KSBA/20CoP/160/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/160/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415206384 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415206384.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci plnoletej P. U., A. XX.XX.XXXX, W. J. P., dieťa rodičov: otec - G.. U. U., W. F., L.Š. XX, S.. Č.. W. X. A. Q., O. X, P. - Ž. U., H.. U., W. X. P. XX, O., S.. Č.. F. XX, XXX XX P., o návrhu otca na zníženie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 21. júna 2016 č. k. 13P/228/2015-116, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 21. júna 2016 č. k. 13P/228/2015-116, vo výroku v ktorom súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného a vo výroku ktorým súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť platiť zročné výživné pre plnoletú Michaelu za dobu od 05.05.2015 do 21.06.2016 v sume 2.490,- € k rukám plnoletej Michaely do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 21.06.2016 č. k. 13P/228/2015-116, znížil vyživovaciu povinnosť otca voči P. U., A. XX.XX.XXXX, zo sumy 350,- € mesačne na sumu 200,- € mesačne počínajúc dňom 05.05.2015, ktorú sumu je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky do dňa 26.11.2015 a k rukám P. počínajúc dňom 27.11.2015. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh na zníženie výživného zamietol. Zročné výživné pre P. za dobu od 05.05.2015 do 21.06.2016 v sume 2.490,- € uložil otcovi povinnosť zaplatiť k rukám P. do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Vyživovacia povinnosť pre vtedy maloletú P. bola naposledy upravenú Rozsudkom Okresného súdu P. č. k. 8P/182/2011-149 zo dňa 12.01.2012, právoplatným 17.03.2012. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu účastníkovi konania nepriznal náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 05.05.2015 sa otec domáhal zníženia výživného pre vtedy ešte maloletú P., v ktorom uviedol, že jeho finančné možnosti mu neumožňujú výživné od 01.08.2011 v sume 350,- € mesačne platiť, nakoľko sa v roku 2007 katastrofálne zhoršil jeho ekonomický stav a v roku 2012, kedy matka maloletej P. požiadala o zvýšenie výživného, bol bezmajetný a jeho zárobok mu neumožňoval platiť zvýšené výživné, avšak v tom čase sa snažil platiť zvýšené výživné aspoň po 200,- € mesačne. Jeho situácia sa postupne zhoršovala, nakoľko bol pod tlakom niekoľkých exekúcií, mal stále zadržaný vodičský preukaz pre neplnenie zvýšenej vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ zároveň uviedol, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči synovi U., ktorého má z manželstva. Navrhol výživné pre maloletú P. znížiť od podania návrhu na sumu 40,- € mesačne. K návrhu pripojil pracovnú zmluvu, ktorú uzavrel so zamestnávateľom od 20.04.2015 s platom 460,- € brutto mesačne.

3. Súd prvej inštancie odôvodnil napadnutý rozsudok s poukazom na ustanovenia § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine v znení neskorších predpisov. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že otec je rozvedený, má ukončené vysokoškolské štúdium a je zamestnaný ako manažér vo firme P. Y. X. SK X..H..E.. Q. F. s brutto platom 460,- € mesačne. V priebehu vykonávaného dokazovania bolo preukázané, že na strane otca sa zmenila situácia v tom, že v roku 2014 mu odpadla vyživovacia povinnosť voči dcére Natálii pochádzajúcej z manželstva (výživné mal platiť 265,55 € mesačne) a vo februári 2016 aj k plnoletému U., ktorý predčasne ukončil školu (výživné mal na neho platiť 132,78 € mesačne). Navrhovateľ ďalej uviedol, že býva u svojich rodičov, ktorí sú na dôchodku, hradí mame za bývanie 90,- € mesačne a podľa príjmu od zamestnávateľa v tomto roku poberal minimálnu mzdu. Zároveň uviedol, že nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce. Do nepriaznivej finančnej situácie sa dostal v dôsledku sporu s predchádzajúcim spoločníkom, ktorý ho podviedol, poprevádzal majetky spoločnosti a je voči nemu vedených niekoľko exekučných konaní. Z výpovede matky plnoletej P. súd prvej inštancie zistil, že je slobodná a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej X. S., ktorú má zverenú do osobnej starostlivosti podľa rozsudku Okresného súdu X. A. Q. zo dňa 22.02.2007, č.k. 11P 21/07-18, na ktorú je jej otec povinný prispievať výživne vo výške 5.000,- Sk mesačne. Je zamestnaná ako administratívna pracovníčka, zdrojom jej príjmu je mesačne suma cca 850,- € netto. Plnoletá P. vo svojej výpovedi k návrhu otca uviedla, že je slobodná, študentka, navštevuje strednú súkromnú veterinárnu školu v W., pričom uviedla, že trojmesačné školné platí 170,- € s tým, že ak by chcela študovať na veterinárnej štátnej škole, tak táto stredná škola je len v A., musela by bývať na internáte alebo dochádzať. Svoje mesačné výdavky vyčíslila v sumách bežných pre pokrytie odôvodnených mesačných výdavkov študentky strednej školy bez akéhokoľvek nadštandardu. Zároveň dala do pozornosti súdu, že podľa nej sumu 200,- € mesačne ako výživné zo strany otca potrebuje na najnevyhnutnejšie výdavky a aj z toho dôvodu, že mama sa o ňu riadne stará viac ako 18 rokov, stará sa aj o jej 11 ročnú sestru, pričom im obidvom venuje všetku pozornosť a to bez pomoci otca. Zároveň uviedla, že našla si aj brigádu, ale za 2,18 € na hodinu, pričom odpracovala maximálne 10 hodín týždenne a zároveň zistila, že popri škole na to nemá priestor. Matka a neskôr aj plnoletá P. súhlasili so zníženým výživného zo strany otca, ale len na sumu 200,- € mesačne, nakoľko uviedli, že v takejto sume otec v podstate platí výživné a zároveň obe zhodne uviedli, že túto sumu plnoletá P. potrebuje nevyhnutne na pokrytie odôvodnených mesačných výdavkov. Na základe vykonaného dokazovania a konsenzu matky a plnoletej P. súd dospel k rozhodnutiu o znížení výživného zo sumy 350,- € mesačne na sumu 200,- € mesačne od podania návrhu t.j. od 05.05.2015, nakoľko bol toho názoru, že navrhovateľ je od mája 2015 zárobkovo schopný hradiť výživné v súdom určenej sume 200,- € mesačne, pričom súd prvej inštancie zohľadnil aj tú skutočnosť, že za obdobie ku dňu rozhodovania o návrhu na zníženie výživného odpadli navrhovateľovi dve vyživovacie povinnosti voči deťom z manželstva. Z uvedených dôvodov súd vo zvyšku návrh otca na zníženie výživného zamietol, keď mal za preukázané, že jednoznačne nie je v záujme zabezpečenia odôvodnených mesačných výdavkov plnoletej P., aby na jej výživu od 05.05.2015 platil otec výživné po 40,- € mesačne.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhovateľ napadol v celom rozsahu odvolaním v zákonom stanovenej lehote. V odvolaní navrhovateľ uviedol, že súd prvej inštancie zaujal nesprávne stanovisko k zistenému skutkovému stavu, a preto podľa názoru navrhovateľa rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ v odvolaní namietol výšku súdom určenej vyživovacej povinnosti voči plnoletej P. v sume 200,- € mesačne, nakoľko ju považuje za neprimerane vysokú a neadekvátnu a to aj vzhľadom na potreby svojej dcéry. Poukazuje na skutočnosť, že výdavok na školné pre dcéru P. je vo výške 170,- €, avšak v tomto prípade nejde o mesačný výdavok, ale o kvartálny výdavok, čo mohlo byť zmätočné pri výpočte súdom určeného výživného. Ďalej uviedol, že jeho majetkové pomery mu neumožňujú, aby prispieval na výživu sumou 200,- €, nakoľko nemá finančné prostriedky ani na oblečenie, v súčasnosti býva v rodičovskom dome s rodičmi, pričom na domácnosť musí prispievať sumou 90,- € mesačne, náklady na stravu predstavujú 120,- €, bežná spotreba a hygienické potreby 40,- € a telefón 45,- €. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol zmenu v skutkovom stave s tým, že jeho plnoletý syn U. U., ktorý prerušil štúdium na vysokej škole, sa rozhodol od 01.09.2016 opätovne pokračovať v štúdiu a aj on požaduje od navrhovateľa výživné. Navrhovateľ podal voči nemu návrh na zníženie výživného na sumu 40,- €. V odvolaní navrhovateľ poukázal na jeho zhoršený zdravotný stav, pričom ako uvádza, bol tiež krátkodobo hospitalizovaný a jeho aktuálny zdravotný stav si vyžaduje vyvarovať sa nadmernému fyzickému zaťaženiu, čo znižuje jeho možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Jeho priemerná čistá mzda je vo výške 316,- € a výživné vo výške stanovenej súdom je mimo jeho možností platiť. Vo vzťahu k výroku rozsudku, v ktorom ho súd zaviazal uhradiť zročné výživné pre dcéru P. za dobu od 05.05.2015 do 21.06.2016 v sume 2.490,- € uviedol, že nie je schopný zaplatiť dlžné výživné jednorázovo, a to ani za predpokladu navrhovaného zníženého výživného na 40,- € mesačne, a preto v uvedenej časti žiada o možnosť splácať zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,- € mesačne až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhovateľ žiada, aby Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. č.k. 13 P 228/2015-116 zo dňa 21.06.2016 zmenil tak, že určuje vyživovaciu povinnosť otca voči P. U., A. XX.XX.XXXX, vo výške 40,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletej P. U. počínajúc dňom 05.05.2015 a v nadväznosti na to, aby upravil aj sumu zročného výživného, ktoré by mu povolil splácať v mesačných splátkach vo výške 20,- €.

5. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila matka plnoletej P. U., ktorá s návrhom otca na zníženie výživného na 40,- € mesačne nesúhlasí. Vo vyjadrení uvádza, že spolu s P. býva v prenajatom byte aj s ďalšou dcérou, maloletou X. S., narodenou 11.05.2004, na ktorú poberá výživné vo výške 80,- € mesačne. Náklady spojené s užívaním bytu predstavujú nájomné 430,- €, elektrina 29,- €, internet a televízia 29,- € mesačne. Plnoletá P. neprispieva na domácnosť, nakoľko stále študuje. Príspevok na výchovu a vzdelávanie v tejto škole predstavoval 170,- € štvrťročne. Matka uviedla, že P. sa pripravuje na ďalšie štúdium na Vysokej škole Q. Q. O., čo si vyžiadalo ďalšie výdavky na prípravný kurz v sume 149,- €. Okrem toho matka vynaložila 340,- € na vodičský kurz. V prílohe uvádza matka rozpis mesačných výdavkov na plnoletú P. v celkovej sume 414,30 €. Okrem toho predložila rozpis mesačného hospodárenia so svojimi príjmami a prehľad navrhovateľom uhradeného výživného. Matka P. uvádza, že na všetkých výdavkoch plnoletej P. sa podieľa výlučne sama, nakoľko otec si neplní dlhodobo svoju vyživovaciu povinnosť. Suma 200,- € je potrebná na pokrytie najnevyhnutnejších výdavkov študentky strednej školy bez akéhokoľvek nadštandardu. Toho času je matka P. zamestnaná v spoločnosti HYDROPOL - Rudolf Polák s. r. o., Rajská 1, 811 08 Bratislava. Jej základný plat predstavuje v hrubom 486 € + prémie. Jej príjem sa skladá aj z pohyblivej zložky, kde výška odmeny závisí od množstva dohodnutej práce naviac. Táto pohyblivá zložka sa pohybuje od 700 - 800 €, teda mesačný príjem sa môže pohybovať od 486,- € do 1 200,- €. Nevlastní žiadny majetok, okrem staršieho typu auta I. Q. rok výroby 2005, na ktoré dostala zamestnaneckú pôžičku vo výške 5.000,- €, ktorú bude splácať 2 roky. Auto si kúpila z dôvodu častého cestovania k lekárom s deťmi, na krúžky a cestovanie za chorou mamou na Q. X.. Navrhovateľ si niekoľko mesiacov neplní vyživovaciu povinnosť a predchádzajúce roky výživné platil nepravidelne v rôznych sumách, čo matke plnoletej P. spôsobovalo problémy s mesačným hospodárením. So znížením výživného na 40,- € mesačne nesúhlasí, nakoľko uvedená suma nepokryje ani najzákladnejšie potreby dcéry, pretože úmerne s jej vekom sa zvyšujú náklady na jej život.

6. K odvolaniu otca sa vyjadrila aj plnoletá P. U., ktorá uviedla, že s návrhom otca G.. U. U. na zníženie výživného z 200,- € na 40,- € mesačne, nesúhlasí z dôvodov, ktoré uviedla jej matka Ž. U. vo svojom vyjadrení, a s ktorými plne súhlasí, ako aj z dôvodu, že otec sa o ňu už dlhé roky nezaujíma. Trvá na výživnom 200,- € mesačne podľa rozhodnutia Okresného súdu v Bratislave č.k. 13P/228/2015-116 zo dňa 21.06.2016.

7. K vyjadreniu matky sa vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 12.08.2016, kde namietal pravdivosť a úplnosť informácie o skutočných nákladoch vynakladaných na starostlivosť o dcéru, keď ako uvádza, najvyšší mesačný výdavok (náklady na bývanie) v skutočnosti matka nevynakladá, nakoľko býva v dome zamestnávateľa. Ďalej navrhovateľ spochybňuje informácie o majetkových pomeroch matky odporkyne, opodstatnenosť zvýšených školných výdavkov na dcéru a vytýka nezáujem dcéry o osobu navrhovateľa. Za zásadnú skutočnosť navrhovateľ považuje jeho skutočné príjmové možnosti v spojení s jeho nemajetnosťou. Pri hrubom príjme 450,- € mesačne a ďalšej vyživovacej povinnosti na plnoletého syna vo výške 132,78 € nie je v jeho finančných možnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť voči dcére vo výške 200 €. S poukazom na uvedené otec zotrváva na podanom odvolaní, nakoľko súdom určené výživné vo výške 200,- € je pre neho takmer likvidačné, pretože z takého príjmu objektívne nemôže plniť súdom určenú vyživovaciu povinnosť a v prípade použitia dosahovaného príjmu na plnenie vyživovacej povinnosti by navrhovateľovi nezostali žiadne prostriedky ani na úhradu nákladov na bývanie a základné životné potreby.

8. K vyjadreniu navrhovateľa podala dcéra spolu s matkou vyjadrenie zo dňa 14.12.2016, kde ako reakciu na námietku navrhovateľa uviedli dodatočne informáciu o mesačných nákladoch na prenájom domu vo výške 500,- € spolu s informáciou o budúcej kúpe nehnuteľnosti prostredníctvom hypotekárneho úveru, čo ďalej predstavuje zaťaženie rozpočtu domácnosti. Nové skutočnosti okrem zdôvodnenia zmeny miesta štúdia dcéry a popisu skutočného vzťahu dcéry s otcom, kedy z vyjadrenia dcéry sa javí, že otec nemá reálne záujem stretávať sa s dcérou, neuviedli. Plnoletá P. uviedla, že otec sa o ňu dlhodobo nestará ani finančne ani citovo a všetko jej nahrádza iba matka. Nesúhlasí preto so znížením výživného na sumu 40,- € mesiačne, keďže z toho nemôže vyžiť a ani pokračovať v štúdiu.

9. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§65 a §66 Civilného mimosporového poriadku ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 22.11.2017 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, plnoletá dcéra otec a súčasne kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom.

10. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh na zníženie výživného zamietol a vo výroku zročného výživného potvrdil, pretože je v týchto výrokoch vecne správny a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s. p.). Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné.

11. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne.

12. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

13. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prípade pri rozhodovaní o znížení výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času. 14. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie, vykonal podrobné dokazovanie a v rámci neho i porovnanie pomerov na strane už plnoletej P., ako aj na strane jej rodičov v čase od poslednej úpravy (t.j. od roku 2012), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci (v roku 2016). Z tohto dokazovania vyvodil správne skutkové závery a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Odvolací súd na spresnenie uvádza, že naposledy bolo o výške vyživovacej povinnosti rozhodované rozsudkom Okresného súdu P. zo dňa 12.01.2012, č.k. 8P 182/2011 - 149, ktorým súd zvýšil výživné na maloletú P. tak, že od 01.08.2011 zo sumy 1.000,- Sk na sumu 350,- € mesačne. V rámci odôvodnenia preskúmavaného rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že síce znížil výživné už voči plnoletej P. zo sumy 350,- € mesačne na sumu 200,- € mesačne od podania návrhu t.j. od 05.05.2015, avšak k takémuto rozhodnutiu pristúpil iba so súhlasom matky a plnoletej P., pričom dal do pozornosti otcovi, že platenie výživného je prvoradou povinnosťou rodičov, ktorú si musia obaja rodičia plniť dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, nakoľko sú odkázané na výživu zo strany rodičov. Inak povedané, pokiaľ by plnoletá P. a v čase, keď bola ešte maloletá, tak aj jej zástupkyňa t.j. matka Ž. U. nesúhlasili so znížením výživného, k tomuto by súd prvej inštancie nepristúpil. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nemohol prihliadnuť ani na otcom deklarované zníženie jeho príjmu, respektíve zisku z podnikania otca, nakoľko v rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 8P 182/2011 - 149, ktorý rozhodoval o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletú P. v rámci svojho rozhodnutia súd prvej inštancie vychádzal z toho, že otec je konateľom a spoločníkom vo viacerých obchodných spoločnostiach (AJM, s.r.o., PD INTERIÉR, s.r.o., DP PRODUKT, s.r.o.), pričom otec v predchádzajúcom konaní nepredložil súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a neumožnil dať súdu sprístupnenie údajov chránených podľa osobitného predpisu, preto súd postupoval s poukazom na ustanovenie § 63 ods. 1 zákona o rodine a výšku priemerného mesačného príjmu otca vyčíslil ako dvadsaťnásobok sumy životného minima. Pokiaľ ide terajšiu situáciu otca a jeho terajší aktuálny príjem je možné povedať, že došlo k zmene výšky jeho príjmu, nakoľko otec k návrhu pripojil pracovnú zmluvu, ktorú uzavrel so zamestnávateľom od 20.04.2015 s platom vo výške 460,- € mesačne brutto. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že otec ďalej vystupuje ako konateľ a spoločník vo vyššie uvedených spoločnostiach (AJM, s.r.o., PD INTERIÉR, s.r.o., DP PRODUKT, s.r.o.). Inak povedané, otec v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedol, aký príjem má z podnikania, respektíve akú odmenu poberá ako konateľ v troch spoločnostiach. Na základe uvedeného potom odvolací súd vyhodnotil toto konanie otca ako konanie na základe ktorého sa bez dôležitého dôvodu vzdáva výhodnejšieho majetkového prospech t.j. nároku na odmenu resp. mzdu s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 zákona o rodine. Odvolací súd na ozrejmenie situácie uvádza, že pokiaľ otec nepoberá za výkon funkcie konateľa žiadnu odmenu, je nepochybné, že o uvedenom ako konateľ rozhodol sám, a preto toto konanie otca je potrebné vyhodnotiť v jeho neprospech. Pokiaľ ide o odvolacie námietky vzhťahujúce sa k zdravotnému stavu otca musí odvolací súd uviesť, že otec je v produktívnom veku, v konaní pred súdom prvej inšpekcie nepreukázal také zdravotné ochorenie, ktoré by mu bránilo vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť, nepreukázal funkčné zníženie jeho pracovnej schopnosti napríklad priznaním invalidity, a je vecou otca, ktorý má vysokoškolské vzdelanie, aby si našiel prácu ohodnotenú adekvátne jeho vzdelaniu tak, aby si mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že otcovi od posledného rozhodnutia odpadli dve ďalšie vyživovacie povinnosti (vo vzťahu k synovi je podľa tvrdenia otca obnovená vyživovacia povinnosť) pričom práve tieto vyššie uvedené dôvody, by boli dôvodom na zvýšenie vyživovacej povinnosti voči plnoletej P.. Je absolútne neprípustné, aby výživné na plnoleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť kleslo pod sumu 200,- € mesačne. Je nepochybné, že plnoletá P. má výdavky dospelej ženy, pričom sústavnou prípravou na budúce povolanie nie je schopná sama sa živiť a obaja rodičia sú povinní jej poskytnúť adekvátne výživné (matka aj svojou osobnou starostlivosťou). Na základe uvedeného nebol dôvod vyhovieť odvolaniu otca, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne a právne správny potvrdil. Pokiaľ ide o námietky otca ohľadom príjmu matky a výdavkov matky a plnoletej P. v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že matka je k plnoletej taktiež výživou povinná, pričom okrem finančnej starostlivosti sa matka o maloletú stará aj svojou osobnou starostlivosťou, čo iným spôsobom čiastočne vykrýva časť finančnej starostlivosti. Vzhľadom na uvedenú situáciu odvolací súd ustálil, že v tomto prípade nebol vôbec dôvod na zníženie výživného pre plnoletú P., avšak uvedený výrok rozsudku súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním, a preto ho odvolací súd nepreskúmaval. Odvolací súd taktiež uvádza, že vzhľadom k finančnej situácii otca nevzhliadol dôvody na platenie zaostalého výživného v splátkach. Bude povinnosťou otca, aby si svoje povinnosti zariadiť tak, aby výživné, ktoré má prednosť pred všetkými inými výdavkami uhradil tak, ako mu to uložil súd prvej inštancie t.j. v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods.1, 2).

15. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 16. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

17. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).