KSBA/2Cob/303/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/303/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114208508 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1114208508.1



Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: AUPARK a.s., so sídlom Einsteinova 18, 851 01 Bratislava, IČO: 47 240 377, zastúpený Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom BBC V, blok A, Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, proti odporcovi: S-Invest s.r.o., so sídlom Obchodná 24, 811 06 Bratislava, IČO: 49 306 480, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a návrhu odporcu na oslobodenie od súdneho poplatku, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.08.2015, č.k.34Cb/134/2014-250 v spojení s opravným uznesením zo dňa 05.10.2015 a proti uzneseniu zo dňa 25.08.2015, č.k. 34Cb/134/2014-257, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/134/2014-250 zo dňa 24.08.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 34Cb/134/2014 zo dňa 05.10.2015 m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/134/2014-257 zo dňa 25.08.2015 potvrdzuje.

odôvodnenie:

Okresný súd Bratislava I napadnutým uznesením zo dňa 24.08.2015 v spojení s opravným uznesením zo dňa 25.08.2015 rozhodol tak, že nariadil predbežné v tomto znení: S-Invest je povinný zložiť do 3 dní od vykonateľnosti tohto uznesenia do súdnej úschovy Okresného súdu Bratislava I sumu vo výške 54 311,81 €. O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

V odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 24.07.2015, doručeným t súdu dňa 11.08.2015, sa navrhovateľ, AUPARK a.s., so sídlom Einsteinova 18, 851 01 Bratislava, IČO: 47 240 377, ďalej len „navrhovateľ“), domáhal, aby súd nariadil voči odporcovi S-Invest s.r.o., so sídlom Obchodná 24, 811 06 Bratislava, IČO: 49 306 480, (ďalej len „odporca“), predbežné opatrenie po začatí súdneho konania, ktorým by dočasne upravil pomery účastníkov do rozhodnutia súdu vo veci samej a to v nasledovne:

„Súd nariaďuje toto predbežné opatrenie: S-Invest je povinný zložiť do 3 dní od vykonateľnosti tohto uznesenia do súdnej úschovy Okresného súdu Bratislava I sumu 54 311,81 €." Alebo alternatívne:

„Súd nariaďuje toto predbežné opatrenie: S-Invest je povinný zložiť do 3 dní od vykonateľnosti tohto uznesenia do súdnej úschovy Okresného súdu Bratislava I sumu 35 302,68 €.“

Navrhovateľ sa voči odporcovi domáha vo veci samej v konaní na tunajšom Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 34Cb/134/2014 rozhodnutia súdu, ktorým súd zaviaže odporcu na zaplatenie sumy 54 311,81 €.

Navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedol, že obchodná spoločnosť S-Invest a obchodná spoločnosť Aupark uzatvorili dňa 25.08.2011 zmluvu o nájme nebytových priestorov v obchodnom centre Aupark Shopping Centre Bratislava (ďalej len “Obchodné centrum“), s označením 230, na predmet nájmu nebytové priestory o výmere 77,08 m2 a to s účinnosťou od 01.11.2011 (ďalej len „nájomná zmluva“).

Navrhovateľ je obchodná spoločnosť, ktorej hlavným predmetom činnosti je prenájom nebytových priestorov v Obchodnom centre.

Odporca je obchodná spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je maloobchodný predaj módneho oblečenia a doplnkov značky Fornarina a ktorá vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v priestoroch, ktoré boli predmetom nájmu podľa nájomnej zmluvy. Odporca podľa účtovnej uzávierky k 31.12.2014 nemal žiadnych zamestnancov a takmer žiadny reálny majetok, pričom jeho hodnota speňažiteľných aktív od roku 2012 systematicky klesá.

Navrhovateľ vykonal v priebehu mesiacov január až september 2013 rekonštrukčné práce v podzemnej garáži Obchodného centra a taktiež vo vstupnom átriu do Obchodného centra a to vždy v nočných hodinách a po častiach a to tak, aby neobmedzili prevádzku Obchodného centra. Odporca v októbri 2013 oznámil navrhovateľovi, že mu nebude platiť ďalšie platby podľa nájomnej zmluvy z dôvodu poklesu tržieb, ktorý mal údajne nastať výlučne v súvislosti s výkonom rekonštrukčných prác. Odporca z tohto dôvodu prestal platiť navrhovateľovi od januára 2014 v celom rozsahu nájomné, tzn. od januára 2014 užíva predmet nájmu úplne zadarmo, a to napriek tomu, že v priestoroch aj naďalej prevádzkuje svoju maloobchodnú predajňu. Tento stav trvá dodnes, aj napriek upozorneniam odporcu navrhovateľom.

Navrhovateľ ako prenajímateľ predmetu nájmu z dôvodu neplatenia nájomného odporcom ako nájomcom, dňa 12.09.2014 odstúpil od nájomnej zmluvy podľa jej odseku 9.4. V čase odstúpenia odporca neuhradil navrhovateľovi nájomné za obdobie 8 predchádzajúcich mesiacov a jeho dlh na nájomnom predstavoval sumu vo výške 51 493,64 €. Navrhovateľ teda takmer 9 mesiacov toleroval vo svojich nebytových priestoroch neplatiaceho nájomcu. Navrhovateľ si túto svoju pohľadávku voči odporcovi uplatňuje na Okresnom súde Bratislava I. č.k. 34Cb/134/2014. Odporcovi narastá ďalší dlh voči navrhovateľovi a to z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorý jeho nebytové priestory nevypratal a ďalej ich užíva bez právneho dôvodu a z tohto dôvodu si navrhovateľ tento nárok voči odporcovi uplatní v ďalšom konaní.

Podľa názoru navrhovateľa odporca ako nájomca nemal právo započítať akékoľvek svoje nároky proti nárokom navrhovateľa ako prenajímateľa a to z dôvodu náhrady za vykonané úpravy nebytových priestorov (predmetu nájmu) a preto jeho dlh voči navrhovateľovi z titulu neuhradeného nájomného existuje v plnej výške.

Obe zmluvné strany tak využili dispozitívny charakter § 667 Občianskeho zákonníka a upravili vzájomné práva v súvislosti s vysporiadaním úprav priestorov tak, že odporca je povinný po skončení nájmu z akéhokoľvek dôvodu priestory vypratať a odstrániť z neho všetky úpravy, čím zanikne jeho nárok na akúkoľvek náhradu zhodnotenia (odsek 8.6.1 nájomnej zmluvy). Navrhovateľ zároveň v návrhu poukázal na súvisiacu judikatúru.

Navrhovateľ uviedol, že je zjavné, že výkon súdneho rozhodnutia je ohrozený, pretože odporca:

a) má minimálny majetok (viď bod 17 a nasl. návrhu); b) sa systematicky zbavuje svojho majetku (viď bod 18 a nasl. návrhu ); c) počas celej svojej existencie ani počas jedného hospodárskeho roka nevytvoril zisk (viď bod 18 a nasl. návrhu ), a preto nie je nádej na zlepšenie jeho majetkovej situácie; d) je zastúpený rovnakým právnym zástupcom a postupuje rovnako ako iný bývalý nájomca v Obchodnom centre, ktorý identickým konaním spôsobil navrhovateľovi škodu vo výške 300 000 €, a následne previedol svoj obchodný podiel na tzv. bieleho koňa (t.j. fyzickú osobu, ktorú nikto nikdy nevypátra), čím spôsobil reálnu nevymožiteľnosť náhrady tejto škody, a je teda takmer isté, že rovnako dopadne aj spor medzi navrhovateľom a odporcom (viď bod 28 a nasl. návrhu); e) bude povinný uhradiť navrhovateľovi sumu radovo v stovkách tisíc eur a to bez ohľadu na výsledok sporu vo veci nárokov odporcu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V, sp. zn. 23Cb/238/2013. f) Za týchto okolností je zjavné, že odporca nebude mať majetok na úhradu svojho dlhu voči navrhovateľovi, a teda výkon súdneho rozhodnutia bude nemožný, a sú teda dané dôvody na nariadenie predbežného opatrenia, dokiaľ má odporca príjmy aspoň z tržieb.

K 31.12.2014 dosahuje reálna hodnota majetku, z ktorého by sa mohol navrhovateľ v prípade výkonu rozhodnutia uspokojiť, pri optimistickom odhade približne 20 000 € a to s ohľadom na vyššie uvedené hospodárske výsledky odporcu.

Navrhovateľ zdôraznil, že peňažné záväzky odporcu voči navrhovateľovi vzniknú bez ohľadu na to, ako súd rozhodne o určovacej žalobe v konaní vedenom na Okresnom sude Bratislava V, sp. zn. 23Cb/238/2013.

Navrhovateľ zdôraznil v návrhu, že jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorého obsahom je zloženie peňažnej sumy do úschovy, je len nápravou na tento vytvorenie spravodlivej vzájomnej rovnováhy práv a povinností oboch účastníkov. Spravodlivosť súdneho konania totiž spočíva aj v tom, že účastník, ktorému bolo súdnym rozhodnutím priznané právo, sa tohto svojho práva aj reálne domôže a poukázal na rozsiahlu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý zdôrazňuje, že ochrana ľudských práv spočíva v zabezpečení „nie teoretických a iluzórnych práv, ale práv konkrétnych účinných a že práva musia byť interpretované „v reálnych podmienkach života a ich aplikácia musí smerovať k dosiahnutiu skutočnej a konkrétnej ochrany jednotlivca.“

Odporca žiada zníženie nájomného na 65 % súčasnej výšky, v súčasnosti však neplatí navrhovateľovi vôbec nič, preto takéto konanie je absolútne zjavným porušením zmluvy, zákona a elementárnych princípov spravodlivosti. Z uvedeného je zjavné, že potreba zabezpečenia nároku navrhovateľa na náhradu prípadnej budúcej škody vzniknutej v súvislosti s predbežným opatrením má hlboký a všeobecne uznaný zmysel. Skutočnosť, že slovenský právny poriadok neuvádza explicitný právny nástroj na zabezpečenie tohto nároku by nemala byť prekážkou pre zabezpečenie tohto nároku v situácii, kedy je možné na tento účel využiť iné existujúce procesnoprávne nástroje, a to najmä vtedy, ak sú splnené podmienky na ich využitie. Navrhovateľ sa z uvedených dôvodov na súde domáha nariadenia predbežného opatrenia, ktorého obsahom bude povinnosť odporcu zložiť do 3 dní od vykonateľnosti predbežného opatrenia do súdnej úschovy Okresného súdu Bratislava I sumu vo výške 54 311,81 €, ktorej výška je 100 % nájomného za obdobie od 1. januára 2014 do 12. septembra 2014; alebo alternatívne sumu vo výške 35 302,68 €, ktorej výška je 65 % nájomného za obdobie od 01.01.2014 do 12.09.2014.

Súd prvého stupňa uviedol, že pri vydávaní predbežných opatrení po začatí konania sa súd riadi ustanoveniami § 74 - 78 O.s.p. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je potreba, aby ešte pred konečným rozhodnutím súdu boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený (§ 74 ods. 1 O.s.p.). Ide o úpravu právnych pomerov, aj keď len predbežnú, pri ktorej treba zvážiť naliehavosť potreby a najmä, aké budú dôsledky takého opatrenia. Dôvody na jeho nariadenie musia byť však osvedčené a musí ísť o potrebu naliehavú. Pod potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov treba rozumieť stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Aj vtedy, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb. V konaní o vydanie predbežného opatrenia sa súd nezaoberá meritórne podstatou sporu, musí mať aspoň osvedčený nárok toho, kto požaduje vydanie predbežného opatrenia. Ďalším predpokladom je, že právne vzťahy medzi účastníkmi konania vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná.

Súd prvého stupňa na základe predložených listinných dôkazov navrhovateľom: informatívnym výpisom z obchodného registra navrhovateľa a odporcu, nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi obchodnou spoločnosťou obchodnou AUPARK, a.s. a obchodnou spoločnosťou S-Invest s.r.o. zo dňa 25.08.2011, dohodou o prevzatí dlhu a dohoda o zmene subjektu a úprave vzájomných práv a povinností, listom odporcu navrhovateľovi Auparku zo dňa 10.10.2013, výzvou navrhovateľa odporcovi na úhradu dlhu zo dňa 26. 08.2014, odstúpením navrhovateľa od nájomnej zmluvy s odporcom zo dňa 09.09.2014, výňatkom z účtovnej evidencie navrhovateľa - otvorené položky, faktúrami vystavenými navrhovateľom odporcovi za nájom na základe nájomnej zmluvy zo dňa 25.08.2011, žalobou S-Investu o určenie práv z nájomného vzťahu z 30.10.2013 podanou na Okresný súd Bratislava V, návrhom S-Investu na rozšírenie žaloby a zmena žalobného petitu zo dňa 04.09.2014, návrhom S-Investu na pripustenie rozšírenia žalobného petitu z 20.10.2014, listom z Okresného súdu Bratislava I. - potvrdenie nevykonateľnosti predbežného opatrenia a potvrdenie zániku predbežného opatrenia z dôvodu uplynutia času, návrhom na nariadenie predbežného opatrenia podaným na Okresný súd Bratislava V zo dňa 21.11.2014, uznesením Okresného súdu Bratislava V, č.k. 23Cb/238/2013-187, uznesením Krajského súdu v Bratislave l Cob/84/2015-231, účtovnými závierkami S-Investu zostavené k 31.12.2014, 2013 a 2012, výpisom z Univerzálneho registra Cribis k 23.07. 2015 na preukázanie skutočnosti, že S-Invest k tomuto dňu nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, výpisom z obchodného registra obchodnej spoločnosti RICHIRESTAURANTS & CATERING s.r.o., výpisom z obchodného registra obchodných spoločností, v ktorých pôsobí Jozef Baláž, zoznamom spoločností, v ktorých pôsobí V. D. z Paríža, zoznamom spoločností vlastnených Y. V. O. F. z Kalifornie, zoznamom spoločností, v ktorých pôsobí O. X., zoznamom spoločností, v ktorých pôsobí Adriana Urbanová, rozsudkom ESĽP zo dňa 21.06.1968 vo veci Wemhoff a rozsudkom ESĽP zo dňa 13.06.1979 vo veci Marckx, zisťoval, či sú osvedčené rozhodujúce skutočnosti pre nariadenie predbežného opatrenia, t.j. osvedčenie existencie právneho vzťahu a preukázanie skutočnosti, že je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi účastníkmi, z naliehavých dôvodov, ktoré uvádza navrhovateľ.

Je povinnosťou navrhovateľa, aby osvedčil súdu samotný nárok, ako aj pravdepodobnosť ohrozenia výkonu rozhodnutia. Osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. To vyplýva predovšetkým z podstatného znaku predbežných opatrení ako je provizórnosť a dočasnosť potreby procesnej ochrany či úpravy pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Súd uvedené skutočnosti je povinný zvážiť v rámci konania a rozhodnúť na základe dôkazov predložených žalobcom, pričom nevykonáva dokazovanie ani výsluch účastníkov a zároveň je povinný postupovať tak, aby zásah do práv a právneho postavenia dotknutého účastníka nebol neprimeraný nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana t.j. k preukazovanému porušeniu práv žalobcu a žalovaného môže obmedziť len natoľko, aby splnilo svoj účel a to tak, aby nedošlo k úplnému ochromeniu podnikateľskej činnosti žalovaného.

Súd prvého stupňa na základe predložených listinných dôkazov navrhovateľom dospel k záveru, že navrhovateľ svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje dočasnú ochranu osvedčil, t.j. danosť práva t.j. existenciu právneho vzťahu, skutočnosti o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej aj prebiehajúcej mu ujmy, a aj obavu, že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený (o nepriaznivej finančnej situácii v spoločnosti odporcu sa vyjadruje aj samotný odporca, ktorý požiadal súd o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v konaní č.k. 34Cb/134/2014, aj keď súd uvedené tvrdenie odporcu nepovažuje za významné z hľadiska posudzovania potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi), a z tohto dôvodu existuje naliehavá potreba dočasne upraviť pomery účastníkov, a preto návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia voči odporcovi vyhovel prvej alternatíve petitu návrhu ako dôvodnému a nariadil mu uložiť do súdnej úschovy Okresného súdu Bratislava I sumu vo výške 54 311,81 €, ktorej výška predstavuje 100 % nájomného za obdobie od 1. januára 2014 do 12. septembra 2014.

Súd prvého stupňa konštatuje, že nariadením predbežného opatrenia, ktorého obsahom je uloženie povinnosti odporcovi zložiť peňažnú sumu do úschovy súdu, je spravodlivou ochranou navrhovateľa na zabezpečenie vzájomnej rovnováhy práv a povinností oboch účastníkov vzhľadom na skutkový stav veci. Z dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Súd v konaní vo veci samej vykoná dokazovanie.

Nakoľko sa súd prvého stupňa v návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia voči odporcovi stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi a vyhovel mu v plnom rozsahu, ďalšie dôvody v zmysle § 76 ods. 4 O.s.p. neuviedol.

Uznesením č.k. 34Cb/134/2015-257 zo dňa 25.08.2015 súd prvého stupňa nepriznal odporcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, keď dospel k záveru, že majetkové pomery odporcu sú dostačujúce na úhradu súdneho poplatku vo výške 2 475,50 EUR, nakoľko v čase podania odporu odporca disponoval finančnými prostriedkami na účte. Teda jeho majetkové pomery neodôvodňujú potrebu priznania oslobodenia od súdnych poplatkov tak ako to má na mysli ust. § 138 ods. 1 O.s.p. a teda nie je splnená jedna z dvoch podmienok, aby bo možné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov priznať. Dodal, že okolnosti, že podnikateľ pri svojej podnikateľskej činnosti úspešný a nedosahuje zisk, že má pohľadávky po lehote splatnosti, alebo že v dôsledku neúspešného podnikania v minulosti sa teraz ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, nemôžu byť dôvodmi pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, podal v zákonnej lehote odporca odvolanie. Uviedol, že existuje právny dôvod na neplatenie nájomného, pretože odporca zhodnotil priestory navrhovateľa, navrhovateľ obmedzil obchodné možnosti odporcu, odporcovi vznikne po skončení nájmu nárok na náhradu zhodnotenia a odporca využíva zákonné právo odoprieť plnenie nájomného, kým mu nie je zabezpečený jeho budúci nárok na náhradu zhodnotenia. Nárok nájomcu na náhradu zhodnotenia je založený priamo zákonom. Ak sa ho nájomca zmluvne vzdá alebo ak sa zaviaže na jeho odstránenie, je potrebné riešiť otázku, či tieto dojednania sú platné. Odporca od začiatku tvrdí, že ustanovenia vylučujúce náhradu zhodnotenia sú v tomto prípade neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Argumenty navrhovateľa na osvedčenie dôvodnosti PO neobstoja. Naďalej trvá na tom, že odporca bude mať nárok na náhradu zhodnotenia a môže na jeho zabezpečenie odopierať plnenie nájomného, a teda existuje právny dôvod na neplatenie nájomného, preto neexistuje dôvod uložiť povinnosť na platenie, tobôž nie predbežne. Ak má byť v týchto otázkach polemika, tak je nevyhnutne určená len na meritórne konanie, kde je na to procesný priestor. Ďalej uviedol, že ak má odporca nárok na zľavu pre obmedzovanie nájmu a nevymožiteľnosť naozaj hrozí, potom hrozbu nevymožiteľnosti si navrhovateľ spôsobil sám, a teda rozhodne nemá právo na tom základe žiadať súdnu ochranu. Odporca ďalej podniká, prevádzkuje svoju predajňu u navrhovateľa s prioritným cieľom - vykryť stratu, ktorú utrpel pre obmedzovanie návštevnosti a následne dosiahnuť ciele predpokladané pri podpise nájomnej zmluvy - náhrada nákladov, marže, rozvoj a návratnosť investícií. Predbežným opatrením je vykonateľný rovnaký cieľ ako v merite veci t.j. že odporca musí zaplatiť 100% žalovanej sumy, a to napriek tomu, že nebola prejednaná jeho námietka odopierania plnenia ani námietka zľavy z nájomného. Predbežné opatrenie by tak prejudikovalo rozhodnutie vo veci samej, čo je vada subsidiarity, keďže na dôsledok, ktorý má dosiahnuť právo predpokladá iné menej obmedzujúce a spravodlivejšie riešenie - riadne konanie. Z pohľadu proporcionality je predbežné opatrenie pre odporcu úplne likvidačné. Ešte ani nebola právoplatne uzavretá otázka, či je odporca vzhľadom na svoj negatívny stav schopný uhradiť súdny poplatok za odpor t.j. 6% údajne dlžnej sumy a už má vykonateľný titul na úhradu 100%. V dôsledku výkonu sa stane hocijaké súdne konanie bezpredmetným a odporca ani nebude mať možnosť preukázať, že pohľadávky voči nemu neboli oprávnené a že zodpovednosť má niesť navrhovateľ.

Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu dňa 20.10.2015. Uviedol, že nárok na zaplatenie nájomného v návrhu na vydanie predbežného opatrenia preukázal. Podotkol, že pre vydanie predbežného opatrenia nie je potrebné nadobudnúť istotu o stave veci (preto sa pred nariadením predbežného opatrenia nevykonáva dokazovanie), ale stačí, aby sa javilo ako pravdepodobné (t j. viac ako 50% pravdepodobnosť), že určitý stav je daný . V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v dostatočnom rozsahu a s poukazom na konkrétne ustanovenia zákona, nájomnej zmluvy, a rozsiahlu judikatúru preukázali, že S-Invest nemal právo na neplatenie nájomného. Následne odôvodnili potrebu dočasnej úpravy prostredníctvom predbežného opatrenia, pretože z účtovnej uzávierky je zjavné, že S-Invest sa zbavuje majetku a od svojho vzniku dosahuje každoročne stratu vo výške 29 000 až 37 000 EUR. K jednotlivým tvrdeniam odporcu (ďalej iba S-Invest) uviedol navrhovateľ (ďalej iba Aupark) nasledovné: Aupark neobmedzuje S-Invest pri tvorbe obratu. Aupark vykonáva svoje právo rekonštruovať riadne dohodnuté v nájomnej zmluve. Aupark nerekonštruuje pre vlastné záujmy, ale pre záujmy nájomcov. Ak S-Invest nevie ovplyvniť návštevnosť centra, jeho podnikateľský model pravdepodobne nefunguje a po produktoch, ktoré ponúka pravdepodobne na trhu nie je záujem. Rekonštrukciu musel S-Invest v čase podpisu zmluvy predvídať minimálne ako možnú, keďže zmluva explicitne upravuje právo Auparku rekonštruovať. K bezprostredne hroziacej ujme navrhovateľ uviedol, že Aupark potrebu ochrany prostredníctvom predbežného opatrenia preukázal kvantitatívnou analýzou hospodárskych výsledkov S-Invest za obdobie od vzniku spoločnosti na troch stranách. S-Invest reaguje na matematickú analýzu navrhovateľa ničím nepodloženými alebo irelevantnými tvrdeniami. K subsidiarite a proporcionalite predbežného opatrenia uviedol, že žiadali o zloženie sumy do súdnej úschovy. Týmto spôsobom súd dosiahol spravodlivé rozdelenie rizík - Aupark má istotu, že v prípade úspechu v spore jeho pohľadávka bude vymožiteľná, a S-Invest má istotu, že jeho peniaze sú uložené u nezávislej tretej osoby a v prípade úspechu v spore k nim bude mať rovnako okamžitý prístup. S-Invest sám potvrdzuje, že mu robí problém zaplatiť súdny poplatok vo výške 6% dlžnej sumy. Toto priznanie samotné je dostatočným dôkazom o potrebe nariadenia predbežného opatrenia. Odporca podal odvolanie aj proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 25.08.2015, ktorým mu nebolo priznané oslobodenie od platenia od súdnych poplatkov. Uviedol, že samotná existencia hotovosti na účte prevyšujúcej sumu súdneho poplatku neznamená, že majetkové pomery účastníka sú postačujúce k oslobodeniu od súdneho poplatku. Stav účtu je len faktická skutočnosť, ktorá práveže neodzrkadľuje majetkový stav účastníka konania. Komplexný obraz o majetkových pomeroch je vykázaný v podanej žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku ako celku a nie len v jednej informácii ktorá je súčasťou daného podania. Súdu je z konania známe, že odporca prevádzkuje predajňu resp. butik s módnym oblečením v obchodnom centre. Rovnako mu musí byť zrejmé, že prevádzka takejto predajne nevyhnutne vyžaduje stabilnú finančnú rezervu na zachovanie chodu predajne a v neposlednom rade na nákup tovaru. Súd sa v tomto smere neoboznámil so skutočnosťami, ktoré sú dôvodom zlej ekonomickej situácie odporcu. Je ním práve a len správanie navrhovateľa, ktorý pre vlastné záujmy na posilnenie vlastnej pozície na trhu obchodných centier začal centrum zásadne rekonštruovať, čím podstatným spôsobom obmedzil návštevnosť centra a teda aj návštevnosť väčšiny prevádzok vrátane prevádzky odporcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a priznal odporcovi oslobodenie od súdneho poplatku v plnom rozsahu.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie je dôvodné a uznesenie, ktorým súd prvého stupňa nepriznal odporcovi oslobodenie od platenia súdnch poplatkov je potrebné potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 20.03.2014 sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 41 264,96 eur s príslušenstvom titulom nájomnej zmluvy. Uznesením zo dňa 25.08.2015 súd prvého stupňa pripustil zmenu petitu tak, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia sumy 54 311,81 eur s príslušenstvom. Návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 11.08.2015 sa navrhovateľ domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorého obsahom bude povinnosť odporcu zložiť do 3 dní od vykonateľnosti predbežného opatrenia do súdnej úschovy Okresného súdu Bratislava I sumu vo výške 54 311,81 eur, ktorej výška je 100 % nájomného za obdobie od 1. januára 2014 do 12. septembra 2014; alebo alternatívne sumu vo výške 35 302,68 eur, ktorej výška je 65 % nájomného za obdobie od 01.01.2014 do 12.09.2014. Súd prvého stupňa na základe predložených listinných dôkazov navrhovateľom dospel k záveru, že navrhovateľ svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje dočasnú ochranu osvedčil a preto návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia voči odporcovi vyhovel prvej alternatíve petitu návrhu ako dôvodnému a nariadil mu uložiť do súdnej úschovy Okresného súdu Bratislava I sumu vo výške 54 311,81 eur, ktorej výška predstavujme 100 % nájomného za obdobie od 1. januára 2014 do 12. septembra 2014.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 písm. d) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

Súd môže nariadiť predbežné opatrenie iba vtedy, ak pre jeho nariadenie boli naplnené predpoklady uvedené v ustanoveniach § 74 O.s.p. Tieto ustanovenia vyžadujú naplnenie formálnych aj vecných predpokladov. To znamená, že návrh na vydanie predbežného opatrenia musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a uvedenie ďalších skutočností, ktorých naplnenie je predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia. Obsah takéhoto návrhu bude preto určovaný v závislosti na tom, z akého dôvodu navrhovateľ návrh podáva a aké sú skutkové okolnosti osvedčujúce jeho opodstatnenosť. Všeobecné náležitosti návrhu sú upravené v ustanovení §§ 42 a 79 O.s.p. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Pokiaľ sa domáha uloženia peňažnej povinnosti, musí byť v návrhu uvedená výška peňažnej sumy, prípadne príslušenstvo. Prípustný je okrem jednoduchého petitu aj alternatívny alebo eventuálny petit. Alternatívny petit je podľa súdnej judikatúry petit, ktorý vyjadruje ochotu navrhovateľa uspokojiť sa namiesto žiadaného plnenia aj iným plnením, ktoré je navrhovateľ ochotný prijať. V prípade, že súd vyhovie návrhu v celom rozsahu, je výber plnenia na odporcovi. Ak teda navrhovateľ navrhol predbežné opatrenie s takým petitom ako je uvedené v napadnutom uznesení, mal súd prvého stupňa predovšetkým odstraňovať vady podania, pretože nejde o alternatívny petit. Navrhovateľ sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia, pričom žiadal, aby bol odporca povinný zložiť do úschovy buď 100 % dlžného nájomného za rozhodné obdobie alebo 65% nájomného (pričom nárok na zľavu je predmetom iného súdneho konania), čo nemožno považovať za alternatívny petit. V prípade alternatívneho petitu má ísť o dva rovnocenné petity, pričom navrhovateľ dal v podstate súdu na výber, aby zvážil či je osvedčený nárok na zloženie do úschovy sumy 54 311,81 eur alebo iba 35 302,68 eur. Je potrebné zdôrazniť, že nárok na zaplatenie tej ktorej sumy a teda aj jeho osvedčenie spočíva na inom právnom posúdení. Z napadnutého uznesenia nevyplýva, prečo súd vyhovel práve nároku zodpovedajúcemu 100 % dlžného nájomného, ak už petit posúdil ako alternatívny.

Odvolací súd však predovšetkým nesúhlasí s tým, že boli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré zvolil navrhovateľ, po vecnej stránke. Navrhovateľ vo svojom návrhu ako aj vyjadrení k podanému odvolaniu zdôrazňuje, že odporca nedisponuje takmer žiadnymi voľnými finančnými prostriedkami, vykonal dokonca analýzu jeho majetkovej a finančnej situácie a napriek tomu navrhuje, aby bolo uložené odporcovi zložiť finančné prostriedky do úschovy súdu.

Cieľom predbežného opatrenia je dočasne, ale pružne riešiť situáciu alebo zabezpečiť budúci výkon súdneho rozhodnutia. Odvolací súd nespochybňuje, že môže byť ohrozený budúci výkon rozhodnutia, ak odporca neplatí ani tzv. znížené nájomné, navrhovanému predbežnému opatreniu však nie je možné vyhovieť, pretože navrhovateľ neosvedčil, že odporca disponuje požadovanou sumou a je schopný ju zložiť do úschovy. Naopak, navrhovateľ v konaní o nariadení predbežného opatrenia osvedčil, že odporca takúto sumu nie je schopný zložiť do úschovy. Svoju negatívnu finančnú situáciu v súčasnosti popisuje v odvolaní aj odporca, ktorý pokladá z hľadiska proporcionality nariadené predbežné opatrenie za likvidačné. Za danej situácie by teda nariadené predbežné opatrenie podľa § 76 ods. 1 písm. d) O.s.p. bolo iba formálnym opatrením.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Odvolací súd prejednal aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým nepriznal odporcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a dospel k záveru, že toto rozhodnutie je vecne správne. Podľa § 138 ods. 1 veta prvá O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov prihliada v prípade právnickej osoby predovšetkým k majetkovým pomerom účastníka, ktorý takéto priznanie oslobodenia navrhuje, k výške súdneho poplatku a povahe uplatneného nároku. Po zohľadnení týchto faktorov je potrebné posúdiť, či konkrétne okolnosti prípadu a súdny poplatok, ktorý treba zaplatiť, predstavujú obmedzenie, ktoré narušuje samotnú podstatu práva prístupu na súd.

V danom prípade odvolací súd dospel zhodne s názorom súdu prvého stupňa k záveru, že pomery odporcu neodôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov. Nemožno sa stotožniť s odvolacou námietkou odporcu, že samotná hotovosť na účte nie je odzrkadlením majetkovej situácie. Súd prvého stupňa preskúmal majetkové pomery a správne poukázal na zostatok na účte odporcu ako aj skutočnosť, že odporca naďalej podniká a jeho neúspech nie je možné prenášať do poplatkovej povinnosti. Sám odporca vo svojom odvolaní uvádza, že potrebuje finančné prostriedky na prevádzkovanie svojej predajne, určitými finančnými prostriedkami teda disponuje a výška súdneho poplatku nie je natoľko vysoká, že by mohla byť pred odporcu likvidačná.

Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie, ktorým súd nepriznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí vo veci samej (§145 O.s.p.)

Toto uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.