KSBA/5S/219/2014


(zdroj)

Zobraziť rozhodnutie datované dňa: 28.2.2017

Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/219/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201691 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201691.1



Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: KECKA, s.r.o., so sídlom Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO: 46 664 866, právne zastúpený: OLEXOVÁ VASILISIN s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dunajská 18, 811 08 Bratislava, IČO: 36 820 059, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, v konaní o nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Súd u k l a d á Daňovému úradu Bratislava povinnosť rozhodnúť o odvolaní žalobcu zo dňa 29.04.2014 proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava č. 9103309/5/1471329/2014 zo dňa 11.04.2014 alebo postúpiť toto odvolanie odvolaciemu orgánu, a to v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Daňový úrad Bratislava je povinný správnemu súdu v určenej lehote 70 dní doručiť vydané rozhodnutie o odvolaní alebo oznámenie o postúpení tohto odvolania odvolaciemu orgánu.

Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Konanie na správnom orgáne

1. Žalovaný dňa 11.04.2014 vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi uložil povinnosť uhradiť sumu 340.000,- eur ako zábezpeku na DPH. Lehota na podanie odvolania vzhľadom na doručenie tohto rozhodnutia č. 9103309/5/1471329/2014 uplynula dňa 08.05.2014.

2. Dňa 30.04.2014 právny zástupca žalobcu podal odvolanie voči tomuto rozhodnutiu elektronickými prostriedkami na e-mail žalovaného s platným zaručeným elektronickým podpisom a doplnením podania v listinnej forme poštou doručenou žalovanému dňa 02.05.2014 (zásielka RP030422886SK).

3. Podľa názoru žalovaného právny zástupca žalobcu mal takýmto postupom porušiť ust. § 14 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku, podľa ktorého povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní. Vychádzajúc z tohto právneho názoru potom žalovaný dňa 19.05.2014 oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že odvolanie považuje za nepodané, t.j. odmieta sa, pretože hoci bolo podané elektronickými prostriedkami na e-mail žalovaného v lehote, nebolo podané do elektronickej podateľne postupom podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku. Preto rozhodnutie o povinnosti zložiť zábezpeku na DPH sa stalo právoplatné a nie je povinnosťou žalovaného vybaviť opravný prostriedok podľa § 73 Daňového poriadku, ale žalovaný je oprávnený vymáhať sumu z 340.000,- Eur z majetku žalobcu.

4. Voči takémuto postupu podal žalobca sťažnosť, ktorú doručil žalovanému dňa 28.05.2014 elektronicky a dňa 02.06.2014 poštou. Na sťažnosť žalovaný žalobcovi neodpovedal. II. Žaloba

5. S názorom žalovaného, že žalobca ako platiteľ DPH je podľa § 14 ods. 1 Daňového poriadku odkázaný výlučne na podanie cez portál verejnej správy podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku a ak presne taký spôsob podania nie je vykonaný, že podanie sa bude považovať za nepodané bez akejkoľvek možnosti nápravy, nesúhlasí. Tvrdí žalobca v prvom rade, že daňové orgány nie sú príslušné vykladať zákon a už vôbec nie jeho reštriktívnym výkladom a za tvrdené nedodržanie formy komunikácie s daňovým úradom ukladá daňovým subjektom také sankcie, s akými prípadné nedodržanie formy komunikácie zákon vôbec nespája.

6. Žalobca pripomína, že vykonať podanie v daňovom konaní je zo zákona možné podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku, ale aj podľa § 13 ods. 6 Daňového poriadku. Ak by aj žalovaný trval na reštriktívnom výklade, nezbavil sa ale povinnosti vyzvať účastníka na odstránenie nedostatkov podania postupom podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku, čo však v danom prípade žalovaný nevykonal.

7. Inak pripomína žalobca, že ani objektívne nebolo možné pri podaní odvolania naplniť uvedeným spôsobom zákonné ustanovenie, keďže zverejnená adresa bola a aj ku dňu podania žaloby je preukázateľne nefunkčná.

8. Podľa názoru žalobcu, následkom nesplnenia spôsobu podania elektronickými prostriedkami rozhodne nemôže byť odmietnutie podania. Poukazuje pritom na zásadu legality, ktorá vyplýva z čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej štátne orgány môžu konať len spôsobom ustanoveným zákonom, čo v danom prípade jednoznačne nebolo splnené, ak podanie žalobcu, t.j. odvolanie odmietol a rozhodol tak o opravnom prostriedku účastníka bez zákonného dôvodu. Poukazuje ďalej aj na nutnosť použitia a dodržiavania zásady súčinnosti s účastníkom, z ktorej vyvodzuje, že bolo povinnosťou žalovaného vyzvať žalobcu na doplnenie podania podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku. Zároveň pripomína, že podobne týmto spôsobom postupoval aj v obdobnej veci o ktorej má žalobca vedomosť, kde žalovaný vyzval právneho zástupcu na doplnenie podania. Ak nepostupoval potom i v prípade žalobcu takýmto rovnakým spôsobom, potom došlo z jeho strany k neprípustnej svojvôli, ktorá je zo zákona neprípustná.

9. Záverom preto žalobca uvádza, že nečinnosťou žalovaného vo vzťahu k podanému odvolaniu žalobcu dochádza k porušeniu práv žalobcu, keďže tento si splnil všetko podstatné pre podanie odvolania, ale nebolo mu umožnené doplniť podanie poštou a ani nebol vyzvaný na doplnenie inak (§ 13 ods. 6 a § 13 ods. 8 Daňového poriadku), hoci to pripúšťa zákon a potvrdzuje spravovanie žalovaného v inej obdobnej veci.

10. Vzhľadom na uvedené je žaloba presvedčený, že splnil všetky zákonné podmienky pre podanie žaloby o nečinnosti, a to, že predmetné odvolanie žalobcu vyvoláva právne účinky, v prípade účinného odvolania je správca dane povinný podľa § 73 ods. 1 Daňového poriadku rozhodnúť o odvolaní podľa § 73 ods. 2 Daňového poriadku alebo postúpiť odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, ale žalovaný týmto spôsobom nekoná a ani nevyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov postupom podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku, pričom dôvod na takéto nekonanie nemá oporu v zákone a ani nemá rozumné opodstatnenie v skutkovom stave, naopak je v rozpore so zákonom. Žalobca tiež vyčerpal všetky dostupné opravné prostriedky správneho práva, ktoré ale neviedli k mimosúdnemu vyriešeniu veci a zároveň poukazuje na uznesenie Krajského súdu Bratislava vo veci sp. zn. 2S 122/2014 zo dňa 27.08.2014, ktorým už súd v obdobnej veci rozhodoval a v súlade s týmto rozhodnutím a právnym názorom súdu navrhol, aby súd prikázal Daňovému úradu Bratislava v konaní o zábezpeke DPH žalobcu s rozhodnutím vo veci samej pod č. 9103309/5/1471329/2014 rozhodnúť o odvolaní žalobcu zo dňa 29.04.2014 proti tomuto rozhodnutiu podľa § 73 ods. 1 Daňového poriadku alebo postúpiť toto odvolanie odvolaciemu orgánu podľa § 73 ods. 2 Daňového poriadku.

11. Alternatívne, aby súd prikázal Daňovému úradu Bratislava v konaní o zábezpeke DPH žalobcu s rozhodnutím vo veci samej pod č. 9103309/5/1471329/2014 vyzvať žalobcu podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 29.04.2014 označené ako „odvolanie voči rozhodnutiu zo dňa 11.04.2014“ vykonaním tohto podania cez elektronickú podateľňu finančnej správy alebo portál verejnej správy a pri splnení tejto povinnosti v lehote podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku prijať podanie ako účinné.

12. Zároveň si žalobca uplatnil voči žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 406,90 eur a ďalšie trovy konania, ako budú vyčíslené v priebehu konania.

13. Podaním doručeným súdu dňa 11.07.2016 žalobca dal do povšimnutia súdu ďalšie rozhodnutie súdu, a to uznesenie č.k. 5S 218/2014-69 zo dňa 17.05.2016, kedy v obdobnej veci súd rozhodol tak, že uložil odporcovi povinnosť rozhodnúť o odvolaní navrhovateľa zo dňa 29.04.2014 proti rozhodnutiu odporcu zo dňa 11.04.2014 č. 9103309/5/1470929/2014 alebo postúpiť toto odvolanie odvolaciemu orgánu v lehote 60 dní od právoplatnosti uznesenia, s ktorým právnym názorom sa žalobca plne stotožnil a žiadal o urýchlené obdobné konanie vo veci.

III. Vyjadrenie žalovaného

14. Keďže žalovaný sa k žalobe nevyjadril súd vychádzal z vyjadrenia žalovaného v obdobnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 5S 218/2014, v ktorej sa jednalo o tú istú skutkovú vec žalobcu a v ktorej žalovaný navrhol zastaviť konanie, keďže nie sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať. Žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa s odkazom na jeho nespôsobilosť v zmysle § 19 O.s.p. pre nasledovné.

15. Podľa výpisu z Obchodného registra OS Bratislava I, oddiel: SRO, vložka č. V:81753/B u žalobcu došlo k zániku funkcie štatutárneho orgánu zápisnicou z valného zhromaždenia zo dňa 18.08.2014, pričom podľa uvedenej skutočnosti zapísaný v obchodnom registri ku dňu podania žaloby, t.j. 10.10.2014 navrhovateľ nevymenoval a nezapísal do obchodného registra konateľa spoločnosti. Plnomocenstvo udelené splnomocniteľom - žalobcom zastúpeným JUDr. F. zastupovanie právnej veci podania návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t a nasl. O.s.p. proti odporcovi Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava ako aj na zastupovanie splnomocniteľa v konaní o predmetnom návrhu nemožno považovať za právoplatné a účinné, keďže v čase udelenia plnomocenstva za žalobcu nebol oprávnený konať žiaden štatutárny orgán. Zároveň žalovaný vo vyjadrení v sp. zn. 5S 218/2014 u toho istého žalobcu pri skutkovom tom istom základe skonštatoval, že v súčasnosti podľa výpisu z OR za žalobcu od 21.05.2015 koná V. ktorý je štatutárnym orgánom cca v 500 spoločnostiach ako konateľ, či likvidátor a všetky tieto spoločnosti pravdepodobne vykazujú znaky účelovo spiacich a nekonajúcich spoločností.

IV. Posúdenie veci

16. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.

18. Podľa § 250 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenia alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenia alebo oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania.

19. Podľa § 250 ods. 2 SSP vo výroku uznesenia podľa ods. 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, predmet konania a jeho číslo, ak ide o žalobu podľa § 242 ods. 1, uloženú povinnosť a primeranú lehotu na jej splnenie, nie však dlhšiu ako tri mesiace; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na odstránenie nečinnosti; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.

20. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

21. Podľa § 147 ods. 2 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerané ustanovenia o rozsudku, vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141.

22. V danom prípade ako vyplynulo zo zistení súdu v obdobnej veci toho istého žalobcu a žalovaného už bolo právoplatne rozhodnuté a právny problém bol vyriešený rozhodnutiami a to uznesením tunajšieho súdu č.k. 5S 218/2014-69 zo dňa 17.05.2016, tiež uznesením 2S 122/2014 zo dňa 27.08.2014, v ktorých súd uznal návrh v tom čase proti nečinnosti uplatnený podľa § 250t a nasl. O.s.p. (uplatnené i v danom prípade v čase začatia konania 10.10.2014) a právoplatne ku dňu účinnosti SSP skončené a potom vychádzajúc z novej úpravy v SSP prekvalifikované do ust. § 242 a nasl.

23. Ako vyplýva z dikcie ust. § 140 SSP v prípade, že sa jedná o rozhodnutie vo veci toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozhodnutia správny súd poukáže už len na totožné rozhodnutie, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. Podmienkou je, že sa jedná o druhovo ten istý problém, napr. daňové veci a rôzne daňové obdobia a preskúmavané rozhodnutia vydané v nich, keď správny súd musí rozhodnúť na základe uplatneného návrhu/žaloby vo veci už vyriešeného právneho problému opätovne meritórne rozhodnutím. V danom prípade zákonná dikcia ust. § 140 SSP je bezosporu naplnená a táto umožňuje vo veci vydať rozhodnutie so skráteným odôvodnením s odkazom len na totožné skoršie rozhodnutie, v ktorom už bol právny problém veci meritórne vyriešený.

24. Keďže súd i v tejto preskúmavanej veci sp. zn. 5S 219/2014 obdobnej s predmetom konania ako bol vo veci sp. zn. 5S 218/2014 a sp. zn. 2S 122/2014 sa s vysloveným názorom v týchto rozhodnutiach, a osobitne vo veci sp. zn. 5S 218/2014 plne stotožnil, potom vzhľadom na zákonnú možnosť a úpravu ust. § 140 SSP odôvodnenie toto uznesenie neobsahuje ďalšie odôvodnenie.

25. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi vo veci plne úspešnému voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

26. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.