KSBA/5Scud/27/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Scud/27/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201204 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014201204.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa T. F., F. F., Ž. XX, L., Č. C., proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o invalidný dôchodok, takto

rozhodol:

Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30. apríla 2014 potvrdzuje. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30. apríla 2014 odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 11. marca 2013. Rozhodla tak s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín zo dňa 9. apríla 2014 navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa je 35%. Navrhovateľ návrhom zo dňa 13.5.2014 žiadal preskúmať toto rozhodnutie odporkyne a poukazoval na to, že pre svoj zdravotný stav má problémy nájsť si zamestnanie. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 3.1.2017 uviedol, že v Českej republike bol uznaný invalidným, a preto by malo byť rešpektované rozhodnutie Českej správy sociálneho zabezpečenia č.j. 700 219 9160/315-LP zo dňa 11.2.2014, ktorým bol uznaný invalidným od 2.4.1988, t.j. v čase, kedy právne predpisy, upravujúce invalidný dôchodok boli platné v dobe, kedy Česká republika a Slovenská republika boli jedným štátom a boli rovnaké pre obe krajiny. Mal za to, že mu nemôže byť na ujmu to, že plynutím času došlo k zmene zákonov a žiadal, aby mu bol priznaný invalidný dôchodok. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľa a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Krajský súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočka Trenčín zo dňa 9.4.2014, posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislave, vysunuté pracovisko v Košiciach zo dňa 15.7.2014, oboznámil sa s posudkovým spisom odporkyne a zistil tento skutkový stav.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona. č. 439/2004 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2 cit. zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 3 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 6 cit. zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7 cit. zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa § 71 ods. 8 cit. zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Hodnotenie miery zhoršenie zdravotného stavu vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach dôchodkového poistenia je podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zverená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia (153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.).

Podľa článku 46 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia osoby, na ktoré sa vzťahujú iba právne predpisy typu B, alebo právne predpisy typu A a B 1. Osoba, na ktorú sa následne alebo striedavo vzťahovali právne predpisy dvoch alebo viacerých členských štátov, z ktorých aspoň jeden nie je typu A, má nárok na dávky podľa kapitoly 5, ktorá sa uplatňuje mutatis mutandis pri zohľadnení odseku 3. 2. Avšak ak u danej osoby, na ktorú sa predtým vzťahovali právne predpisy typu A nastane práceneschopnosť nasledovaná invaliditou, pričom sa na ňu vzťahujú právne predpisy typu A, dostáva dávky v súlade s článkom 44, ak: - spĺňa podmienky výlučne týchto právnych predpisov, alebo iných právnych predpisov toho istého typu, pričom sa prípadne zohľadňuje článok 45, ale bez využitia dôb poistenia alebo bydliska dosiahnutý podľa právnych predpisov typu B, a - neuplatňuje žiadne nároky na dávky v starobe, pri zohľadnení článku 50 ods. 1 3. Rozhodnutie inštitúcie členského štátu o stupni invalidity žiadateľa je záväzné pre inštitúciu všetkých dotknutých členských štátov, ak je v prílohe VII uvedená zhoda právnych predpisov týchto členských štátov tákajúca sa podmienok vzťahujúcich sa na stupeň invalidity.

Po podaní žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 17.10.2013 zdravotný stav a pracovnú schopnosť navrhovateľa preskúmal posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočka Trenčín, ktorý v posudku zo dňa 9.4.2014 uviedol, že navrhovateľ trpí na chorobu a to obojstrannú percepčnú nedoslýchavosť. Konštatoval, že navrhovateľ je od detstva sledovaný pre oslabenie sluchu, bol mu doporučený naslúchací prístroj, ktorý však nenosí. Strata sluchu podľa Fowlera je 74,5%. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa je obojstranná percepčná nedoslýchavosť (kapitola VII., oddiel B, položka 4) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa stanovil na dolnej hranici percentuálneho rozpätia 35%, nakoľko navrhovateľ ani v rámci liečebných možností nevyužíva načúvací prístroj. Navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, vysunuté pracovisko v Košiciach v posudku zo dňa 15.7.2014 uviedol, že navrhovateľ trpí na chorobu a to obojstrannú percepčnú nedoslýchavosť. Konštatoval, že navrhovateľ je od detstva sledovaný pre oslabenie sluchu. Podľa aktuálneho audiometrického vyšetrenia sluchu z roku 2013 sa jedná so stredne ťažkú poruchu sluchu. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa je obojstranná percepčná nedoslýchavosť (kapitola VII., oddiel B, položka 4) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa stanovil na dolnej hranici percentuálneho rozpätia 35%, nakoľko sa jedná o stredne ťažkú nedoslýchavosť a ide o posudkovo nevýznamné ochorenie. Navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Navrhovateľ sa na pojednávanie dňa 25.1.2017 napriek riadnemu predvolaniu nedostavil, svoju neúčasť na ňom ospravedlnil a súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti, a preto súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Zástupkyňa odporkyne vzhľadom na zhodné závery posudkov posudkových lekárov žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Trenčín ako aj posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, vysunuté pracovisko v Košiciach vo svojich vyššie uvedených posudkoch sa vysporiadali s lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v zdravotnej dokumentácii navrhovateľa a dospeli k zhodnému názoru, že súčasný zdravotný stav navrhovateľa nespĺňa zdravotné podmienky na priznanie invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Konštatovali, že navrhovateľ je od detstva sledovaný pre oslabenie sluchu. Podľa posledného audiometrického vyšetrenia sluchu z 8.4.2013 sa jedná so stredne ťažkú poruchu sluchu. Strata sluchu podľa Fowlera je 74,5%. Navrhovateľovi bol doporučený naslúchací prístroj, ktorý však nenosí. Zhodne určili, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa je obojstranná percepčná nedoslýchavosť (kapitola VII., oddiel B, položka 4) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa zhodne stanovili na dolnej hranici percentuálneho rozpätia 35%, nakoľko sa jedná o stredne ťažkú nedoslýchavosť. Súd zároveň poukazuje na to, že skutočnosť, že navrhovateľ bol v Českej republike uznaný invalidným od 2.4.1988, naposledy od 1.1.2010 uznaný invalidným prvého stupňa s mierou poklesu pracovnej schopnosti o 35% je nutné posúdiť z toho aspektu, že zdravotný stav navrhovateľa bol v Českej republike posúdený podľa zákona č. 155/1995 Sb. v znení neskorších predpisov. Jedná sa o zákonný predpis odlišný od zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý je od 1. januára 2004 účinný na území Slovenskej republiky, teda aj v čase podania žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok v Slovenskej republike v roku 2013 a je treba vziať do úvahy, že posudkové kritériá, ktoré platia na území Českej republiky sú odlišné od posudkových kritérií platných na území Slovenskej republiky, a preto pri posúdení zdravotného stavu v inom štáte nie je možné posudkové závery cudzieho posudkového orgánu automaticky aplikovať aj na posúdenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku na území Slovenskej republiky. Zistenia posudkových lekárov neboli spochybnené ani v súdnom konaní. Závery posudkov posudkových lekárov sú odborné, presvedčivé, náležite zdôvodnené a súd nezistil rozpor medzi ich závermi a zisteným skutočným stavom. V prípade, že sa zdravotný stav navrhovateľa zmení, navrhovateľ môže novou žiadosťou požiadať o invalidný dôchodok. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30. apríla 2014 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, a preto mu súd trova konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú. V danom prípade súd postupoval podľa ustanovenia § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., podľa ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./