KSBA/5S/245/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/245/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201892 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201892.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, P.O.Box 154, 850 00 Bratislava, za účasti: LOJECT 3 s.r.o., Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, zastúpený JUDr. Milan Škultéty, ul. 29. augusta č. 5, 811 08 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9102408/1/171675/2012/Raba zo dňa 20.02.2012, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 9102408/1/171675/2012/Raba zo dňa 20.02.2012 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

Účastníkovi LOJECT 3 s.r.o. súd priznáva voči žalovanému v plnom rozsahu náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Správca dane vydal dňa 20.02.2012 dodatočný platobný výmer č. 9102408/1/171675/2012/Raba podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. a znížil platiteľovi dane z pridanej hodnoty LOJECT 3 s.r.o., Šoltésovej 2, Bratislava nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2011 zo sumy 403.518,02 eur na sumu 700,22 eur. Z rozhodnutia vyplýva, že na základe predložených dokladov ako aj skutočností zistených pri kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2011 u platiteľa DPH, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9102408/5/534/12/Raba zo dňa 12.01.2012. Správca dane pri posúdení podstaty zdaniteľného obchodu z hľadiska zákona o DPH v prípade dodania fotovoltaickej elektrárne na kľúč vychádzal zo stanoviska Ministerstva financií SR zo dňa 04.04.2011 uvedené v liste č. MF/12896/2011-731, z nadväzujúcich stanovísk Daňového riaditeľstva SR zo dňa 13.04.2011 a 10.11.2011 a z Informácie k uplatneniu DPH pri dodaní v fotovoltaickej elektrárne zahraničným dodávateľom vypracovanej Daňovým riaditeľstvom SR zo dňa 15.11.2011 a s poukázal na rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-111/05. Správca dane posúdil uvedené dodanie fotovoltaickej elektrárne zahraničnou osobou v tuzemsku ako dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, pri ktorom sa miesto dodania fotovoltaickej elektrárne určí podľa § 13 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH. Kontrolou bolo zistené porušenie § 69 ods. 2 zákona o DPH, v zmysle ktorého zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri službách uvedených v § 16 ods. 1 až 4, § 10 a 11 a pri tovare dodanom s inštaláciou alebo montážou, ktoré jej dodáva zahraničná osoba z iného členského štátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby alebo tovaru je v tuzemsku. Preto v danom prípade rozhodol tak ako je uvedené vo výroku dodatočného platobného výmeru.

2. Žalobca dňa 11.02.2014 pod č. VI/1/ Gd 305/13/1000-9 podal podľa § 22 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 27 zákona č. 153/2001 Z.z. protest prokurátora proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Bratislava č. 9102408/1/171675/2012/Raba, ktorým bol platiteľovi DPH znížený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2011 zo sumy 403.518,02 eur na sumu 700,22 eur, v ktorom navrhuje zrušiť napadnuté rozhodnutie a nahradiť ho rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.

3. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1100302/1/291042/2014/857 zo dňa 24.06.2014 podanému protestu prokurátora nevyhovelo. Rozhodnutím Ministerstva financií SR č. MF/020633/2014-731 zo dňa 11.09.2014 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. odvolanie daňového subjektu LOJECT 3, s.r.o., proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR č. 1100302/1/291042/2014/857 zo dňa 24.06.2014, ktorým nevyhovelo protestu prokurátora Generálnej prokuratúry SR č. VI/I Gd 305/13/1000-9 zo dňa 11.02.2014 zamietlo a odvolaním napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR potvrdilo.

II.

4. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.11.2014 domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 9102408/1/171675/Raba zo dňa 20.02.2012 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca uvádza, že platiteľ dane spoločnosť LOJECT 3 s.r.o., Šoltésovej 2, Bratislava (ďalej iba „platiteľ dane“) si v daňovom priznaní za mesiac máj 2011 uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 403.518,02 eur. Žalovaný vykonal v období od 19.08.2011 do 17.02.2012 u platiteľa dane kontrolu zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu z DPH za zdaňovacie obdobie máj 2011, o výsledku ktorej vyhotovil protokol z 12.01.2012 č. 9102408/5/534/2012/Raba. Na základe výsledkov kontroly správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom v dobe rozhodnutia (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) vydal dodatočný platobný výmer z 20.02.2012, ktorým bol platiteľovi dane znížený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2011 zo sumy 403.518,02 eur na sumu 700,22 eur.

5. Žalobca uvádza, že rozhodnutie zo dňa 20.02.2012, ktorým bol platiteľovi dane znížený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2011 je v rozpore so zákonom a poukazuje na znenie ust. § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1 a 2, § 8 ods. 1, § 13 ods. 1 písm. b/, c/, § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, § 69 ods. 1 a 2, § 79 ods. 1 zákona o DPH, § 2 ods. 1, 3 a 6, § 30 ods. 3 a 7 zákona č. 511/1992 Zb.

6. Žalobca uvádza, že platiteľ dane ako odberateľ uzavrel dňa 29.03.2011 so zahraničným dodávateľom spoločnosťou solarhybrid AG zmluvu o výstavbe solárnej elektrárne v Dolnom Badíne. Pri uzavretí zmluvy si zmluvné strany dohodli odmenu za dodané stavebné dielo vrátane DPH. Zahraničný dodávateľ sa 06.04.2011 podľa § 5 zákona o DPH registroval pre daň z pridanej hodnoty na Daňovom úrade Bratislava I. Nadväzne dodávateľ fakturoval dohodnutú cenu spolu s DPH a odberateľ si uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH z prijatých faktúr.

7. Z obsahu protokolu o výsledku daňovej kontroly vyplýva, že platiteľ dane posúdil ako dodanie stavby alebo jeho časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH, pri dodaní ktorej sa miesto dodania určí podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH, podľa ktorého ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, a osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, pričom zahraničný dodávateľ je povinný podľa § 5 zákona o DPH sa registrovať pre daň z pridanej hodnoty v tuzemsku.

8. Správca dane dodávku posúdil ako dodanie tovaru s montážou, pri ktorom sa miesto dodania určí podľa § 13 ods. 1 písm. b/ a osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH príjemca plnenia. Z uvedeného správca dane následne vyvodil záver, že zahraničný dodávateľ nemal vystaviť faktúru s daňou, nakoľko sa daňová povinnosť prenáša na príjemcu, ktorý nemal daň zaplatiť dodávateľovi, ale sa mal v zmysle citovaného ustanovenia „samozdaniť“, t.j. priznať daň. 9. Z obsahu protokolu o výkone daňovej kontroly vyplýva, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly požiadal o usmernenie k spornej otázke, nakoľko mal k dispozícii protichodné stanoviská Daňového riaditeľstva SR a Ministerstva financií SR k posúdeniu dodania fotovoltaickej elektrárne. Podľa stanoviska Daňového riaditeľstva SR do 13.04.2011 ide o dodanie stavby, teda od dodania tovaru bez prepravy s miestom dodania v tuzemsku, preto je zahraničná osoba povinná podať žiadosť o registráciu podľa § 5 zákona o DPH a pri dodaní uplatniť slovenskú daň. Podľa stanoviska Ministerstva financií SR ide o dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou a osoba povinná platiť daň v tuzemsku sa určí podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH, teda daň je povinný platiť príjemca.

10. Vzhľadom na protichodné stanoviská, prebiehala komunikácia medzi správcom dane, Daňovým riaditeľstvom SR a Ministerstvom financií SR výsledkom ktorej bolo stanovisko Daňového riaditeľstva SR z 13.04.2011 adresované všetkým daňovým úradom a následne stanovisko z 10.11.2011, ktoré bolo 15.11.2011 zverejnené na internetovej stránke Daňového riaditeľstva SR. V uvedených stanoviskách bola dodávka fotovoltaickej elektrárne posúdená ako dodávka tovaru s montážou s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-111/05. Súčasne Daňové riaditeľstvo SR v stanovisku upozornilo správcu dane, aby v prípade platiteľov dane, ktorí neboli oboznámení so zmeneným stanoviskom nebol ich prístup k zdaneniu pozastavený.

11. Na základe výsledkov kontroly správca dane podal podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. vydal dodatočne platobný výmer zo dňa 20.02.2012 č. 9102408/1/171675/2012/Raba, ktorým bol platiteľovi dane znížený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2011 zo sumy 403.518,02 eur na sumu 700,22 eur.

12. Žalobca uvádza, že odôvodnenie tohto rozhodnutia nezodpovedá ust. § 30 ods. 3 druhá veta zákona č. 511/1992 Zb., pretože obsahuje síce opis skutočnosti, ktoré si správca dane v priebehu kontroly zaobstaral, ale bez uvedenia, ako boli vyhodnotené a aké skutočnosti boli z nich zistené ako podklad pre rozhodnutie. V odôvodnení úplne absentuje hodnotenie dôkazov a ich subsumovanie pod príslušné hmotnoprávne ustanovenia. Správca dane neuviedol prečo bolo nutné transakciu považovať za dodávku tovarov s montážou a prečo došlo v danom prípade k porušeniu § 69 ods. 2 zákona o DPH.

13. Zásada zákonnosti daňového konania je zakotvená v § 2 zákona č. 511/1992 Zb. a vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Metodické pokyny nadriadeného orgánu nie sú všeobecne záväzným právnym predpisom, preto je správca dane povinný v konaní postupovať v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, pričom v rozhodnutí je povinný použitie príslušných ustanovení právnych predpisov zdôvodniť. Stanovisko Ministerstva financií SR, na ktoré odkazuje Daňové riaditeľstvo SR vo svojom stanovisku, nebolo vydané formou opatrenia na zamedzenie nezrovnalostí podľa § 103 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., resp. § 160 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z.

14. Žalobca uvádza, že predpokladom aplikácie rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-111/05 vnútroštátnym orgánom je, aby išlo o otázku skutkovo a právne podobnom prípade ako bola riešená Súdnym dvorom EÚ. V prípade C-111/05 sa jednalo o spornú otázku týkajúcu sa plnenia spočívajúceho v dodávke a uložení kábla z optických vlákien. Bolo povinnosťou správcu dane predovšetkým posúdiť, v čom je dodávka fotovoltaickej elektrárne skutkovo podobným prípadom a svoje skutkové zistenie a závery uviesť v odôvodnení rozhodnutia. V prípade C-111/05 sa jednalo o spornú otázku týkajúcu sa plnenia spočívajúceho v dodávke a uložení kábla z optických vlákien. Bolo povinnosťou správcu dane predovšetkým posúdiť, v čom je dodávka fotovoltaickej elektrárne skutkovo podobným prípadom a svoje skutkové zistenia a závery uviesť v odôvodnení rozhodnutia, čo sa v danom prípade nestalo. V prípade platiteľa dane nie je sporný výklad práva únie ale vnútroštátne právne predpisy - zákon o DPH.

15. Bolo povinnosťou správcu dane svoje závery o aplikovateľnosti rozsudku Súdneho dvora EÚ na posudzovaný prípad náležite odôvodniť a najmä sa vysporiadať s otázkou, prečo na dodanie stavby fotovoltaickej elektrárne na základe zmluvy nemožno aplikovať § 8 ods. 1 písm. d/ zo znenia ktorého jednoznačne vyplýva, že dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jeho časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, ale dodanie stavby je potrebné posúdiť podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ. Len odkaz na rozsudok Súdneho dvora EÚ nie je dostatočným odôvodnením bez náležitej právnej argumentácie v čom je posudzovaný prípad platiteľa dane právne podobným prípadom ako prípad C-111/05. Táto povinnosť je o to naliehavejšia, že platiteľ dane v priebehu celej daňovej kontroly namietal právne posúdenie správcom dane.

16. Žalobca uvádza, že proti rozhodnutiu žalovaného z 20.02.2012 podal podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 153/2001 Z.z. protest prokurátora z 10.02.2014 č. VI/1 Gd 305/13/1000-9. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím z 24.06.2014 č. 1100302/1/291042/2014/857 protestu prokurátora nevyhovelo. Proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR podal účastník konania rozklad. Ministerstvo financií SR rozhodnutím z 11.09.2014 č. MF/020633/2014-731 odvolanie účastníka konania zamietlo, napadnuté rozhodnutie o nevyhovenie protestu prokurátora potvrdilo. Vzhľadom nato, že v uvedenej veci príslušný správny orgán protestu prokurátora nevyhovel sú splnené podmienky na podanie návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 250b ods. 5 O.s.p. na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 20.02.2012.

III.

17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenej súdu dňa 04.03.2015 uviedol, že na podaní žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov musia byť splnené podmienky konania uvedené v ust. § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a § 247 ods. 2 O.s.p. Daňový subjekt nevyužil možnosť podať účinne riadny opravný prostriedok, ktorý bol preň prípustný, čím sa dodatočný platobný výmer zo dňa 20.02.2012 ako prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu stal právoplatný a teda nenadobudol právoplatnosť až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov čím nebola splnená zákonná podmienka v zmysle ust. § 247 ods. 2 O.s.p. Z uvedeného dôvodu nejde o správne rozhodnutie, ktoré možno preskúmať postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Uvedený záver vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu č. IV. ÚS 142/2012-7. V predmetnej veci ústavný súd posudzoval právnu otázku, či prokurátor môže podať návrh na začatie konania aj v prípade, keď ide o prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Ústavný súd sa stotožnil s názorom krajského a Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého návrhové oprávnenie prokurátora týkajúce sa preskúmania rozhodnutí správnych orgánov, je limitované nasledovnými zákonnými podmienkami: 1/ protestu prokurátora nebolo vyhovené, 2/ sú splnené podmienky stanovené v O.s.p. (§ 244 a nasl.), 3/ návrh je podaný v lehote stanovenej v ust. § 250b ods. 5 O.s.p.

18. Žalobca podal návrh na začatie konania vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánom správneho orgánu v zákonom stanovenej lehote potom, ako jeho protestu nebolo vyhovené, ale nesplnil podmienku stanovenú v O.s.p., pretože nejde o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú.

19. Žalovaný vykonal u platiteľa dane kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2011 o výsledku, ktorej vyhotovil protokol č. 9102408/5/534/12/ Raba zo dňa 12.01.2012. Protokol z daňovej kontroly bol spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a jeho prerokovanie č. 9102408/5/535/Raba zo dňa 12.01.2012 doručený platiteľovi dane dňa 28.01.2012. Daňový subjekt sa vzdal práva písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. Protokol z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu zo dňa 12.01.2012 bol zo splnomocnenou zástupkyňou prerokovaný dňa 17.02.2012 a žalovaný vydal dňa 20.02.2012 napadnutým dodatočný platobný výmer, voči ktorému sa daňový subjekt neodvolal. Po zmene osôb oprávnených konať za daňový subjekt doručil daňový subjekt dňa 05.12.2012 žalovanému podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania voči dodatočnému platobnému výmeru. Dňa 17.04.2013 bol žalovanému Finančným riaditeľstvom SR doručené oznámenie podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 13.02.2013, v ktorom sa konštatovalo, že po preskúmaní napadnutého dodatočného platobného výmeru, ktorý nadobudlo právoplatnosť dňa 20.03.2012 sa zistilo, že uvedené rozhodnutie nie je v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi.

20. Hlavným predmetom činnosti platiteľa dane v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2011 bola výstava solárnej elektrárne dodávateľským spôsobom. Kontrolou predložených daňových dokladov správca dane zistil, že platiteľ dane v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2011 odpočítal daň z notárskych služieb a z faktúr vyhotovených nemeckou spoločnosťou za naprojektovaní, dodávku, výstavbu a odovzdanie solárnej elektrárne faktúrami č. FD11004 z 02.05.2011 a č. FD11006 zo dňa 16.05.2011. Na základe predložených dokumentov platiteľa dane, doterajších stanovísk Daňového riaditeľstva SR a s ohľadom na rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-111/05 správca dane posúdil uvedené dodanie fotovoltaickej elektrárne zahraničnou osobou ako dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, pri ktorom sa miesto dodania fotovoltaickej elektrárne posúdi podľa § 13 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH. Na základe zistených skutočností správca dane konštatuje, že v zmysle § 69 ods. 2 zákona o DPH platného od 01.01.2011, podľa ktorého zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri službách uvedených v § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 a pri tovare dodanom inštaláciou alebo montážou, ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby alebo tovaru je v tuzemsku, nemecká spoločnosť nemala vystaviť faktúry s daňou, daňová povinnosť sa v uvedenom prípade prenáša na príjemcu, t.j. platiteľa dane, ktorá bola povinná tzv. samozdaniť, t.j. priznať daň v zmysle § 69 ods. 2 zákona o DPH s následným právom na odpočet v zmysle § 49 ods. 2 písm. b/ zákona o DPH.

21. Platiteľ dane si uplatnil nárok na odpočítanie DPH za naprojektovanie, dodávku, výstavbu a odovzdanie solárnej elektrárne na kľúč v rozpore s ust. § 49 ods. 1 zákona DPH, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, v uvedenom prípade daňová povinnosť nevznikla. Platiteľ dane videl zásadný rozpor so správcom dane v určení charakteru dodávky, a to že správca dane dodanie fotovoltaickej elektrárne na kľúč posúdil ako dodanie tovaru s inštaláciou a montážou v zmysle § 13 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH, kým platiteľ dane považoval dodanie fotovoltaickej elektrárne za dodanie stavby v zmysle § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH.

22. Druhý zásadný rozpor daňový subjekt videl v skutočnosti, že dodávateľovi, zahraničnej osobe solarhybrid AG, registrovanej v zmysle § 5 zákona o DPH od 06.04.2011 na území SR, vznikla pri dodaní fotovoltaickej elektrárne ako stavby, daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH v deň odovzdania stavby, a osobou povinnou platiť daň je dodávateľ v zmysle § 69 ods. 1 zákona o DPH. Podľa platiteľa dane správca dane aj predmetnú daňovú pohľadávku voči dodávateľovi nemeckej spoločnosti eviduje, a to v sume 2.817.045,51 eur k 31.12.2011, zdroj: zoznam daňových dlžníkov podľa stavu k 31.12.2011, zverejnený na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR, čo nasvedčuje tomu, že daňová povinnosť vznikla, bola riadne vykázaná a správcom dane evidovaná.

23. Žalovaný sa nestotožňuje s vyššie uvedeným názorom platiteľa dane a vychádza pritom z charakteru dodania fotovoltaickej elektrárne ako tovaru s inštaláciou alebo montážou a ust. § 69 ods. 2 zákona o DPH. V zmysle § 69 ods. 2 zákona o DPH v znení platnom od 01.01.2011, zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri službách uvedených v § 16 ods. 1 až 4, v § 10 a 11 a pri tovare dodanom s inštaláciou alebo montážou, ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby alebo tovaru je v tuzemsku.

24. Od 01.01.2011 došlo k podstatnej zmene § 69 ods. 2 zákona o DPH, keď na konci odseku 2 bola vypustená veta za bodkočiarkou: zdaniteľná osoba nie je povinná platiť daň, ak je zahraničná osoba platiteľom, z čoho vyplýva, že sa daňová povinnosť pri tovare s inštaláciou a montážou prenáša na príjemcu aj v prípade, ak má zahraničný dodávateľ pridelené slovenské identifikačné číslo ako platiteľ DPH. V uvedenom prípade nevzniká zahraničnej osobe daňová povinnosť, zahraničná osoba, nemecká spoločnosť fakturuje bez DPH, aj napriek tomu, že na faktúrach má uvedené slovenské IČ DPH SK a slovenský podnikateľ, príjemca uvedeného tovaru a služby, t.j. zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, platiteľ dane je povinný tzv. samozdaniť, t.j. je osobou povinnou platiť daň (§ 69 ods. 2 zákona o DPH). To znamená, že v čase uzavretia zmluvy o dodávke elektrárne zo dňa 29.03.2011, v čase vydania predmetných faktúr 02.05.2011, 28.06.2011, 30.06.2011 aj v čase platnosti kolaudačného rozhodnutia dňa 30.06.2011 bol v platnosti zákon o DPH v novom znení. Deň vzniku nároku na odpočítanie dane je v uvedenom prípade totožný s dňom vzniku daňovej povinnosti a podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť pri tovare dodanom s inštaláciou a montážou sa prenáša na príjemcu aj v prípade, ak má zahraničný dodávateľ slovenské identifikačné číslo ako platiteľ DPH. Skutočnosť, že dodanie fotovoltaickej elektrárne je považované v zmysle zákona o DPH za tovar s inštaláciou a montážou, je jednoznačne zrejmé zo stanoviska Ministerstva financií SR zo dňa 04.04.2011. 25. Žalovaný uvádza, že na základe predložených dokladov platiteľom dane, v súlade so všetkými stanoviskami Ministerstva financií SR, Daňového riaditeľstva SR a s ohľadom na rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-111/05 správne posúdil tento konkrétny prípad, keď vzal do úvahy všetky okolnosti za ktorých sa predmetné plnenie realizovalo a posúdil uvedené dodanie fotovoltaickej elektrárne zahraničnou osobou ako dodanie tovaru z inštaláciou alebo montážou, pri ktorom sa miesto dodania fotovoltaickej elektrárne posúdi podľa § 13 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH. Ak fotovoltaická elektráreň s miestom dodania v tuzemsku dodáva zahraničná osoba zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, osobou povinnou platiť daň je príjemca plnenia podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH (prechod daňovej povinnosti na príjemcu plnenia v zmysle § 69 ods. 2 zákona o DPH platného od 01.01.2011).

26. Žalovaný uvádza, že vzhľadom na skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly má za to, že v danom prípade je žaloba žalobcu nie je právne opodstatnená a má za to, že postup správneho orgánu je v medziach zákona a žiada ju v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.



IV.

27. Dňa 04.02.2015 obdržal Krajský súd v Bratislave vyjadrenie platiteľa dane, v ktorom uvádza, že podľa jeho právneho názoru v predmetnej obchodnej transakcie zahraničným dodávateľom a tuzemským objednávateľom, ktorá v danom prípade vznikla na základe „Zmluvy na výstavbu solárnej elektrárne v Dolnom Badíne zo dňa 29.03.2011“ bolo naprojektovanie dodávky, dodávka, výstavba a odovzdanie funkčnej solárnej elektrárne spojenej so zemou pevným základom, vrátane všetkých jej súčastí a príslušenstva, za zmluvne dohodnutú jednotkovú cenu vrátane 20% DPH s tým, že vlastnícke právo k funkčnej solárnej elektrárne prejde na odberateľa až po úspešnom absolvovaní záverečnej preberacej skúšky a jej dodaní. Aj keď sa zmluvné strany dohodli, že táto zmluva sa bude riadiť právnymi predpismi Spolkovej republiky Nemecko je nesporné, že podľa slovenských právnych predpisov má „Zmluva na výstavbu solárnej elektrárne v Dolnom Badíne“ právnu povahu zmluvy o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Zahraničný dodávateľ uzavrel transakciu s cieľom realizovať na Slovensku svoju ekonomickú činnosť za účelom dosiahnutia zisku a tuzemský odberateľ ju uzavrel s cieľom získať do svojho vlastníctva novovytvorenú nehnuteľnú vec, ktorá je nielen funkčne spôsobilá vyrábať elektrickú energiu, ale ktorá je z právneho hľadiska spôsobilá byť predmetom právnych vzťahov, pokiaľ sa jej vlastník rozhodne túto vec so všetkými jej súčasťami a príslušenstvom odpredať alebo prenajať. Predmetom transakcie účastníkov obchodného vzťahu nebolo dodanie fotovoltaických panelov s inštaláciou a montážou ale komplexné dodanie novovytvoreného stavebného diela, ktorého neoddeliteľnou súčasťou sú okrem stavebnej časti samozrejme aj fotovoltaické panely a iné technologické príslušenstvo, bez ktorého by stavba fotovoltaickej elektrárne nebola funkčná.

28. Povinnosť zdaniteľnej osoby platiť DPH je daná priamo zákonom, konkrétne zákonom o DPH. O povinnosti platiť túto daň teda nerozhoduje správca dane ani iný orgán daňovej správy. Túto povinnosť si musí uvedomiť a podriadiť sa jej dotknutá osoba podľa právnej úpravy obsiahnutej v zákone o DPH a ostatný všeobecný záväzný právnych predpisoch. Splnenie si tejto zákonnej povinnosti nie je podmienené predchádzajúcim súhlasom správcu dane.

29. Platný zákon o DPH neobsahuje žiadnu právnu definíciu pojmu „stavba“. Tento právny pojem je však v zákone o DPH taxatívne spomínaný v ust. § 8 ods. 1 písm. b/, ktoré ustanovuje, že dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy sa z hľadiska uplatňovania zákona o DPH považuje za dodanie tovaru. Dodanie tovaru (teda aj dodanie stavby na základe zmluvy o dielo) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby je predmetom dane (§ 2 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH). Zdaniteľnou osobou je pritom každá (aj zahraničná) osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem (§ 3 ods. 1, 2 zákona o DPH). Zdaniteľná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava (ďalej len zahraničná osoba), je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava I pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane (§ 5 ods. 1 zákona o DPH). Túto povinnosť zahraničná osoba nemá len v taxatívne upravených prípadoch, okrem iného vtedy, ak dodávka tovaru s inštaláciou alebo montážou a osobou povinnou platiť DPH je príjemca (§ 5 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH). Osobou povinnou platiť správcovi dane DPH - bez ohľadu na to, či ide o zahraničnú alebo tuzemskú osobu - je každý, kto dodáva tovar alebo službu tuzemsku, s výnimkou prípadov ustanovených zákonom o DPH (§ 62 ods. 1 zákona o DPH). Jedným z takýchto prípadov je dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, ktorý dodala zahraničná osoba z iného členského štátu a miesto dodania tovaru je tuzemsko (§ 69 ods. 2 zákona o DPH).

30. V posudzovanom prípade účastníci obchodnej transakcie založenej zmluvou o dielo, vedomí si povinnosti zaplatiť DPH fotovoltaickej elektrárne, dospeli k zhodnému záveru, že pre účely splnenia si tejto povinnosti budú dodanie fotovoltaickej elektrárne posudzovať ako dodanie tovaru v zmysle § 8 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH, teda ako dodanie stavby na základe zmluvy o dielo, ktoré zaťažuje povinnosťou odviesť daň zahraničného dodávateľa. V čase uzatvárania zmluvy o dielo takto posudzovali dodanie fotovoltaickej elektrárne aj orgány daňovej správy. Správca dane dodatočne v rámci daňovej kontroly vykonanej u tuzemského odberateľa v súvislosti s uplatneným nárokom na odpočítanie dane posudzovali dodanie fotovoltaickej elektrárne s poukazom na ust. § 69 ods. 2 zákona o DPH ako tovar dodaný s inštaláciou z iného členského štátu zahraničnou osobou. V tomto prípade povinnosť odviesť daň zaťažuje tuzemského odberateľa. V tomto duchu rozhodol správca dane. Platiteľ dane je presvedčený, že spolu so svojim zahraničným obchodným partnerom posúdili dodanie solárnej elektrárne ako dodanie tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH s miestom dodania tovaru v tuzemsku podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH vecne správe, v plnom súlade s týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

31. Z uvedeného vyplýva, že platiteľ dane jednoznačne neporušil zákon o DPH ani iný všeobecne záväzný právny predpis ani tým, že zahraničnému dodávateľovi registrovanému na Slovensko pre daň z pridanej hodnoty zaplatil zmluvne dohodnutú odmenu za dodanie tovaru spolu s touto daňou a ani tým, že si voči správcovi dane uplatnil nárok na odpočítanie dane v zmysle ust. § 79 ods. 1 zákona o DPH. Pre uplatnenie tohto nároku splnil všetky zákonné podmienky bez ohľadu na to, či si nemecká spoločnosť splnila alebo nesplnila svoju daňovú povinnosť.

32. Správca dane musí v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a pri uplatňovaní daňových predpisov musí vždy zobrať do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti pre určenie alebo vybratie dane (§ 6 ods. 2 zák. č. 501/1992 Zb.). V posudzovanom prípade si platiteľ dane objednal u zahraničnej osoby zmluvou o dielo zhotovenie novej veci - fotovoltaickej elektrárne, ktorá je v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov nielen tovarom, ale aj stavbou spojenou so zemou pevným základom a súčasne aj nehnuteľnou vecou so všetkými jej súčasťami a príslušenstvom. To bol tiež skutočný obsah a cieľ právneho úkonu, ktorý urobil platiteľ dane. Uzavretím zmluvy o dielo nič nepredstieral ani nefingoval. Tovar, ktorý si objednala bol aj zhotovený a bol jej aj dodaný. Tento tovar nebol dodaný platiteľovi dane z iného členského štátu ale ako celok bol zhotovený a vznikol v tuzemsku na jeho pozemku, kde sa aj dodnes nachádza.

33. Platiteľ dane poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v skutkovo a právne identických veciach vedených na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/252/2013, 1S /236/2013, 1S/237/2013, 1S/251/2013 a 5S /51/2013 a zároveň žiada, aby Krajský súd v Bratislave vo veci vydal rozsudok, ktorý navrhuje Generálna prokuratúra SR.

V.

34. Žalobca po obdržaní vyjadrenia žalovaného doručil dňa 21.09.2016 stanovisko, v ktorom uviedol, že žalovaný namieta nesplnenie podmienky konania podľa § 247 ods. 2 O.s.p. a to, že predmetom žaloby prokurátora je rozhodnutie, proti ktorému účastník konania nevyužil možnosť podať riadny opravný prostriedok. Na podporu svojho stanoviska poukazuje na uznesenie ústavného súdu IV. ÚS 142/2012-7. Právny názor vyslovený v citovanom rozhodnutí, že i na žalobu prokurátora sa viaže povinnosť vyplývajúca zo znenia § 247 ods. 2 O.s.p., teda že i prokurátor, ak sa nevyhovelo jeho protestu môže podať žalobu len proti tomu rozhodnutiu, ktoré v rámci príslušného správneho (administratívneho) konania nadobudlo právoplatnosť, až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, je už v rozhodovacej činnosti NS SR je prekonané. Tu poukazuje najmä na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžo/15/2011 z 29.09.2011, uverejnený pod č. 21 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2013, ktorý sa vo svojom odôvodnení vyporiadal i s právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR 6Sžo/34/2011 i na ďalšie rozsudky NS SR, napr. 6Sžf/66/2013 a 5Sžf/90/2013.

35. Žalovaný vo vyjadrení poukazuje na uznesenie ústavného súdu IV. ÚS 142/2012-7, ktorým podľa jeho názoru ústavný súd „posudzoval právnu otázku, či prokurátor môže podať návrh na začatie konania aj v prípade, keď ide o prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“. Takáto interpretácia nezodpovedá obsahu citovaného uznesenia, pretože k takémuto právnemu záveru by mohol ústavný súd dospieť len v konaní po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Uznesením ústavného súdu bola ústavná sťažnosť pri predbežnom prejednaní odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z.z. Ústavný súd pri predbežnom prejednaní preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu a aj najvyššieho súdu len z pohľadu, či mohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pričom rozhodnutia všeobecných súdov preskúmal iba z hľadiska ich prípadnej svojvoľnosti, arbitrárnosti, resp. nedostatočného odôvodnenia. Ústavný súd pri predbežnom prejednávaní nezistil príčinnú súvislosť medzi uvedeným uznesením najvyššieho súdu a sťažovateľom označeným porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a preto sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

36. Dňa 29.09.2016 obdržal súd podanie platiteľa dane, v ktorom uvádza, že v skutkovo a právne identickej veci LOJECT 5 s.r.o. vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S 236/2013 Najvyšší súd SR ako súd odvolací jednoznačne prejudikoval svoj právny názor na zdanenie fotovoltaickej elektrárne postavené na základe zmluvy o dielo zahraničným dodávateľom a ako vecne správny potvrdil zrušujúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 236/2013-119 zo dňa 02.06.2014 (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 06.06.2016). Tento právny názor odvolacieho súdu je identický nielen s právnym názorom súdu prvého stupňa ale aj s právnym názorom žalobcu v posudzovanej veci.

37. Okrem uvedeného poukazuje na ďalšie dve rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vydané v skutkovo a identických veciach spoločnosti LOJECT1, v ktorých Krajský súd v Bratislave na základe žaloby Generálnej prokuratúry SR z rovnakých dôvodov zrušil napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Bratislava, týkajúce sa nesprávneho zdaneného dodania fotovoltaickej elektrárne postavenej na základe zmluvy o dielo zahraničným dodávateľom. Konkrétne ide o rozsudky Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 238/2014-61 z 07.10.2015, č.k. 1S 243/2014-61 zo dňa 14.01.2016. Tieto rozsudky dáva do pozornosti preto, že žalovaný proti týmto rozhodnutiam odvolanie nepodal a rozsudky nadobudli právoplatnosť. Ani v tomto prípade netreba zdôrazňovať, že právoplatnými rozhodnutiami súdu je Daňový úrad Bratislava právne viazaný.

38. V podaní doručenom súdu dňa 11.11.2016 poukázal platiteľ dane na skutočnosť, že dňa 07.10.2016 nadobudol právoplatnosť ďalší rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 17.06.2016 sp. zn. 6S 245/2014 v tomto prípade ide o skutkovo a právne rovnakú vec aj v tomto prípade súd vyhovel žalobe Generálnej prokuratúry SR a zrušil napadnutý dodatočný platobný výmer a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Dňa 29.09.2016 Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 8Sžf/88/2014 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 237/2013-120 z 02.07.2014 a rozsudkom sp.zn. 8Sžf/90/2014 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 251/2013-106 z 02.07.2014. Dňa 28.09.2016 žalovaný vydal rozhodnutie č. 103993898/2016, ktorým určil platiteľovi dane spoločnosti LOJECT 5 s.r.o. nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní vo výške 403.518,02 eur a následne vrátil uvedenú sumu dňa 28.10.2014 spoločnosti LOJECT 5, s.r.o. Rozhodnutie súvisí so súdnym konaním vedeným na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S 236/2013.

39. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. §10 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto podľa § 191ods. 1 písm. c/ SSP zrušil rozhodnutie č. 9102408/1/171675/2012/Raba zo dňa 20.02.2012.

40. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

41. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

42. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

43. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.

44. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

45. Súd konštatuje, že ide o obdobnú vec, ktorá bola predmetom konania pred Krajským súdom v Bratislave (v konaniach vedených pod sp. zn. 5S 246/2014, 5S 252/2013, 1S 236/2013, 6S 246/2014, 1S 237/2013, 1S 251/2013) a v rovnako ako v tejto veci Najvyšší súd SR vydal rozsudok sp. zn. 8Sžf/89/2014, 8Sžf/88/2014, 8Sžf/90/2014 žalobca a žalovaný je totožný a totožný je aj predmet sporu. Je potrebné zdôrazniť, že povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci je svojou činnosťou napĺňať legislatívne očakávania a predstavy jednotlivca v právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota a s princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako.

46. V danom prípade predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného zo dňa 20.02.2012 č. 9102408/1/171675/2012/Raba vo veci platiteľa dane vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu máj 2011. Na tunajšom súde prebiehali preskúmavacie konania rozhodnutí žalovaného vo veci toho istého daňového subjektu i s ohľadom ďalších daňových období a inými rozsudkami už právna otázka veci bola vyriešená. Súd s poukazom na hore uvedené rozsudky Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR, ktorými boli žaloby žalobcu rozhodnuté tak, že rozhodnutia správcu dane boli zrušené.

47. Krajský súd v Bratislave s poukazom na dikciu ust. § 140 SSP tento rozsudok už potrebné odôvodnenie neobsahuje, nakoľko súd sa i vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu a daňovému obdobiu máj 2011 s právnym názorom obsiahnutým v citovaných rozsudkoch sa plne stotožnil.

48. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že žalobcovi súd právo nanáhradu trov konania neprizná nakoľko si ich neuplatnil a platiteľovi dane spoločnosti LOJECT 3 s.r.o. súd priznal voči žalovanému v plnom rozsahu náhradu trov konania podľa § 169 SSP.

49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.