KSBA/2Z34CB/442/1996


(zdroj)

Zobraziť rozhodnutie datované dňa: 8.2.2017

Zobraziť rozhodnutie datované dňa: 7.2.2017

Zobraziť rozhodnutie datované dňa: 9.2.2017

Zobraziť rozhodnutie datované dňa: 22.6.2017

Zobraziť rozhodnutie datované dňa: 5.3.2012

Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Z34CB/442/1996 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1096899139 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1096899139.25



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: T. L., O.Á. XX, XXX XX I., zast. Mgr. Július Ernest, advokát, Sitnianska 30, 974 11 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ľ. L., I. S. XXA, XXX XX I., zast. JUDr. EduardJurovatý, advokát, Nám. SNP 14, 811 06 Bratislava, o zaplatenie 32.199,40 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má právo na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Krajský súd v Bratislave, ako súd prvej inštancie, v právnej veci žalobcu v 1. rade W. R., X. O. X, I. a žalobcu v 2. rade T. L., O. XX, I., proti žalovanému Ľ. L.B., XX. H. XX, I., o zaplatenie 837.539,50 Sk s príslušenstvom a o zaplatenie 1.160.408,60 Sk s príslušenstvom, rozhodol rozsudkom č.k. Z-2-34Cb/442/1996 zo dňa 03.03.2009 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť 27.801,21 Eur spolu s 19 % úrokom z omeškania od 01.09.1993 do zaplatenia žalobcovi v 1. rade, pričom vo vzťahu žalobcu v 1. rade a žalovaného nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania. Rozhodol tiež o povinnosti žalovaného zaplatiť 27.801,21 Eur spolu s 19 % úrokom z omeškania od 01.09.1993 do zaplatenia žalobcovi v 2. rade s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť 3.899,45 Eur na náhradu trov konania žalobcovi v 2. rade, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že predmetom sporu je vyplatenie majetkového podielu zo združenia PGP - Mäsovýroba s miestom podnikania D. Fr. V. XXX, I.. Súd mal preukázané, že podľa bodu 2 Zmluvy o združení, ktorú uzatvorili účastníci konania dňa 25.06.1992 sa účastníci združenia na podnikaní podieľajú rovnakou jedno tretinou mierou a to podľa svojich schopností a vedomostí a rovnakým podielom sa podieľajú na zisku a stratách nákupnej, výrobnej a obchodnej činnosti, ako i na úhrade nákladov spojených s výkonom tejto činnosti, úhrad za služby spojených s týmto podnikaním, splácaním poskytnutých úverov, atď. Podľa bodu 3 Zmluvy o združení v mene združenia je oprávnený konať spoločný splnomocnenec, zástupca, O. v prejednávanej veci žalovaný. Podľa bodu 9 Zmluvy o združení podnikateľská činnosť združenia sa bude prevádzať pod spoločným účtom založeným v U. Š. U., pobočka v I.. Súd v rámci vykonaného dokazovania zistil, že účtovníctvo združenia viedla manželka žalovaného od jeho vzniku až do konca roku 1993. Z fotokópie kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom v 2. rade ako kupujúcim uzavretej dňa 27.07.1993 v I., podľa názoru konajúceho súdu nevyplývalo, že by žalovaný ako predávajúci predával nehnuteľnosti, ktoré by mali patriť do združenia. Súd pre svoje rozhodnutie ustanovil znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo znaleckého posudku č. 5/2006 a jeho dodatku. V priebehu konania tvrdenie žalovaného a svedkyne N.. L. o vloženom vklade účastníkov združenia nebolo preukázané. Na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového a právneho stavu veci, súd prvej inštancie uznal právny nárok žalobcov v čiastke po 837.539,50 Sk (27.801,21 Eur), vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 5/2006 a jeho dodatku. Vo zvyšku, t.j. v sume 132.500,- Sk (4.398,19 Eur) nároku žalobcu v 1. rade a v sume 322.869,10 Sk (10.717,29 Eur) nároku žalobcu v 2. rade, súd žalobu zamietol. Pri výroku o náhrade trov konania vychádzal súd z ustanovenia § 142 ods. 3 OSP podľa pomeru úspechu účastníkov v konaní.

3. Po podaní odvolania zo strany žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim rozsudkom sp. zn. 5Obo/47/2009 zo dňa 29.10.2010 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. Z-2-34Cb/442/1996-230 zo dňa 03.03.2009 v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia Najvyšší súd SR uviedol, že po prejednaní veci dospel k záveru, že sú dôvody na zrušenie predmetného rozsudku v jeho napadnutej časti. NS SR skonštatoval, že účastníci konania uzatvorili dňa 25.06.1992 Zmluvu o združení na spoločný výkup nákupnej obchodnej a výrobnej činnosti mäsových výrobkov pod názvom PGP - Mäsovýroba, so sídlom Ul. Fr. V. XXX, I.. Podľa bodu 1 zmluvy, vzhľadom na skutočnosť, že na výkon spoločnej podnikateľskej činnosti boli potrebné výrobné priestory, žalovaný poskytol na ich výstavbu vlastný pozemok nachádzajúci sa v I. na D.. K.. V. XXX. Skutočnosť, že uvedený pozemok bol vo vlastníctve žalovaného nebola medzi účastníkmi konania sporná. K zániku združenia došlo ku dňu 31.07.1993. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške podielu jednotlivých účastníkov združenia po jeho zániku vychádzal zo Znaleckého posudku č. 5/2006 a jeho dodatku zo dňa 18.06.2007, v ktorom znalec vyčíslil výšku podielov sumou 837.539,50 Sk, pričom do nákladu pre výpočet podielov zahrnul aj vklady účastníkov združenia vo výške: žalobca v 1. rade - 132.500,- Sk, žalobca v 2. rade - 262.708,41 Sk a žalovaný 1.574.024,92 Sk. Vloženie vkladov v uvedenej výške nebolo medzi účastníkmi konania sporné. V rozpore s touto skutočnosťou však súd prvého stupňa konštatoval, že tvrdenie žalovaného a svedkyne N.. L., ktorá viedla účtovníctvo združenia, o vložení uvedených vkladov nebolo preukázané, čím spochybnil výsledky znaleckého dokazovania, z ktorého pri rozhodovaní o uplatnených nárokoch vychádzal. Medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom v 2. rade ako kupujúcim bola dňa 27.07.1993 uzavretá kúpna zmluva, ktorou žalovaný previedol na žalobcu v 2. rade vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným v bode 1 zmluvy ako výlučný vlastník stavieb s č. XXXX na parc. č. XXXX/X, s č. XXXX na parc. č. XXXX/X a s č. XXXX na parc. č. XXXX/X, zapísaných na LV č. XXXX. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 9.500.000,- Sk. Podľa tvrdenia žalobcov boli nehnuteľnosti vybudované zo spoločných prostriedkov účastníkov združenia, čo žalovaný popieral a tvrdil, že pôvodne dohodnutá kúpna cena vo výške 12.500.000,- Sk bola znížená o čiastku 3.000.000,- Sk, ktorou mal žalovaný, ktorý po zániku združenia pokračoval samostatne v jeho činnosti vysporiadať finančné nároky jeho účastníkov. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že združeniu mali byť na základe úverových zmlúv č. XXXX/XX a č. XXX/XXXXXXX-XXX/X poskytnuté úvery v celkovej výške 5.100.000,- Sk, ktorých splatnosť presahovala dobu existencie združenia. Na pojednávaní konanom dňa 17.02.2009 právny zástupca žalovaného namietal, že znalec v znaleckom posudku poukazuje na nedostatok relevantných dokladov potrebných na jeho vypracovanie. Preto navrhol, aby súd vypočul účastníkov konania a uložil im povinnosť predložiť účtovníctvo, ktoré si samostatne viedli počas existencie združenia, ako aj ozrejmiť výšku a pôvod dotácie, ktorá mala byť podľa svedkyne - účtovníčky združenia poskytnutá zduženiu v čase jeho existencie. O uvedených skutočnostiach, ktoré majú vplyv na majetkové vysporiadanie účastníkov združenia po jeho zániku, súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie, čím podľa záveru odvolacieho - Najvyššieho súdu SR zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Následne Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. Z-2-34Cb/442/1996-289 zo dňa 05.03.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2012 rozhodol tak, že konanie žalobcu v 1. rade voči žalovanému zastavuje a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca v 1. rade písomným podaním súdu doručeným dňa 02.03.2013 oznámil konajúcemu súdu, že svoju žalobu zo dňa 30.07.1998 berie v celom rozsahu späť a vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd konanie zastavil. Uviedol tiež, že netrvá na náhrade trov konania. Písomným podaním súdu doručeným dňa 02.03.2013 vyslovil žalovaný súhlas so späťvzatím žaloby žalobcu v 1. rade a tiež súhlas s tým, aby súd v tejto časti konanie zastavil. 5. Na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.05.2013 bol doplnený Znalecký posudok č. 5/2006 zo dňa 24.04.2006 v znení dodatku k znaleckému posudku zo dňa 18.06.2007 a dňa 15.08.2013 bol súdu doručený Dodatok č. 2 k Znaleckému posudku č. 5/2006.

V závere Dodatku č. 2 k Znaleckému posudku č. 5/2006 znalec konštatoval, že pri akceptovaní stanovenej výšky hodnoty majetku a záväzkov (tak ako je špecifikované na č.l. 316 spisu) za predpokladu akceptácie dodávateľských faktúr a ďalších prvotných dokladov predložených zo strany Ľ.. L., združenie nevykazuje žiadny majetok k rozdeleniu, resp. jeho majetok nestačí na uspokojenie všetkých peňažných a nepeňažných vkladov jednotlivých účastníkov združenia.

6. Dňa 16.10.2014 bol súdu doručený návrh na prerušenie konania v súlade s ust. § 109 ods. 1 písm. b/ OSP, z dôvodu, že žalobca podal oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin a v prípade, že sa preukáže jeho spáchania, bol by Dodatok č. 2 k Znaleckému posudku č. 5/2006, ktorý je ako hlavný dôkaz v predmetnom spore, neplatným. Súd by potom musel prihliadnuť k pôvodnému posudku a jeho Dodatku č. 1, nie však k Dodatku č. 2. Posúdenie tejto otázky, či bol alebo nebol spáchaný trestný čin, je podľa názoru žalobcu takou dôležitou otázkou pre prebiehajúce konanie, že je potrebné, aby súd konanie prerušil do rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní v danej veci.

7. Uznesením č.k. Z-2-34Cb/442/1996-377 zo dňa 29.12.2014 Krajský súd v Bratislave konanie vedené pod sp. zn. Z-2-34Cb/442/1996 prerušil v súlade s ust. § 109 ods. 1 písm. b/ OSP do rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní.

8. Uznesením NS SR sp. zn. 4Obo/12/2015 zo dňa 28.10.2015 bolo uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. Z-2-34Cb/442/1996-377 zo dňa 29.12.2014, ktorým bolo konanie prerušené, potvrdené.

9. Na termín 09.06.2016 súd zvolal pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu neúčasti právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa ospravedlnil z dôvodu náhleho zhoršenia zdravotného stavu (žalúdočné problémy). Pojednávanie bolo preto odročené.

10. Na základe Žiadosti Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.08.2016 bolo súdu dňa 25.08.2016 doručené rozhodnutie spolu s oznámením, že Uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru I, oddelenie vyšetrovania, odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava I, ČVS: ORP-1273/1-VYS-B1-2014 zo dňa 30.03.2015 bola s poukazom na ust. § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku odmietnutá vec podozrenia z trestného činu marenia spravodlivosti podľa ust. § 344 Trestného zákona a podvodu podľa ust. § 221 Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť Ľ. L. na tom skutkovom základe, ako je uvedené v označenom uznesení a to z dôvodu, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.04.2015.

11. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) účinného od 01.07.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky zákonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech.

12. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

13. NS SR ako súd odvolací svojím uznesením 5Obo/47/2009 zo dňa 29.10.2010 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. Z-2-34Cb/442/1996-230 zo dňa 03.03.2009 v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalovaného, že znalec v znaleckom posudku poukázal na nedostatok relevantných dokladov potrebných na jeho vypracovanie. Navrhol preto, aby súd vypočul účastníkov konania a uložil im povinnosť predložiť účtovníctvo, ktoré si samostatne viedli počas existencie združenia, ako aj ozrejmiť výšku a pôvod dotácie, ktorá mala byť podľa svedkyne - účtovníčky združenia poskytnutá združeniu v čase jeho existencie. O uvedených skutočnostiach, ktoré majú vplyv na majetkové vysporiadanie účastníkov združenia po jeho zániku, súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie, čím konanie zaťažil vadou.

14. Konajúci súd prvej inštancie postupoval v súlade so záverom odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie v naznačenom smere a rozhodol o doplnení znaleckého posudku č. 5/2006 zo dňa 24.04.2006 v znení dodatku k znaleckému posudku zo dňa 18.06.2007.

Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že združenie nevykazuje žiadny majetok k rozdeleniu, resp. jeho majetok nestačí na uspokojenie všetkých peňažných a nepeňažných vkladov jednotlivých účastníkov združenia.

15. Po oboznámení sa so závermi Dodatku č. 2 k znaleckému posudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Okresnú prokuratúru Bratislava oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin (podanie zo dňa 16.09.2014, č.l. 373 spisu), kde uviedol, že je zrejmé, že v súlade so závermi tohto dodatku bude konajúci súd nútený skonštatovať, že nie je čo prerozdeliť z majetku družstva a žalobu zamietne. Žalobca však považoval za podozrivé konanie žalovaného, ktoré spočívalo v predložení novoobjavených faktúr po siedmych rokoch a faktúr z rokov 1990 až 1993 súdnemu znalcovi, až na "tretí pokus", preto má dôvodné podozrenie, že uvedeným konaním mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu a to či už podvodu, alebo marenia spravodlivosti, či iného trestného činu, ktorého skutkové znaky napĺňa ním popísané konanie.

Konajúci súd preto konanie vedené pod sp. zn. 2-Z-34Cb/442/1996 prerušil do rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní.

16. Uznesením ČVS: ORP-1273/1-VYS-B1-2014 zo dňa 30.03.2015 bola odmietnutá vec podozrenia z trestného činu marenia spravodlivosti so záverom, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

17. Krajský súd v Bratislave, ako súd prvej inštancie, nariadil vo veci pojednávanie na 26.10.2016. Strany sporu, tak žalobca, ako žalovaný, mali riadne vykázané doručenie predvolania na pojednávanie.

Vzhľadom na neospravedlnenú neúčasť žalobcu, súd v súlade s ust. § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalobcu.

V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie NS SR z 31.07.2012 sp. zn. 5Obo/71/2011, podľa ktorého súd môže uskutočniť pojednávanie v neprítomnosti účastníka iba vtedy, ak účastník konania bol na pojednávanie riadne predvolaný a nepožiadal o odročenie pojednávania, alebo dôvod pre ktorý požiadal o odročenie pojednávania nebol dôležitý.

Podľa uznesenia NS SR z 21.09.2011 sp. zn. 3Cbo/167/2010 právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva.

Podľa uznesenia NS SR zo 14.09.2011 sp. zn. 3Cbo/40/2011 možnosť zúčastniť sa na súdnom pojednávaní je právom každého účastníka a záleží výlučne na ňom, či tohto práva využije alebo nie.

18. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, to je povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé), ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Procesná pasivita sporovej strany má za následok neunesenie dôkazného bremena.

Úspech v spore je možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutia na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to čo strany nepredložia nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena opierajúc sa o pravidlo "idem est non esse et non probari" (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.

19. Žalobca neprítomný na pojednávaní dňa 09.06.2016, ako aj 26.10.2016, žiadne nové dôkazy, či návrhy na doplnenie dokazovania, ani písomne nenavrhol, súd preto v súlade so záverom Dodatku č. 2 zo dňa 12.08.2013 k Znaleckému posudku č. 5/2006, keď iné skutočnosti nevyplynuli ani z Uznesenia ČVS: ORP-1273/1-VYS-B1-2014 zo dňa 30.03.2015 rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

20. Podľa § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd rozhodol, že žalovaný má právo na plnú náhradu trov konania v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje. Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku po a) vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, po b) pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis (§127 ods.1 CSP). (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie §366).