Ďalej uviedla, že právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 306/1991 Z.z. nezaniká uplynutím času. Napadnuté rozhodnutie číslo 450 429 7460 0 zo dňa 12. mája 2014 žiadala ako vecne správne potvrdiť.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľa a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo XXX XXX XXXX X, dôchodkovým spisom navrhovateľa vedeným na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia, Bratislava a spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav.

Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 6.5.2014 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 29.4.2000. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 12. mája 2014 odporkyňa podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 6. mája 2014 o priznanie starobného dôchodku.

Navrhovateľ pri výsluchu v súdnom konaní zotrval na podanom návrhu.

Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridŕžala písomného vyjadrenia zo dňa 17.6.2014 a potvrdila, že navrhovateľ nebol v čase vzniku nároku na starobný dôchodok zamestnaný ani dôchodkovo poistený, do 30.6.2002 nebol dôchodkovo poistený a teda po vzniku nároku na starobný dôchodok nebol nepretržite zamestnaný. Napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť.

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona právo na dávky sociálneho zabezpečenia nezaniká uplynutím času.

Podľa § 132 ods. 1 písm. a) cit. zákona vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií

Podľa § 94 ods. 1 cit. zákona nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti (ďalej len "dávka") vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi.

Podľa § 94 ods. 2 cit. zákona nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, pokiaľ nie ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná.

Podľa § 142 ods. 4 písm. b) cit. zákona o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva.

Podľa § 261 ods. 1 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona. V preskúmavanej veci súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľa spísanej dňa 6.5.2014 o priznanie starobného dôchodku od 29.4.2000 odporkyňa rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 12. mája 2014 podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 29.4.2000 s odôvodnením, že navrhovateľovi bol od 1. marca 1999 podľa zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Navrhovateľovi bola na nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku dôchodku zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 7. augusta 1965 do 27. septembra 1967 zaradená do I. kategórie funkcií, doba služobného pomeru od 1. januára 1969 do 31. augusta 1975 zaradená do I. kategórie funkcií, doba služobného pomeru od 1. septembra 1975 do 29. februára 1976 zaradená do II. kategórie funkcií a doba služobného pomeru od 1. marca 1976 do 28. februára 1999 zaradená do I. kategórie funkcií. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. od 29. apríla 2000, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. S prihliadnutím na ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi z vznikol v súlade s § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré neboli doteraz uplatnené. Právo na dôchodkové dávky, na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nezaniká uplynutím času. Vzhľadom na § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva rozhoduje orgán príslušného ministerstva a o nároku na starobný dôchodok odporkyňa nie je príslušná rozhodnúť. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi nevznikol ani podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ani s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože navrhovateľ nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003.

Z dávkového spisu navrhovateľa vedeného na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky súd zistil, že navrhovateľ bol na základe jeho žiadosti uvoľnený podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Zb. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru a jeho služobný pomer skončil dňom 28.2.1999. Navrhovateľovi bol posledným rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, orgán sociálneho zabezpečenia, Bratislava Č. p. : KM-179 -1/PK-2001 zo dňa 19.8.2002 podľa § 210 ods. 1 a § 211 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z. priznaný od 1.3.1999 výsluhový príspevok za službu vo výške 15 019,- Sk mesačne, zvýšený od 1.7.1999 na sumu 15 320,- Sk mesačne a od 1.8.2000 na sumu 15 703,- Sk mesačne. Podľa oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia, sekcia personálnych a sociálnych činností Bratislava Č. p.: SPC-33429/6-2002 zo dňa 19.8.2002 podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 1.7.2002 výsluhový príspevok na ktorý vznikol nárok podľa § 211 ods. 1 písm. d) a odseku 2 zákona č. 73/1998 Z.z. a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona považuje za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona vo výške, v akej patril ku dňu účinnosti tohto zákona. Podľa vyjadrenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia, Bratislava, číslo SPOU-OSZ-33.429-22/2014-VZ zo dňa 10.3.2014 navrhovateľovi pre nárok a výšku výsluhového príspevku bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 7.8.1965 do 27.9.1967 v I. kategórii funkcií (základná vojenská služba), od 1.1.1969 do 31.8.1975 v I. kategórii funkcií (Policajného zbor), od 1.9.1975 do 29.2.1976 v II. kategórii funkcií (Policajný zbor) a od 1.3.1976 do 28.2.1999 v I. kategórii funkcií (Policajný zbor).

V preskúmavanej veci súd mal za preukázané, že navrhovateľ narodený dňa XX.X.XXXX splnil všetky podmienky na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov dňa 29.4.2000, kedy dovŕšil vek 55 rokov, t.j. ešte pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť dňa 1.7.2002. Podľa § 143a zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.9.2002 od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú 1. § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov 2. § 157 až 160 a § 167 až 174 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľovi jednoznačne vznikol ku dňu 29.4.2000 a zostal navrhovateľovi zachovaný podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov v spojení s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Vzhľadom na vyššie uvedené odporkyňa správne konštatovala, že nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý bol účinný do 31. decembra 2003 a z tohto dôvodu na rozhodnutie o nároku na starobný dôchodok nie je oprávnená rozhodovať Sociálna poisťovňa podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a na rozhodovanie o dôchodkovej dávke je oprávnený podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov orgán sociálneho zabezpečenia príslušného ministerstva, ktorým v tomto prípade je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že nakoľko navrhovateľ nebol po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný, nevzťahuje sa naňho ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Vzhľadom na túto skutočnosť kompetencia príslušných orgánov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozhodnúť o starobnom dôchodku navrhovateľa a jeho prípadnom zvýšení za dobu ďalšieho poistenia v tomto prípade ustanovením § 143a bod. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. nie je dotknutá, nakoľko navrhovateľ od vzniku nároku na starobný dôchodok nebol nepretržite zamestnaný. Z tohto dôvodu odporkyňa nie je oprávnená na rozhodnutie o žiadosti o starobný dôchodok navrhovateľa a kompetencia na rozhodnutie o starobnom dôchodku a o jeho prípadnom zvýšení je daná príslušnému orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Vzhľadom na to, že zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neupravuje postup odporkyne v prípade, že odporkyňa nemá kompetenciu na rozhodnutie o dôchodkovej dávke je potrebné, aby bolo postupované podľa všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 20 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok), t.j. odporkyňa nemala rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa a žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok mala postúpiť vecne príslušnému orgánu na konanie a rozhodnutie, t.j. orgánu sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/141/2014 zo dňa 27. januára 2016, uverejnený v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 5/2016 pod číslom 41.

Súd k navrhovateľom uvádzaným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/11/2011 zo dňa 28. septembra 2011 a rozsudku č. 9So/138/2011 zo dňa 22. augusta 2012 poukazuje na to, že tieto rozhodnutia nie je možné aplikovať na konkrétny prípad navrhovateľa, nakoľko sa týkajú inej právnej situácie.

Súd konštatuje, že odporkyňa síce správne zistila skutkový stav veci ako aj správny orgán, ktorý je príslušný na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa, avšak nesprávne postupovala, keď rozhodla napadnutým rozhodnutím o zamietnutí starobného dôchodku navrhovateľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 12. mája 2014 s prihliadnutím na § 250l ods. 2 v spojení s 250j ods. 2 písm. a) a e) podľa § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní odporkyňa žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok postúpi vecne príslušnému orgánu na konanie a rozhodnutie, ktorým v tomto prípade je sociálny orgán Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

V novom konaní je odporkyňa viazaná názorom súdu (§ 250r O.s.p.). O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. V konaní úspešnému navrhovateľovi súd trovy konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnil.

V danom prípade súd postupoval podľa ustanovenia § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a proti výroku o náhrade trov konania.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./

Proti výroku o zrušení rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.)