KSBA/2S/309/2013


(zdroj)
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/309/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202266 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013202266.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Bc. A. B., S. XXXX/XX, I., zastúpený: Mgr. Andrej Vlk, advokát, Gallayova 21, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V.-XX-XX-X/XXXX zo dňa 07.11.2013, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou napadnutým rozhodnutím veliteľ Vojenského útvaru 2225 Bratislava, Útvaru Vojenskej polície Bratislava žalovaného zamietol odvolanie žalobcu proti disciplinárnemu rozkazu č. V.-XX-XX/XXXX zo dňa 05.09.2013 a toto rozhodnutie potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím č. V.-XX-XX/XXXX zo dňa 05.09.2013 bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie a to z dôvodu, že dňa 12.08.2013 zastupujúci náčelník tretej skupiny OPV I kpt. Mgr. Ing. U. F. osobne žalobcovi nariadil, aby sa dňa 13.08.2013 o 07:00 hod. pred nástupom do výkonu ochrannej zmeny na stanovisku D. dostavil ku kontrole osobnej zbrane vydanej na nosenie k veliteľovi Útvaru Vojenskej polície Bratislava (ďalej aj ako „ÚVP Bratislava“) na základe prehľadu zbraní vydaných na nosenie u veliaceho dôstojníka ÚVP Bratislava ku dňu 12.08.2013 a veliteľom útvaru schváleného harmonogramu kontrol zbraní. Žalobca sa dňa 13.08.2013 o 07:00 hod. na nariadenie zastupujúceho náčelníka tretej skupiny OPV I dostavil na kontrolu svojej osobnej zbrane k veliteľovi ÚVP Bratislava, sídliaceho v budove III. objektu Duklianskych kasární, ale nesplnil nariadenie vykonať kontrolu osobnej zbrane, nepočkal na veliteľa, ktorý sa už v čase 07:02 hod. nachádzal na pracovisku veliaceho dôstojníka a následne v priestore kontroly zbraní. V čase o 07:06 hod. prišiel žalobca do budovy č. 7 v objekte Ministerstva obrany SR a Generálneho štábu Ozbrojených síl SR za zastupujúcim náčelníkom tretej skupiny OPV I kpt. Ondričkom a oznámil mu, že nemá zbraň skontrolovanú, pretože veliteľ neprišiel o 07:00 hod. a on nebude na neho čakať. Žalobca nepočkal na vykonanie kontroly veliteľa ÚVP Bratislava, čím porušil nariadenie veliteľa útvaru ÚVP Bratislava a náčelníka tretej skupiny OPV I, čím porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka dodržiavať služobnú disciplínu tak, ako mu to ukladá § 119 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon“).

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedených rozhodnutí, tieto považoval za nezákonné a žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že konanie pred prvostupňovým správnym orgánom aj žalovaným trpí takými závažnými vadami procesného charakteru, v dôsledku ktorých bolo porušené právo žalobcu na spravodlivé prešetrenie údajného disciplinárneho previnenia, boli porušené základné pravidlá správneho konania podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku a § 128 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z..

Základným východiskom v disciplinárnom konaní malo byť posúdenie otázky, či zo strany kpt. Ondrička došlo platným spôsobom k vydaniu nariadenia, ktoré by bol žalobca povinný vykonať. Zákon neupravuje náležitosti nariadenia, preto je potrebné v tejto súvislosti aplikovať ustanovenia správneho poriadku vychádzajúc z predpokladu, že nariadenie vydané v zmysle zákona možno považovať za individuálny správny akt. Keďže nariadenie vydané kpt. Ondričkom spĺňa uvedené kritériá, pri subsidiárnej aplikácii správneho poriadku bolo nevyhnutné, aby toto nariadenie obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa ust. § 47 správneho poriadku. Preto mal správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný prednostne skúmať otázku, či zo strany nadriadeného došlo k naplneniu formálnych náležitostí nariadenia, či nariadenie možno považovať za individuálny správny akt, z ktorého by pre žalobcu vyplývali povinnosti, ktoré by bol povinný vykonať. Ako vyplýva zo žalobou napadnutého rozhodnutia, správne orgány považovali za preukázané, že nariadenie bolo žalobcovi riadne oznámené. Nie je zrejmé, na základe hodnotenia akých dôkazov správne orgány k takémuto záveru dospeli. Preto je rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v tejto časti nepreskúmateľné.

Žalobca poznamenal, že vetu „Mišo, choď zajtra o 07:00 hod. ukázať veliteľovi zbraň“, nemožno považovať za relevantné nariadenie, ktoré by aspoň náznakom spĺňalo atribúty správneho rozhodnutia. Už vôbec nemôže byť takéto neformálne oznámenie považované za nariadenie v prostredí výkonu profesionálnej vojenskej služby, pre ktorú je charakteristický systém vzájomnej podriadenosti a nadriadenosti jednotlivých členov profesionálneho vojenského zboru a prísny formalizmus vo vzťahu profesionálnych vojakov.

V zmysle nariadenia kpt. F. sa mal žalobca dostaviť ku kontrole osobnej zbrane dňa 13.08.2013 o 07:00 hod., pričom z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca sa v stanovenom čase na stanovené miesto dostavil. Ako ďalej vyplýva z vykonaného dokazovania, na miesto vykonanej kontroly osobnej zbrane sa nedostavil veliteľ útvaru Vojenskej polície Bratislava, ktorý mal kontrolu vykonať. Kontrola bola podľa žalovaného zahájená až približne o 07:10 hod. z dôvodu vykonávania iných služobných úloh. Keďže v nariadení kpt. F. bolo uvedené, že kontrola sa má vykonať o 07:00 hod. a orgán vykonávajúci kontrolu sa podľa vykonaného dokazovania v tom čase na danom mieste nenachádzal, nemohlo zo strany žalobcu dôjsť k disciplinárnemu previneniu, ktoré mu je kladené za vinu. Preto je aj úplne irelevantné, kedy bola následne zahájená kontrola osobných zbraní, nakoľko žalobcovi nebolo žiadnym spôsobom oznámené ani nariadené, aby na danom mieste čakal a dokedy.

Žalobca poukázal na to, že pri budovaní hierarchického princípu a upevňovania disciplíny v ozbrojených silách sú všetky zložky povinné dodržiavať zásady disciplíny bez rozdielu a striktne rešpektovať stanovené pravidlá vrátane požiadavky na časovú dochvíľnosť. V opačnom prípade možno jednostranné dodržiavanie pravidiel zo strany nadriadenému či podriadenému považovať za zneužívanie práva a nerovnaké zaobchádzanie.

Podľa žalobcu sa jeho služobný čas (pracovná zmena) podľa rozvrhu začína o 07:30 hod. a veliteľom mu nebola žiadnym spôsobom oznámená zmena rozvrhu. Preto nemožno akceptovať ukladanie povinnosti zo strany zamestnávateľa jednostranným úkonom na čas mimo služobného času. Konštatovanie žalovaného, že „ak by rtm. B. riadne vykonal nariadenie, bol by jeho služobným časom“ a „povinnosťou rtm. B. bolo, aby sa dňa 13.08.2013 o 07:00 hod. nachádzal so svojou osobnou zbraňou v priestoroch, kde veliteľ útvaru zvyčajne vykonáva kontroly osobných zbraní u príslušníkov útvaru“ usvedčuje žalovaného z neznalosti ustanovenej zákonníka práce a zákona č. 346/2005 Z.z..

Žalobca tiež namietal procesné pochybenie žalovaného, ktorý v odvolacom konaní vypočul rtm. S. T.. Poukazujúc na § 33 ods. 1 správneho poriadku žalobca tvrdil, že mu malo byť umožnené zúčastniť sa výsluchu a klásť vypočúvanému otázky.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 15.10.2014, zotrval na svojom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že nariadenie podľa zákona č. 346/2005 Z.z. nie je možné podradiť pod správny poriadok a už vôbec nie je možné aplikovať len ustanovenie § 47 správneho poriadku. Je len ťažko predstaviteľné, že nariadenie o dostavení sa príslušníka Ozbrojených síl SR ku kontrole zbraní veliteľom by malo obsahovať výrok, odôvodnenie a ešte aj poučenie o opravnom prostriedku, nevraviac o možnosti podať proti takémuto rozhodnutiu odvolanie. Ozbrojené sily SR ako ozbrojená zložka štátnej moci vzhľadom na špecifiká svojej činnosti vydávajú aj nariadenia predstavujúce inštitúty sui generis, ktoré však nie je možné podriadiť pod právne predpisy upravujúce rozhodnutia vydávané civilnými správnymi orgánmi. Žalovaný bol toho názoru, že nariadenie kpt. Ondričku, aby sa žalovaný dostavil k veliteľovi za účelom odovzdania zbrane na kontrolu, je nariadením sui generis bez akejkoľvek súvislosti so správnym poriadkom.

Ďalej uviedol, že tvrdenie žalobcu, že veliteľ útvaru Vojenskej polície sa nedostavil na plánovanú kontrolu, keďže kontrola nezačala presne o 07:00 hod., ale o pár minút neskôr, je absolútne nepochopiteľné, keďže v prípade žalobcu išlo o profesionálneho vojaka a je len ťažko vysvetliteľné, že sa na základe omeškania veliteľa rozhodol svojvoľne opustiť priestor vykonávania kontroly. Tvrdenie, že niekoľko minútové omeškanie veliteľa je zneužívaním práva a nerovnakým zaobchádzaním, je prinajmenšom zvláštne a ťažko pochopiteľné. V rámci subordinácie v ozbrojených silách Slovenskej republiky ako aj v ozbrojených silách ktorejkoľvek európskej krajiny sa očakáva plnenie rozkazov a nariadení veliteľa vojakom v rozsahu ich významu a nie v rozsahu doslovného gramatického výkladu. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že nemožno akceptovať ukladanie povinnosti zo strany zamestnávateľa jednostranným úkonom na čas mimo služobného času. Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je totiž irelevantné, či zamestnávateľ nariadi profesionálnemu vojakovi nadčasy. Napádané rozhodnutia boli vydané z dôvodu, že žalobca svojvoľne porušil nariadenie vydané jeho priamym nadriadeným, svojvoľne sa vzdialil z miesta konania kontroly zbrane bez toho, aby počkal na vykonanie kontroly a namiesto toho sa šiel naraňajkovať do bufetu. Akékoľvek nároky z prípadných nadčasov nariadených žalovaným žalobcovi sú pre posúdenie zákonnosti predmetných rozhodnutí nepodstatné a žiadnym spôsobom nesúvisia s predmetom súdneho konania.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplynuli okolnosti prípadu tak, ako boli opísané účastníkmi v ich písomných podaniach.

Podľa § 117 ods. 1 zák. č. 346/2005 Z.z. služobná disciplína je povinnosť dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy, vojenskú prísahu, Etický kódex profesionálneho vojaka, služobné predpisy, vojenské rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny vedúcich služobných úradov a veliteľov.

Podľa § 117 ods. 2 zák. č. 346/2005 Z.z. vedúci služobných úradov a velitelia vydávajú ústne alebo písomné vojenské rozkazy, ktoré profesionálneho vojaka zaväzujú podľa nich konať alebo sa konania zdržať.

Podľa § 117 ods. 4 zák. č. 346/2005 Z.z. ak sa profesionálny vojak domnieva, že vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho vedúceho služobného úradu alebo veliteľa je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to vedúceho služobného úradu alebo veliteľa upozorniť. Ak vedúci služobného úradu alebo veliteľ trvá na splnení vojenského rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho profesionálnemu vojakovi písomne potvrdiť a profesionálny vojak je povinný ho splniť.

Podľa § 119 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 346/2005 Z.z. profesionálny vojak je povinný dodržiavať služobnú disciplínu a vykonávať štátnu službu osobne, nestranne, riadne, včas a v medziach svojho oprávnenia.

Podľa § 125 zák. č. 346/2005 Z.z. disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15 % najdlhšie na tri mesiace z posledného priznaného služobného platu.

Podľa § 128 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z. pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj profesionálneho vojaka k plneniu služobných povinností.

Pre riadne fungovanie ozbrojených síl je disciplína (služobná disciplína) veľmi dôležitým a praktickým ale predovšetkým nevyhnutným inštitútom. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že disciplína spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne platnými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Riadne naplnenie požiadaviek disciplíny je základným predpokladom dobrého fungovania ozbrojených síl, preto sa disciplíne a hodnoteniu stavu disciplíny venuje neustála pozornosť s cieľom zvyšovať bojový potenciál ozbrojených síl. Podceňovanie významu dodržiavania služobnej disciplíny a subordinácie by bránilo k zjednocovaniu príslušníkov ozbrojených síl, celistvosti ozbrojeného zboru a celkovému oslabeniu schopnosti plniť účel, na ktorý štát ozbrojené zložky vytvoril.

Ako už bolo vyššie uvedené, súčasťou disciplíny je aj plnenie povinností vyplývajúcich z rozkazov, nariadení, príkazov a pokynov nadriadených. Tieto môžu byť vydávané v písomnej alebo ústnej podobe. Obsah a forma nariadenia, príkazu a pokynu nadriadeného nie je v zákone osobitne upravená, túto určuje prax a zvyklosti v ozbrojených silách. Podstatné je, aby nariadenie, príkaz alebo pokyn boli dostatočne zrozumiteľné a určité, aby z nich podriadený mohol definovať svoje povinnosti nimi určené a aby následne nadriadený mohli kontrolovať ich splnenie.

Nemožno súhlasiť s argumentom žalobcu, že pri nariadení je možné použiť analógiu aplikujúc ustanovenie § 47 správneho poriadku. Vzhľadom na všeobecne, teda i žalobcovi, dobre známy charakter činnosti a fungovania ozbrojeného zboru, nemožno logicky očakávať, že ústne príkazy a pokyny, prípadne nariadenia, budú obsahovať všetky formálne znaky rozhodnutia ustanovené správnym poriadkom (záhlavie, výrok, poučenie o opravnom prostriedku), a že takéto rozhodnutie bude obsahovať odôvodnenie, ktoré bližšie vysvetlí výrok. Ako vyplýva z administratívneho spisu a napokon i z obsahu žaloby, predmetné nariadenie bolo pre žalobcu dostatočne zrozumiteľné, pretože sa ním riadil a dňa 13.08.2013 o 7.00 hod sa dostavil ku kontrole osobnej zbrane k veliteľovi útvaru VP Bratislava. Z uvedeného nemožno prijať v žalobe uvedené argumenty, že nariadenie kpt. F. nespĺňalo formálne ani obsahové znaky rozhodnutia v zmysle správneho poriadku, že bolo nepreskúmateľné a že ho nebolo možné považovať za relevantné nariadenie, ale len za neformálne oznámenie, z ktorého pre žalobcu nevyplynuli žiadne povinnosti.

Vedúci služobných úradov a velitelia vydávajú ústne alebo písomné vojenské rozkazy, ktoré profesionálneho vojaka zaväzujú, je povinný podľa nich konať alebo sa konania zdržať (§ 17 ods. 2 zákona). Profesionálny vojak je povinný dodržiavať služobnú disciplínu, vykonávať štátnu službu osobne, nestranne, riadne a včas a v medziach svojho oprávnenia (určených povinností). Za nesplnenie povinností je vojak disciplinárne zodpovedný.

Žalobcovi bola predmetným nariadením kpt. Ondričku uložená povinnosť dostaviť sa dňa 13.08.2013 o 7.00 hod. k veliteľovi útvaru VP Bratislava a absolvovať kontrolu svojej osobnej zbrane. Žalobca sa síce v stanovený čas na miesto určené nariadením dostavil, avšak na samotnú kontrolu osobnej zbrane nepočkal a bez súhlasu nadriadených sa z uvedeného miesta svojvoľne vzdialil, pričom tak konal v rozpore s nariadením. Ako tiež vyplýva z administratívneho spisu, žalobca ignorujúc nariadenie sa ku kontrole osobnej zbrane nevrátil ani po následnom upozornení kpt. F.. Takéto konanie možno klasifikovať ako rozporné nielen so zákonným imperatívom ustanoveným v § 117 a 119 zákona, ale aj s elementárnou slušnosťou a zdvorilosťou voči služobne nadriadeným osobám.

Súd a celkom iste i správny orgán, by prihliadol v rámci posúdenia konania žalobcu na takú okolnosť, kedy by žalobca nemohol zotrvať na mieste určenom v nariadení a nemohol by sa podrobiť kontrole osobnej služobnej zbrane z dôvodu potreby plniť neodkladné úlohy prioritnejšie ako vyplývajúce z nariadenia. V danom prípade však žalobca namiesto toho, aby vyčkal na veliteľa útvaru VP Bratislava a podrobil sa kontrole osobnej zbrane, ktorá nad všetky pochybnosti a logicky môže trvať dlhšie ako 10 minút a nemusí začať presne o 7.00 hod., teda v čase určenom v nariadení, odišiel do bufetu sa naraňajkovať, čo pokiaľ je prípustné z hľadiska na vec sa vzťahujúcich služobných predpisov, celkom dozaista nie je v súlade s obsahom služobnej disciplíny vyplývajúcej z vyššie citovaných ustanovení zákona. Svojím svojvoľným a ničím relevantne neodôvodneným konaním sa žalobca dopustil konania porušujúceho nariadenie veliteľa, čím porušil povinnosť profesionálneho vojaka dodržiavať služobnú disciplínu v zmysle § 119 ods. 1 písm. a/, b/ zákona, a teda sa dopustil disciplinárneho previnenia.

Súd dodáva, že nadriadený profesionálneho vojaka určuje a upravuje služobnú činnosť v medziach zákona a rovnako tak i dĺžku takejto činnosti. Nemôže si ju preto profesionálny vojak svojvoľne určovať (skracovať) podľa svojich potrieb a už vôbec nie je prípustné, aby bez oznámenia o zmene nariadenia konal v rozpore s takýmto nariadením poukazujúc len na to, že čas, ktorý bol nariadením určený ako začiatok úkonu (kontrola osobnej zbrane) nebol dodržaný na minútu presne. Dá sa súhlasiť so žalovaným v tvrdení, že nielen podriadení majú dodržiavať služobnú disciplínu (byť dochvíľni), avšak v danom prípade nejde o posúdenie konania nadriadeného žalobcu. Správny orgán posudzoval zistený skutkový stav z toho hľadiska, či zo strany žalobcu došlo k porušeniu služobných predpisov, pričom konanie tretích osôb mohol zobrať len do úvahy, prípadne sa s nimi vysporiadať v inom konaní. Súd je však toho názoru, že veliteľ VP Bratislava nezadal príčinu, aby sa žalobca v čase 7.06 hod. vzdialil z miesta výkonu kontroly osobnej zbrane. Argument žalobcu, že musel odísť z dôvodu vykonávania iných služobných úloh vzhľadom na zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu ako dôvod na iný právny záver, k akému dospeli správne orgány, neobstojí. Súd poznamenáva, že pokiaľ v nariadení nebolo ohraničené, dokedy bude kontrola trvať, v medziach rozumného uváženia nemohlo z toho žalobcovi vyplynúť, že pokiaľ kontrola osobnej zbrane nezačne presne o 7.00, znamená to, že už pre neho povinnosť podrobiť sa kontrole osobnej zbrane zanikla. Pre posúdenie zákonnosti žalobcovho konania je právne irelevantné, či mu povinnosť vyplývajúca z nariadenia bola určená v čase jeho bežného služobného času alebo mimo neho. V čase vydania nariadenia jeho nezákonnosť nenamietal. Akékoľvek nároky z nadčasov vyplývajúcich z nariadenia sú pre posúdenie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia právne irelevantné a žiadnym spôsobom nesúvisia s predmetom disciplinárneho konania.

Pokiaľ žalobca namietal, že sa žalovaný dopustil procesného pochybenia, keď v odvolacom konaní vypočul rtm. Slavomíra T., o čom vopred žalobcu neinformoval, súd uvádza, že sa s touto námietkou stotožnil.

Podľa § 128 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Profesionálnemu vojakovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a vždy im dať príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Profesionálnemu vojakovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa (§ 128 ods. 1 zákona). Zároveň má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom otázky. Súd prisvedčil žalobcovi v tom, že žalovaný sa v konaní dopustil procesnej chyby, keď vopred o konaní výsluchu svedka žalobcu neinformoval a neumožnil mu sa výsluchu zúčastniť. Na druhej strane však výpoveď svedka nebola dôkazom, ktorý by podstatnejším spôsobom ovplyvnil doposiaľ v disciplinárnom konaní zistený skutkový stav. Svedok sa vyjadril ku konaniu žalobcu dňa 13.08.2013 v čase od 7.00 hod do 7.02 hod. a jeho výpoveď nebola v podstatnom rozpore s tvrdením žalobcu. Preto bol súd názoru, že i keď sa žalovaný dopustil procesného pochybenia v rámci odvolacieho konania, toto pochybenie nemohlo mať za následok nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a nemohol to byť dôvod pre jeho zrušenie podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi ani žalovanému, ktorý zásadne nemá právo na náhradu trov konania, právo na ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, štvormo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.