KSBA/4Co/583/2012


(zdroj)
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/583/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204113981 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1204113981.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: SETEX-INVEST, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta č.19/A, Bratislava, IČO: 17 308 976, zast. JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom AK, Vajnorská 20, Bratislava, proti odporcovi: Shop Invest, spol. s r.o., Cesta na Senec 2/A, Bratislava, (predtým SORAVIAINVEST, spol. s r.o.), IČO: 35 731 711, zast. Mgr. Borisom Lisým, advokátom AK, Klariská 7, Bratislava, o zaplatenie 20.040,67 € s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11. júla 2012 č.k. 11C 226/2004-306, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej potvrdzuje.

V časti týkajúcej sa trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 20.040,67 € s úrokom z omeškania 11% od 23.4.2004 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania 1.372,40 € a náhradu trov právneho zastúpenia 8.460,31 € do rúk právneho zástupcu JUDr. Ľubomíra Hlbočana, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh navrhovateľa v časti úrokov z omeškania nad 11 % zamietol.

Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, § 544 ods. 1 a 2, § 580 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 1, § 300, § 301, § 358, § 387 ods. 1, § 397 Obchodného zákonníka.

Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 24.3.1999 Nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo prenechanie nájomcovi do užívania nebytové priestory o celkovej výmere 792 m2, nachádzajúcich sa v časti AB obchodného centra tak, ako boli uvedené v prílohe č. 1, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Konštatoval, že touto nájomnou zmluvou prevzal odporca ako prenajímateľ okrem iných práv a povinností z nájomného vzťahu aj ďalší záväzok vo forme konkurenčnej doložky v prospech nájomcu vo forme dohodnutej pokuty porušenie tejto povinnosti sankcionovať. Zistil, že podľa bodu 2.9 zmluvy o nájme sa prenajímateľ zaviazal, že v priestoroch obchodného centra „SORAVIA CENTRUM“ neprenajme nebytové priestory v hale 1 o výmere cca 10 000 m2 a v hale 2 o výmere cca 4 700 m2 žiadnemu subjektu, ktorý bude vystupovať pod obchodným menom a ani používať označenie, resp. názov prevádzky nachádzajúcej sa v predmete nájmu, v ktorom sa bude vyskytovať slovo „Šport“ a prenajímateľ sa zároveň zaviazal zrušiť obchodné označenie prevádzok a s tým spojených reklamných tabúľ v SORAVIA CENTRE, ktoré obsahujú slovo šport v akomkoľvek spojení slova, okrem prevádzky SETEX-ŠPORT, do 45 dní od podpísania tejto zmluvy. V prípade nedodržania tohto termínu malo nájomcovi vzniknúť právo odpočítať si z nájomného 5.000 Sk za každý deň presahujúci vyššie uvedený termín a ako odškodnenie za nedodržanie tohto článku zmluvy v dobe od 21.5.1998 do 31.12.1998 mal nájomca platiť nájomné 145 ATS/m2/mesiac, prenajímateľ poskytol odporcovi bezplatne po dobu 1 roka odo dňa podpísania tejto zmluvy jeden obojstranný City light, nachádzajúci sa pred predajňou Setexšportu. Podľa čl. IV písm. a/ zmluvy štvrťročné nájomné vzhľadom na plochu prenajatého nebytového priestoru predstavovalo čiastku 198.000 ATS a ročné nájomné čiastku 792.000 ATS. Mal za nesporne preukázané, že odporca povinnosť vyplývajúcu z bodu 2.9 Zmluvy o nájme z 24.3.1999 porušoval počas celého trvania nájomného vzťahu, aj svedeckými výpoveďami, ako aj z dokazovania vykonaného vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 20Cb 57/2001. Konštatoval, že začiatkom mája 1999 došlo na náklady odporcu k zmene označenia prevádzky spoločnosti RELINE, s.r.o. zo ŠPORT MODE na ACTIVE MODE výmenou tabule nad vstupom do predajne, zmene označenia na pylone pri vstupe do areálu, ako aj na svetelnom tubuse zo strany Rožňavskej ulice v Bratislave. Svedeckými výpoveďami mal preukázané, že nápisy ACTIVE ŠPORT MODE v 4 vyhotoveniach, 2 naľavo a 3 napravo podľa predloženej fotodokumentácie boli na uvedenej prevádzke v rozpore s bodom 2.9 Zmluvy počas celého trvania nájomného vzťahu.

K námietke premlčania vznesenej odporcom týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 275.000 Sk vyúčtovanej faktúrou, o ktorej sa dozvedel zo žalobného návrhu, ktorý mal za to, že na daný právny pomer sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda, že sa má aplikovať trojročná premlčacia lehota, po uplynutí ktorej bol uplatnený nárok na zmluvnú pokutu, súd prvého stupňa uviedol, že v danom prípade ide o dva podnikateľské subjekty, keď Zmluva o nájme podlieha osobitnému režimu zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a ako lex specialis patrí do odvetvia občianskeho práva, ale išlo aj o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, pričom už pri jeho vzniku bolo podľa neho zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti, tak ako je upravené v § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, na obchodnoprávne vzťahy medzi podnikateľmi sa vzťahuje všeobecná 4- ročná premlčacia lehota

Uviedol, že záväzok odporcu zrušiť obchodné označenia prevádzok a s tým spojených reklamných tabúľ v SORAVIA CENTRE, ktoré obsahujú slovo šport v akomkoľvek spojení slova, okrem prevádzky SETEX- ŠPORT, vznikol dňa 8.5.1999, teda po 45. dni od podpísania zmluvy, nájomný vzťah bol ukončený dňa 24.1.2001, z čoho vyvodil, že nárok navrhovateľa v čase podania návrhu nebol premlčaný. Vyslovil, že opodstatnenou pohľadávka navrhovateľa po započítaní zmluvných pokút proti pohľadávke odporcu na nájomnom predstavovala 20.040,67 €. Nakoľko pôvodne uplatnená pohľadávka navrhovateľa vyúčtovanej zmluvnej pokuty zahŕňala aj obdobie počas prvých 45 dní od uzavretia zmluvy, a navrhovateľ vzal v časti zaplatenia sumy 7.468,63 € návrh späť a odporca s takýmto späťvzatím navrhovateľa súhlasil, konanie v tejto časti zastavil. Námietku odporcu, že zo strany navrhovateľa neboli špecifikované dni, ktoré medzi obdobím od 8.5.1999 do 31.11.2000 sú základom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty považoval za nedôvodnú Vychádzal z nájomnej zmluvy, podľa ktorej mal odporca ako prenajímateľ mal vyfakturovať navrhovateľovi ako nájomcovi predmet nájmu v rozsahu čl. IV zmluvy podľa dojednaných podmienok v celej výške nájomného a až následne mal nájomca povinnosť na základe čl. II bod 2.9 nájomnej zmluvy vyfakturovať prenajímateľovi dohodnutú sankciu, t.j. zmluvnú pokutu. Konštatoval, že vystavením faktúry zo strany nájomcu došlo k zabezpečeniu práv v súlade s čl. II bodu 2.9, čím vznikli medzi prenajímateľom a nájomcom vzájomné záväzky a pohľadávky, pričom navrhovateľovi ako nájomcovi až po vyúčtovaní a vyfakturovaní nájomného vznikla povinnosť (právo) vyfakturovať zmluvnú pokutu podľa čl. II bod 2.9 nájomnej zmluvy. Nakoľko nájomné bolo podľa zmluvy splatné štvrťročne podľa kalendárnych štvrťrokov, mal za to, že právo na zmluvnú pokutu vzniklo až po splatnosti nájomného. Nepristúpil k moderačnému oprávneniu, t.j. k zníženiu zmluvnej pokuty, nakoľko nepovažoval jej výšku za neprimerane vysokú. Nevyhovel návrhu odporcu na výsluch svedkov V. M., O. Š., H. Z. a D.U. C., keď listinnými dôkazmi i vypočutými svedkami v konaní mal za dostatočne preukázané skutočnosti na rozhodnutie a navrhované dôkazy považoval z hľadiska hospodárnosti za nadbytočné. Keďže odporca sa dostal s plnením svojho dlhu voči navrhovateľovi do omeškania, zaviazal ho aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. a nar. vlády SR č. 876/1995 Z.z. vo výške 11% od 23.4.2004 -dátumu podania návrhu navrhovateľom na začatie konania a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 9.832,71 €. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť dôvodiac tým, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže boli zamietnutý jeho návrh na doplnenie dokazovania výsluchom, resp. na dopočutie svedkov O.. H. Z., V. M. a D. C., za účelom preukázania skutkového stavu ohľadne v tomto konaní navrhovateľom rozporovaného splnenia jeho zmluvnej povinnosti podľa bou 2.9 nájomnej zmluvy zo dňa 24.3.1999. Mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže základom pre konštatovanie stavu, ako vyzeral vstup do spornej prevádzky- predajne ACTIVE MODA, boli fotografie s dátumom vyhotovenia z novembra roku 2000, rok a pol po tom, ako malo prísť k údajnému nesplneniu si zmluvnej povinnosti zo strany odporcu. Uviedol, že svedkovia L.. W. W., O. Š. a V. M. potvrdili, že v rozhodnom období, teda začiatkom mája 1999 boli vykonané práce na zmene obchodného označenia spornej prevádzky ŠPORT MODA na ACTVIVE MODA, vrátane zmien na všetkých reklamných tabuliach v obchodnom centre spojených s týmto obchodným označením, ktorých sa to v tej dobe týkalo. Poukázal na to, že zo svedeckej výpovede svedka L.. W. W. pomerne jednoznačne vyplýva, že obchodným označením ich prevádzky bolo pred zmenou iba logo s názvom ŠPORT MODA, pričom po zmene z mája 1999 logo s názvom ACTIVE MODA a reklamnými tabuľami umiestnenými v obchodnom centre spojenými s týmto obchodným označením (pútače) boli identické logá s názvom ŠPORT MODA a potom neskôr ACTIVE MODA, ktoré sa nachádzali na príjazdovej ceste /križovatke do centra na tiež zo zadnej strany budovy od Rožňavskej ulice, tieto boli taktiež v súlade s požiadavkou priamo odporcu a nepriamo navrhovateľa v máji 1999 vymenené. Bol toho názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že porušil, resp. nedodržal svoju zmluvnú povinnosť podľa bodu 2.9.2. nájomnej zmluvy počas obdobia 618 dní, a že preto navrhovateľovi vzniklo právo vyúčtovať si zmluvnú pokutu, resp. akúkoľvek peňažnú pohľadávku vo výške 3.000.000 Sk. Spochybnil tiež priznanie náhrady trov konania navrhovateľovi, konkrétne v časti jeho trov prácneho zastúpenia, keď mu boli súdom prvého stupňa priznané trovy konania ako keby bol úspešný v celom spore, pričom pôvodne ním bola žalovaná suma 27.509,30 € s prísl. a súd prvého stupňa po čiastočnom späťvzatí návrhu mu priznal len sumu 20.040,67 € s prísl.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Považoval za správne zamietnutie návrhu odporcu na doplnenie dokazovania výsluchom ním navrhnutých svedkov, pretože ich výsluch podľa neho by bol pre rozhodnutie bezvýznamný. Uviedol, že súd prvého stupňa sa oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Bratislava III konania pod sp. zn. 34C 1/2001, rozsudkom Okresného súdu Bratislava III konania pod sp. zn. 20Cb 57/2001, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob 110/2008, ako aj so spismi Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 20Cb 57/2001, sp. zn. 19Cb 57/2001, 23Cb 308/1998 a na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že bol daný právny základ na porušenie povinnosti, na porušenie ktorej bola dojednaná zmluvná pokuta, čo vyplývalo aj z uvedených právoplatných rozhodnutí, ktorý preukázaný skutkový stav by podľa neho nemohol byť už spochybňovaný svedeckými výpoveďami odporcom navrhnutých svedkov. Konštatoval, že súd prvého stupňa mal tiež svedeckými výpoveďami, najmä výpoveďou svedka A. O., ktorý bol aj konateľom odporcu, preukázané, že porušenie povinnosti, ktorú na seba odporca prevzal v bode 2.9 nájomnej zmluvy zo dňa 24.3.1999 trvalo celú dobu, a teda aj za čas, ktorý bol predmetom konania. Pokiaľ ide o fotografie s dátumom vyhotovenia november 2000 predajne ACTIVE MODA s označením pred a za slovom Šport, uviedol, že takéto označenie vedľajšej predajne pretrvávalo až do času, kým nedošlo k ukončeniu nájomnej zmluvy medzi ním a odporcom. Uviedol, že tieto skutočnosti boli preukázané aj v iných konaniach rozsudkami súdov i pripojenými spismi. Mal za to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že odporca povinnosť vyplývajúcu mu z bodu 2.9 zmluvy o nájme zo dňa 24.3.1999 porušoval po celé obdobie trvania nájomného vzťahu. Za správne považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, ktorú mu priznal vo výške 8.460,31 €, hoci si uplatňoval náhradu trov právneho zastúpenia v sume 9.143,562 €.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. z hľadiska odvolacích námietok odporcu postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné len v časti týkajúcej sa trov konania, v napadnutej časti vo veci samej nie je dôvodné. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov, ktorej právna úprava je obsiahnutá v ust. § 544 až § 545a Občianskeho zákonníka a pre obchodné vzťahy doplnená ust. § 300 až § 302 Obchodného zákonníka.

Zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti, vznikla veriteľovi škoda. Zmluvnou pokutou možno vylúčiť spory o náhradu škody, ktoré by inak mohli vzniknúť Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Nie je rozhodujúce, ako zmluvné strany označia svoju dohodu, prípadne, či použijú priamo termín „zmluvná pokuta", ale rozhodujúci je obsah ich dohody. Postihuje tak dlžníka v prípade nesplnenia zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti a musí byť vždy dohodnutá písomne. Zákon výšku zmluvnej pokuty výslovne neupravuje, avšak umožňuje zmluvnú pokutu znížiť, prípadne posúdiť platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska súladu s dobrými mravmi. Tak Občiansky zákonník, ako aj Obchodný zákonník nijako priamo neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Každý jednotlivý prípad je natoľko individuálny a špecifický, že všeobecné ohraničenie výšky zmluvnej pokuty nie je v podstate možné. Limitovať výšku zmluvnej pokuty v jednotlivých konkrétnych prípadoch môže predovšetkým súlad dohody s niektorými všeobecnými požiadavkami zákona. V obchodných vzťahoch treba popri dobrých mravoch brať do úvahy aj kritérium poctivého obchodného styku, ktorý je výrazom konkretizácie všeobecných morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy.

Navrhovateľ ako bývalý nájomca nebytových priestorov, prenajatých mu odporcom ako prenajímateľom, si voči odporcovi uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vyplývajúci mu z bodu 2.9. nájomnej zmluvy, podľa ktorého sa odporca ako prenajímateľ zaviazal, že v priestoroch obchodného centra „SORAVIA CENTRUM“ neprenajme nebytové priestory v hale 1 (o výmere 10 000 m2) a v hale 2 (o výmere 4 700 m2) žiadnemu subjektu, ktorý bude vystupovať pod obchodným menom, a ani používať označenie, resp. názov prevádzky nachádzajúcej sa v predmete nájmu podľa tejto zmluvy, v ktorom sa bude vyskytovať slovo „ŠPORT“. Zaviazal sa tiež zrušiť obchodné označenia prevádzok a s tým spojených reklamných tabúľ v Soravia centre, ktoré obsahujú slovo šport v akomkoľvek spojení slova, okrem prevádzky SETEX- ŠPORT, do 45 dní od podpísania tejto zmluvy. V prípade nedodržania tohto termínu sa dohodli, že nájomca má právo odpočítať si z nájomného 5.000 Sk za každý deň presahujúci vyššie uvedený termín a ako odškodnenie za nedodržanie tohto článku zmluvy v dobe od 21.5.1998 do 31.12.1998 bude platiť nájomné 145 AIS/m2/mesiac., a to po odpočítaní jednostranne započítaných pohľadávok.

Odporca spočiatku namietal, že bod 2-9. predmetnej nájomnej zmluvy neobsahuje zmluvnú pokutu, ktorá námietka nebola dôvodná, nakoľko vo vyššie uvedenom bode 2.9. nájomnej zmluvy bola zabezpečená povinnosť, resp. záväzok odporcu ako prenajímateľa pre prípad jej porušenia jednoznačne určitou zmluvnou pokutou. Touto otázkou bola už riešená aj v konaní o zaplatenie 679.971,60 Sk s prísl., vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19Cb 57/01-212 a na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1Cob 110/2008-278, z rozhodnutí ktorých vyplýva, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvnej pokuty uvedenej v čl. II bod 2.9 nájomnej zmluvy, a že bolo preukázané, že odporca ako prenajímateľ porušoval svoju povinnosť vyplývajúcu mu z bodu 2.9 nájomnej zmluvy počas celého užívania predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľom ako nájomcom. Aj námietka odporcu, že si tento svoj záväzok splnil, nebola dôvodná, nakoľko tak v danom konaní, ako aj v konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19 Cb 57/01 a sp. zn. 20Cb 57/01 bolo aj svedeckými výpoveďami toto jeho tvrdenie vyvrátené a preukázané, že k splneniu jeho povinnosti, keď sa ako prenajímateľ zaviazal, že v priestoroch obchodného centra „SORAVIA CENTRUM“ neprenajme nebytové priestory v hale 1 (o výmere 10 000 m2) a v hale 2 (o výmere 4 700 m2) žiadnemu subjektu, ktorý bude vystupovať pod obchodným menom, a ani používať označenie, resp. názov prevádzky nachádzajúcej sa v predmete nájmu podľa tejto zmluvy, v ktorom sa bude vyskytovať slovo „ŠPORT a tiež zrušiť obchodné označenia prevádzok a stým spojených reklamných tabúľ v Soravia centre, ktoré obsahujú slovo šport v akomkoľvek spojení slova, okrem prevádzky SETEX-ŠPORT, do 45 dní od podpísania tejto zmluvy, do uvedenej doby a ani neskôr do konca nájmu navrhovateľa v celom rozsahu nedošlo. Pokiaľ tak odporca v odvolacom konaní už namietal len skutočnosť, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže boli zamietnutý jeho návrh na doplnenie dokazovania výsluchom, resp. na dopočutie svedkov O.. H. Z., V. M. a D. C., za účelom preukázania skutkového stavu ohľadne v tomto konaní navrhovateľom rozporovaného splnenia jeho zmluvnej povinnosti podľa bou 2.9 nájomnej zmluvy zo dňa 24.3.1999, táto jeho námietka nebola dôvodná. Vykonávanie ďalšieho dokazovania navrhnutého odporcom vzhľadom na vyššie uvedené už nebolo potrebné a bolo by nehospodárne, pričom aj odvolací súd považoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa za dostatočné. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, je vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníka konania. Nevykonaním dokazovania navrhnutého odporcom preto nedošlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom aj vzhľadom k tomu, že vo veci bolo vykonaného dostatočné dokazovanie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie vo veci. Navyše odporca odôvodnil na výzvu súdu prvého stupňa svoj návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov O.. H. Z. tým, že by mal byť vypočutý na okolnosti prejavu vôle účastníkov konania pri uzavieraní zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 24.3.1998, konkrétne čo sa týka podstatných okolností, resp. náležitostí zmluvných dojednaní o jeho povinnosti podľa bodu 2.9 tejto zmluvy a súvisiacej zmluvnej pokute, ako aj o pravidelných osobných stretnutiach s p. O. Z., ktorý v období medzi 9.5.1999 do 30.11.200 porušenie zmluvných povinností nikdy nenamietal, ako aj na opísanie skutkových okolností ohľadne obdobia medzi 1.12.2000 až do 24.11.2001, čo je v danom prípade právne irelevantné. Svedkyňu D. C. navrhol odporca vypočuť na konfrontáciu tvrdení uvedených v svedeckých výpovediach L.. O., L.. Š. a p. W., čo bližšie ani nekonkretizoval. V ostatnom sa odvolací súd pridržiava odôvodnenia súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V časti týkajúcej sa trov konania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa nerozhodol o náhrade trov celého konania, keď pri rozhodovaní vychádzal len z úspechu navrhovateľa vo veci samej, keď jeho návrhu týkajúceho sa ním uplatňovanej sumy 20.040,67 € voči odporcovi vyhovel, teda právne posúdiac vec len z hľadiska ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pričom nevychádzal pri rozhodovaní aj zo skutočnosti, že z pôvodne uplatnenej sumy 27.509,30 € vzal v priebehu konania navrhovateľ v časti 7.468,63 € svoj návrh späť, v ktorej časti po súhlase odporcu s týmto späťvzatím konanie v časti 7.468,63 € uznesením zo dňa 11.5.2012 č.k. 11C 226/2004-283 zastavil, avšak o trovách konania nerozhodol, preto bolo potrebné pri rozhodovaní vychádzať aj z ust. § 146 O.s.p. týkajúceho ho sa zastavenia konania a posúdiť aj zavinenia zastavenia konania a oprávnenosť na náhradu trov konania a až následne o náhrade trov konania rozhodnúť.

V novom rozhodnutí o trovách konania rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.