KSBA/1S/107/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/107/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200833 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200833.2



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev, farnosť Zbehy, so sídlom 951 42 Zbehy 60, IČO: 34 013 997, právne zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, P. O. BOX 100, 810 05 Bratislava, za účasti: MH Invest, s.r.o., Mlynské nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Ivančo, advokát, Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava, JUDr. Juraj Fuska, advokát, Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14360/2016/B624-SV/26066/To zo dňa 25.04.2016 takto:

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 14360/2016/B624-SV/26066/To zo dňa 25.04.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/012299-008 zo dňa 30.03.2016 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. e) S. s. p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Pribratému účastníkovi správneho konania súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

1. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. podala dňa 15.02.2016 na Okresný úrad v Nitre, odbor výstavby a bytovej politiky v súlade s § 112 stavebného zákona návrh na vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom v katastrálnom území A. pre stavbu Strategického parku, k. ú. J., M., D., S., M., A., ktorých vlastníkom je Rímskokatolícka cirkev, farnosť Zbehy, Nitra, keďže pokus navrhovateľa o získanie práva k pozemkom dohodou bol bezvýsledný, pretože vlastník na výzvu na uzatvorenie dohody nereagoval.

2. Stavebný úrad oznámením č. OU-NR-OVBP2-2016/012299-005 zo dňa 29.02.2016 oznámil začatie vyvlastňovacieho konania a na deň 24.03.2016 nariadil ústne pojednávanie.

3. Zo zápisnice z ústneho pojednávania dňa 24.03.2016 č. OU-NR-OVBP2-2016/012299-006 vyplynulo, že splnomocnený zástupca vyvlastňovaného (žalobcu) sa pojednávania zúčastnil a uplatnil písomné námietky v tom smere, že navrhovateľ nepredložil v rámci vyvlastňovacieho konania vyvlastňovanému za vyvlastnený pozemok náhradný pozemok v zmysle § 111b ods. 1 stavebného zákona, nakoľko Rímskokatolícka cirkev, farnosť Zbehy má záujem o náhradný pozemok. Ďalej bolo konštatované, že v rovnakej cene ako vyvlastnený pozemok podľa Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť Zbehy cena určená v znaleckom posudku nezodpovedá trhovej cene nehnuteľnosti s tým, že trhová cena vyvlastnených pozemkov predstavuje minimálne 50,- eur za m2, pričom primeraná náhrada sa zistí analyzovaním miestneho trhu všetkými tromi rovnakými metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných prác. Zároveň predložil znalecký posudok č. 1/2016, vypracovaný Ing. Karolom Frištákom, Podjavorinskej 23, Nitra.

4. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad vo veciach vyvlastňovacieho konania, v súlade s § 108 stavebného zákona rozhodol tak, že vo verejnom záujme vyvlastnil vlastnícke právo k pozemkom vlastníkovi - žalobcovi:

LV KN- „E“ Druh pozemku Celková výmera parc. v m2 Podiel v m2 VŠH €/m2 Spoluvl. podiel Náhrada (v €) za podiel čitateľ menovateľ XXX XXX Orná pôda 324 32,4 15,11 1 10 489,564 XXX XXX Orná pôda 1883 188,3 15,11 1 10 2 845,213 XXXX XXX Orná pôda 1904 190,4 15,11 1 10 2 876,944 XXXX XXX Orná pôda 2032 203,2 15,11 1 10 3 070,352 XXXX XXX Orná pôda 478 239 15,11 1 2 3 611,29 SPOLU 853,3 12 893,36

v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o., Trnavská cesta 100, Bratislava na účel podľa § 108 ods. 2 písm. o) stavebného zákona a ust. § 4a zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií pre stavbu „Strategický park - k. ú. J., M., D., S., M. a A.“ v k. ú. A..

5. Za vyvlastnené pozemky bola žalobcovi stanovená náhrada podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku č. 212/2015 zo dňa 31.07.2015, vyhotoveného spoločnosťou ÚEOS -Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku vo výške 12 893,36 eura.

6. Námietku vo veci výmeny pozemkov, ktoré sú predmetom vyvlastnenia v susedných katastrálnych územiach, Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky zamietol. Rovnako zamietol námietku týkajúcu sa výšky finančnej náhrady za vyvlastnenie a žalobcu odkázal bez prerušenia konania na súd. Taktiež zamietol námietku týkajúcu sa spôsobu výpočtu finančnej náhrady znaleckým posudkom.

7. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 14360/2016/B624-SV/26066/To zo dňa 25.04.2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Nitra.

8. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu vyplynulo, že preskúmal vec v celom rozsahu, zaoberal sa formálnou, ako aj vecnou stránkou prvostupňového rozhodnutia i procesu, ktorý jeho vydaniu predchádzal a keďže nezistil nesúlad napadnutého rozhodnutia so všeobecne záväznými právnymi predpismi, rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II.

9. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.05.2016, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14360/2016/B624-SV/26066/To zo dňa 25.04.2016.

10. Žalobca mal za to, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a nezaoberal sa dôsledne argumentmi, ktoré žalobca uviedol vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu. Uviedol, že pred začatím samotného vyvlastňovacieho konania bol žalobcovi dňa 20.01.2015 doručený list s označením - Ponuka na uzatvorenie kúpnej zmluvy, v prílohe ktorej navrhovateľ zaslal návrh kúpnej zmluvy, v ktorom na základe znaleckého posudku ponúkol za pozemky vo vlastníctve žalobcu sumu 12 893,36 eura. Žalobca na ponuku navrhovateľa z dôvodu nesúhlasu s predajom a s cenou, ktorú navrhol na základe znaleckého posudku navrhovateľ, keďže cena bola podľa názoru žalobcu značne podhodnotená, na návrh nereagoval. Argumentácia o nízkej cene pozemkov, ktorú vyjadril žalobca v odpovedi na návrh kúpnej zmluvy bola prezentovaná právnym zástupcom žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 24.03.2016 na Okresnom úrade Nitra, v priebehu ktorého predložil písomné námietky, ktorými poukazoval na nesprávne určenie ceny za vyvlastňované pozemky v znaleckom posudku. Poukazoval na fakt, že pri použití metódy polohovej diferenciácie je nutné, aby cena akou bola vyvlastňovaná nehnuteľnosť ocenená, zodpovedala trhovej cene rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti. V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal na znalecký posudok č. 1/2016, vypracovaný znalcom Ing. Karolom Frištákom, znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie stavebné konštrukcie, odhad nehnuteľností zo dňa 16.01.2016. Predmetný znalecký posudok bol vypracovaný na účely vyvlastňovania pozemkov, ktoré patria do vlastníctva iného subjektu - Rímskokatolíckej cirkvi, Biskupstvo Nitra. Pozemky, ktoré patria do vlastníctva tohto subjektu, boli taktiež určené na výstavbu predmetného strategického parku a sú v priamom susedstve s vyvlastňovanými pozemkami žalobcu, čo dokazuje aj zobrazenie umiestnenia dvoch najväčších parciel pozemkov Biskupstva Nitra a pozemkov žalobcu prostredníctvom katastrálnej mapy. Uviedol, že obe skupiny pozemkov sa vyznačujú rovnakým charakterom a kvalitou s rozdielom tej skutočnosti, že pri pozemkoch Biskupstva Nitra ustanovil Ing. Karol Frišták v znaleckom posudku s použitím metódy polohovej diferenciácie cenu vyvlastňovaných pozemkov na 27,- eur za m2.

11. V súvislosti s argumentáciou o objektívnom stanovení ceny vyvlastňovaných nehnuteľností formou znaleckého posudku poukázal na ust. § 111 ods. 2 stavebného zákona, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/65/2015 s tým, že z uvedenej judikatúry Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva nutnosť analyzovania miestneho trhu s použitím všetkých troch spomínaných metód pri určovaní ceny vyvlastňovanej nehnuteľnosti znaleckým posudkom použitím metódy polohovej diferenciácie, na ktorú skutočnosť dôsledne žalobca upozorňoval vo svojom odvolaní. Bol názoru, že žalovaný sa nedostatočne, resp. vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalobcu a nedostatočne zistil skutkový stav veci, keďže preskúmanie správnosti transparentnosti a objektívnosti znaleckého posudku by malo značný vplyv na výšku priznanej finančnej náhrady a na charakter samotného rozhodnutia žalovaného. Uviedol, že dôležitosť argumentácie žalobcu, ktorá smerovala voči spôsobu akým bol znalecký posudok vykonaný, nemala podľa obsahu rozhodnutia na žalovaného žiaden vplyv, keďže sa nevysporiadal s danou argumentáciou a konal tak v rozpore s princípom materiálnej pravdy a nutnosťou spoľahlivo a precízne zistiť skutočný stav veci, ako aj vysporiadať sa s námietkami a argumentáciou žalobcu.

12. Žalobca s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/16/2008 mal za zrejmé, že žalovaný mal možnosť vykonať dodatočné dokazovanie vo veci na účel spoľahlivého zistenia skutočného skutkového stavu ustanovením znalca podľa ustanovení správneho poriadku.

13. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami, ktoré boli prezentované už v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a ktoré potom potvrdil žalovaný bez akéhokoľvek vecného odôvodnenia. Uviedol, že navrhovateľom je právnická osoba, ktorá je 100 % dcérskou spoločnosťou žalovaného a v nedávnej minulosti bol v 100 % vlastníctve žalovaného. Navrhovateľ v konaní aj podľa svojich vlastných tvrdení vystupuje v mene Slovenskej republiky, teda štátu pri realizovaní strategických cieľov - prípravy priemyselného parku pre príchod významného investora. Bol presvedčený, že navrhovateľ ako právnická osoba, v ktorej 100 % vlastníckym podielom disponuje žalovaný, a teda zákonite disponuje pozemkami, ktoré by mohol ponúknuť ako náhradu za vyvlastňované pozemky žalobcu. Konštatoval, že ani jedna žalobcom špecifikovaných možností poskytnutia náhrady za vyvlastnenie vo forme náhradného pozemku zo strany žalobcu nebola realizovaná a napriek týmto skutočnostiam žalovaný potvrdil strohé odôvodnenie a argumentáciu stavebného úradu a opätovne zamietol námietku žalobcu s odkazom na tvrdenie navrhovateľa, že nedisponuje žiadnymi dostupnými pozemkami.

14. Žalobca mal za to, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní a bez dostatočného zistenia skutkového stavu veci toto rozhodnutie potvrdil, čím podľa jeho názoru značne zasiahol do práv žalobcu, ktorý sa svojou argumentáciou snažil o určenie primeranej a zákonnej náhrady za svoje vyvlastňované pozemky.

15. Žalobca podanie žaloby odôvodnil ďalej tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Uviedol, že značná časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa obmedzuje iba na sumarizáciu faktov predchádzajúceho konania, citovanie odvolaní žalobcu, uvedenie ustanovení príslušných právnych predpisov a strohé odmietnutie návrhov žalobcu bez akéhokoľvek podrobnejšieho odôvodnenia podaných námietok a argumentácie žalobcu.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca žiadal, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

III.

17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 13.06.2016 uviedol, že sa v rozhodnutí stotožnil s právnym názorom okresného úradu, keď v danom prípade nebolo možné cieľ vyvlastnenia, teda získanie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom potrebným pre uskutočnenie danej stavby dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

18. Poukázal na to, že okresný úrad určil výšku náhrady za vyvlastnenie k vyvlastneným pozemkom podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona na základe znaleckého posudku č. 212/2015 zo dňa 31.07.2015, vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava, znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác. Bol názoru, že okresný úrad postupoval pri námietke žalobcu, týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie v súlade so zákonom, keď postupom podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z., podľa ktorého ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia odkázal okresný úrad žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania.

19. Poskytnutie náhrady za vyvlastnenie upravuje tak zákon č. 175/1999 Z. z., ako aj stavebný zákon, ktorý je všeobecným predpisom o vyvlastňovaní. Zákon č. 175/1999 Z. z. je vo vzťahu k stavebnému zákonu osobitným zákonom, ktorý upravuje osobitným spôsobom postup správnych orgánov vo vyvlastňovacom konaní v prípade, ak účastník vyvlastňovacieho konania uplatní požiadavku na vyššiu náhradu za vyvlastňovanú nehnuteľnosť - § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. v prípade stavieb, ktoré sú na základe osvedčenia významnou investíciou. Vzhľadom na uvedené ustanovenia zákona č. 175/1999 Z. z. žalovaný nebol oprávnený v odvolacom konaní konať a rozhodovať o námietke žalobcu, týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že správny orgán mal vo vyvlastňovacom konaní postupovať podľa § 36 správneho poriadku a nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie.

20. Tvrdil, že žalobcom uvedenú judikatúru nie je možné v žiadnom prípade aplikovať na tento prípad, keďže nezohľadňuje príslušné ustanovenia zákona č. 175/1999 Z. z. ako osobitného predpisu vo vzťahu k stavebnému zákonu.

21. Žalovaný s poukazom na § 111b ods. 1 stavebného zákona konštatoval, že citované ustanovenie pripúšťa pri splnení určených podmienok poskytnutie náhrady za vyvlastnenie formou náhradného pozemku a v tom prípade má tento spôsob vecného plnenia prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Jednou z týchto podmienok je skutočnosť, že navrhovateľ vyvlastnenia má vo svojom vlastníctve pozemky, s ktorými môže disponovať, t. j. môže ich ponúknuť na zámenu za pozemky, ktoré sú vo vlastníctve vyvlastňovaného a ktoré potrebuje pre uskutočnenie stavby. Tvrdenie, že navrhovateľ vyvlastnenia, ako spoločnosť v 100 % vlastníctve Slovenskej republiky zastúpenej správcom majetku štátu, ktorým je žalovaný, mohol ponúknuť ako náhradné pozemky iné pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky by predpokladalo, že navrhovateľ vyvlastnenia by musel najprv získať pozemky do svojho vlastníctva, pričom takýto postup je v rozpore tak s ustanoveniami stavebného zákona, ako aj s účelom sledovaným zákonom č. 175/1999 Z. z. V danom prípade z vyjadrenia navrhovateľa vyvlastnenia vyplýva, že nemá vo svojom vlastníctve pozemky, ktoré by mohol použiť na zámenu, pričom uviedol, že má vo vlastníctve výlučne pozemky, ktoré nadobudol za účelom realizácie stavby a žiadne iné, ktoré by mohol žalobcovi ako náhradné pozemky prideliť. Preto mal za to, že okresný úrad postupoval v súlade so zákonom, keď námietku žalobcu ohľadne poskytnutia náhrady za vyvlastnenie predmetných pozemkov formou zámeny pozemkov vo výroku rozhodnutia zamietol. 22. Tvrdenie žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia považoval za účelové. Mal za to, že žalobca v tejto časti žaloby len cituje rozhodnutia NS SR, ktoré sa týkajú nevyhnutnosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia a všeobecne uvádza, že podľa jeho názoru odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa podmienku riadneho odôvodnenia podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol.

IV.

24. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/107/2016-67 zo dňa 23.05.2016 bol do konania pribratý účastník správneho konania - spoločnosť MH Invest, s.r.o., Mlynské nivy 44/A, 821 09 Bratislava.

25. Pribratý účastník vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.07.2016 v celom rozsahu so žalobou nesúhlasil a stotožnil sa s vyjadrením žalovaného a žalobu navrhol zamietnuť. Podľa jeho právneho názoru bolo vyvlastňovacie rozhodnutie vydané podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 175/1999 Z. z., ktorý obsahuje osobitnú úpravu pre prípad, keď vo vyvlastňovacom konaní nedôjde k dohode o výške náhrady za vyvlastnenie. To je presne aj prípad žalobcu a pribratého účastníka, ktorí sa vo vyvlastňovacom konaní nedohodli na výške náhrady za vyvlastnenie predmetného pozemku žalobcu. V takomto prípade treba postupovať podľa ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z.

26. Pribratý účastník tvrdil, že podaním správnej žaloby voči vyvlastňovaciemu rozhodnutiu z dôvodu jeho nesúhlasu s výškou náhrady za vyvlastnenie žalobca obchádza § 4a ods. 4 zákona o významných investíciách, ktoré ustanovuje aký inštitút má v takomto prípade žalobca využiť. Z dôvodovej správy, ako aj z logiky ust. § 4a ods. 4 vyplýva, že jeho účelom je zbytočne nezdržovať vyvlastňovacie konanie, a preto je potrebné odkázať vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.

27. Pribratý účastník ďalej uviedol, že účelom vyššie citovaného ustanovenia je tak vyňať rozhodovanie o prípadných nezhodách medzi účastníkmi ohľadom hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností do samotného civilného súdneho konania a nebrzdiť tak realizáciu významnej investície.

28. Pribratý účastník zdôraznil, že ani doterajšia judikatúra vo veciach vyvlastnenia, na ktorú vo viacerých miestach žaloby poukazoval žalobca, nemôže byť automaticky aplikovaná aj v tomto prípade. Mal za to, že v predmetnom prípade, konkrétne v otázke povinnosti správneho orgánu zaoberať sa s primeranosťou výšky náhrady, by mala byť možnosť aplikácie doterajšej judikatúry výrazne limitovaná, pretože táto judikatúra vychádza zo všeobecných predpisov a nezohľadňuje osobitnú úpravu § 4a ods. 4 zákona o významných investíciách.

29. K námietke žalobcu, ohľadom nedostatočného zistenia skutkového stavu z dôvodu nesúhlasu žalobcu s náhradou za vyvlastnenie, uviedol, že právna úprava stavebného zákona (§ 111b ods. 1) dáva prednosť prideleniu náhradného pozemku pred poskytnutím náhrady v peniazoch, avšak vždy len za predpokladu, že takéto majetkové vyrovnanie je možné. Zdôraznil, že majetkové vyrovnanie pridelením náhradného pozemku v danom prípade možné nebolo. Pribratý účastník uviedol, že je obchodnou spoločnosťou a fakt, že jeho spoločníkom je štát, nijakým spôsobom negarantuje pribratému účastníkovi, že môže disponovať s pozemkami, ktoré vlastní štát. Nemá žiadne zákonné možnosti ako primäť svojho spoločníka, aby vykonal konkrétny právny úkon vo vzťahu k obchodnému partnerovi samotnej spoločnosti. Nemá zákonné možnosti ako donútiť štát, aby poskytol žalobcovi pozemky, preto argumenty žalobcu v tomto smere vyhodnotil ako zavádzajúce.

30. S poukazom na uvedené, pribratý účastník mal za to, že žaloba nie je dôvodná a navrhol ju zamietnuť.

V.

31. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného doručenom súdu dňa 29.07.2016 uviedol, že s vyjadrením žalovaného nesúhlasí, keďže primárna argumentácia žalobcu, vyjadrená v žalobe a taktiež v odvolaní zo dňa 14.04.2016, bola zameraná na spôsob určenia náhrady za vyvlastňované pozemky a na nedostatok právne relevantného odôvodnenia vyjadreného žalovaným. Nesúhlasil s neobjektívnym a netransparentným určením náhrady za vyvlastňované pozemky, pričom konštatoval, že si je sám vedomý spoločensky ekonomického významu pripravovanej investície, za ktorej účelom sú pozemky vo vlastníctve žalobcu vyvlastňované.

VI.

32. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 Správneho súdneho poriadku, preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

33. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

34. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

35. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

36. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy č. 14360/2016/B624- SV/26066/To zo dňa 25.04.2016, ktorým žalovaný správny orgán, rozhodujúc na základe odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/012299-008 zo dňa 30.03.2016, rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a vyššie citované prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

37. Podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu.

38. Podľa ods. 2 písm. o) citovaného ustanovenia, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov.

39. Podľa § 110 ods. 1 citovaného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

40. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní.

41. Podľa § 110 ods. 3 citovaného zákona, vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada.

42. Podľa § 111 ods. 1 stavebného zákona, vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu.

43. Podľa § 111 ods. 2 citovaného zákona, ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.

44. Podľa § 111 ods. 3 stavebného zákona, ak v priebehu vyvlastňovacieho konania nedôjde medzi doterajším vlastníkom a tými, ktorým na vyvlastňovanom pozemku alebo stavbe viaznu práva zanikajúce vyvlastnením, k dohode o rozdelení náhrady, zloží navrhovateľ náhradu na súde, v ktorého obvode pozemok alebo stavba leží. Súd rozhodne o uspokojení týchto nárokov, najmä s prihliadnutím na to, aby sa neohrozilo zabezpečenie nárokov záložných veriteľov.

45. Podľa § 112 ods. 1, 2 stavebného zákona, vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení.

46. Podľa § 112 ods. 4 citovaného zákona, bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške ceny určenej podľa § 111 ods. 2 a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta.

47. Podľa § 113 ods. 1 citovaného zákona, na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie nariadi stavebný úrad ústne pojednávanie.

48. Podľa § 113 ods. 3 citovaného zákona, námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní podľa tohto zákona, sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci konania výslovne upozorniť.

49. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

50. Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

51. Podľa § 34 ods. 1 až 6 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.

52. Podľa § 36 správneho poriadku, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať.

VII. 53. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave žalovaný správny orgán, ako aj správny orgán prvého stupňa v preskúmavanej veci, nepostupovali v intenciách vyššie citovaných právnych noriem a vo veci nedostatočne zistili skutkový stav, hlavne ohľadne výšky náhrady za vyvlastnené pozemky žalobcu, a preto ich právny záver bol predčasný. Z týchto dôvodov ich rozhodnutia súd považoval za skutkovo a právne nesprávne, a preto ich s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. e) S.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

54. Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že zákonodarca na účel a podmienky vyvlastnenia ustanovil v právnych normách § 108 až 116 stavebného zákona tak, že podľa § 108 ods. 1 zákona, pozemky stavby a práva k nim potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme uvedených v odseku 2 možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť rozhodnutím stavebného úradu, pričom v ust. § 108 ods. 2 zákona ustanovil právne dôvody, na základe ktorých je možné vyvlastnenie uskutočniť. Ust. § 109 určuje cieľ vyvlastnenia a § 110 podmienky vyvlastnenia. V ustanovení § 111 sú zakotvené zákonné predpoklady vyvlastnenia za náhradu s tým, že podmienky poskytnutia náhrady sú stanovené v § 111 ods. 2 tak, že ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom a na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľností považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.

55. Výklad právnych noriem stavebného zákona ustanovujúcich účel a podmienky vyvlastnenia nehnuteľností je nevyhnutné uskutočňovať v súlade s právnou úpravou ustanovenou v Ústave SR.

56. Právny inštitút vyvlastnenia ustanovuje Ústava SR v článku 20 ods. 4 ako výnimočný spôsob zásahu do vlastníckeho práva, pri splnení ustanovených podmienok tak, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva, je možné iba v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

57. Splnenie ústavných predpokladov nespočíva len v povinnosti zákonom upraviť nevyhnutnú mieru a verejný záujem zásahu do vlastníckeho práva, ale aj v povinnosti poskytnúť za vyvlastňovanú nehnuteľnosť primeranú náhradu. Otázka primeranosti náhrady bola riešená aj Ústavným súdom SR napr. PL. ÚS 18/02-22, PL. ÚS 37/1995, ako aj Európskym súdom pre ľudské práva, Veľká komora rozhodnutie č. 31423/96 PAPACHELAS proti Grécku a Európskym súdom pre ľudské práva rozhodnutie č. 75252/01- Evaldsson a ostatní proti Švédsku.

58. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave námietky žalobcu týkajúce sa finančnej náhrady za vyvlastňované nehnuteľnosti, vznesené tak v správnom konaní, ako aj v žalobe sú dôvodné.

59. Povinnosťou správnych orgánov vo vyvlastňovacom konaní podľa § 32 správneho poriadku v spojení s § 111 ods. 2 stavebného zákona, je zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti.

60. Z administratívneho spisu je nesporné, že žalobca vo vyvlastňovacom konaní opakovane vzniesol námietku, proti navrhnutej náhrade za vyvlastňované pozemky najmä z pohľadu na spôsob určenia náhrady za vyvlastňované pozemky, ktorý považoval žalobca za neobjektívny a netransparentný, čo sa premietlo do výšky ponúknutej finančnej náhrady. Ako bolo uvedené vyššie stavebný zákon predpokladá, že pri určovaní primeranej náhrady bude správny orgán postupovať podľa trhovej ceny inej nehnuteľnosti, a to rovnakej alebo porovnateľnej teda nielen z polohy a umiestnenia pozemku o vyvlastnení ktorého sa koná. Skutočnosť, že trhová cena je určená znaleckým posudkom, nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti a zistiť skutočný stav, týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti.

61. Primeraná náhrada sa zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu, všetkými tromi rovnocennými metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných prác. Analýza porovnateľných kúp v znaleckom posudku nesmie chýbať. Znamená to, že znalec oprie hodnotenie o porovnanie ceny za jeden m2 z viacerých nedávno predávaných nehnuteľností. Všeobecná hodnota nehnuteľností je najpravdepodobnejšia cena ku dňu ohodnotenia, v danom mieste a čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou (§ 2 písm. g) vyhlášky č. 492/2004 Z.z.), navrhovateľ vyvlastnenia je povinný podať aj návrh náhrady.

62. Toto však nezbavuje správny orgán povinnosti skúmať, či tento návrh náhrady je zákonný, či ide o primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky. O to viac, že z danej veci zo strany dotknutého vlastníka, boli vznesené vážne výhrady, proti navrhnutej náhrade.

63. Súd konštatoval, že správny orgán sa s námietkami vlastníka náležitým spôsobom nevysporiadal, konštatoval len, že cena bola navrhnutá na základe výpočtu znaleckého posudku č. 212/2015 zo dňa 31.07.2015, ktorý vyhotovila spoločnosť ÚEOS - Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava, vo výške 15,11 eura za m2.

64. Na odborné posúdenie zistenia primeranej náhrady a objasnenie nezrovnalostí pri zisťovaní navrhnutej ceny, mal podľa názoru súdu, správny orgán možnosť ustanoviť ďalšieho (kontrolného) znalca.

65. Podľa názoru súdu, práve bolo povinnosťou žalovaného, v danej veci postupovať v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 36 správneho poriadku a vo veci nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie znalcom na zistenie trhovej ceny za vyvlastňovanú nehnuteľnosť žalobcu.

66. V tejto súvislosti súd upozorňuje aj na rozhodovaciu činnosť NS SR napr. sp. zn. 8Sžo 221/2008, 26S 13/2014, 8Sžo 63/2014, 4Sžo 65/2015.

67. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca v správnom konaní predovšetkým namietal spôsob určenia výšky spravodlivej náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom.

68. Súd poukazuje na skutočnosť, že pri vyvlastnení ako výnimočného spôsobu zásahu do vlastníckeho práva, musia byť splnené ústavné podmienky korešpondujúce s článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého sa vyžaduje, aby pozbavenie majetku na daný účel, spĺňalo princíp zákonnosti, aby bolo uskutočnené vo verejnom záujme a sledovalo legitímny cieľ. Medzi požiadavkami ochrany základných práv jednotlivca musí byť dosiahnutá spravodlivá rovnováha spočívajúca aj v stanovení včasnej a spravodlivej náhrady. Na účely Stavebného zákona sa určenie primeranosti náhrady odvíja od trhovej ceny rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.

69. Žalobca v žalobe okrem nedostatočného zistenie skutkového stavu ohľadne spôsobu výpočtu finančnej náhrady poskytnutej za vyvlastnené pozemky namietal aj nedostatočné zistenie skutkového stavu vo veci možného poskytnutia požadovanej náhrady formou náhradných pozemkov.

70. Podľa názoru súdu správny orgán pri rozhodovaní nevychádzal z riadne zisteného skutkového stavu veci, keď v konaní nevykonal žiadne dokazovanie za účelom zistenia možnosti poskytnutia náhrady za vyvlastnenie vo forme náhradného pozemku a v rozhodnutí len uviedol, že podľa vyjadrenia navrhovateľa tento náhradnými pozemkami nedisponuje. Zo strany žalobcu bola prejavená vôľa na majetkové vyrovnanie formou pridelenia náhradného pozemku (§ 111b stavebného zákona), a preto bolo povinnosťou správneho orgánu v tomto smere vykonať dokazovanie, či navrhovateľ vlastní pozemky, ktoré by bolo možné prideliť ako náhradné pozemky žalobcovi, resp. či je možné za týmto účelom pozemky získať. Súd dáva v tomto smere do pozornosti, že v zmysle zákonnej úpravy tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch a preto bude potrebné, aby správny orgán aj v tomto smere doplnil dokazovanie, aby skutkový stav ohľadne možnosti poskytnutia požadovanej náhrady formou náhradných pozemkov bol nepochybne zistený.

71. Krajský súd v Bratislave s poukazom na závery uvedené vyššie, považoval námietky žalobcu uvedené v žalobe za dôvodné, a preto postupom podľa § 191 písm. e) S.s.p. preskúmavané rozhodnutie žalovaného orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

72. Námietky, ktoré v konaní uplatnil tak žalovaný, ako aj pribratý účastník konania, považoval súd za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť právne posúdenie danej veci. 73. K námietke pribratého účastníka, že podaním správnej žaloby žalobca obchádza ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z., súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť.

74. Žalobca nemal v úmysle „zdržiavať“ vyvlastňovacie konanie, tak ako sa to pribratý účastník snaží naznačiť, pričom táto skutočnosť je zrejmá už zo samotnej žaloby, keď žalobca vyvlastnenie ako také nespochybňuje.

75. Súd je názoru, že žalovaný správny orgán vo vyvlastňovacom konaní, keďže postupuje v zmysle správneho poriadku, je povinný rešpektovať jeho základné zásady, ku ktorým nepochybne patrí ust. § 32 a nasl. správneho poriadku. To znamená presné a úplné zistenie skutočného stavu veci za splnenia podmienky zaobstarania si potrebných dôkazov. Je nepochybné, že žalobca v priebehu celého administratívneho konania namietal najmä spôsob výpočtu finančnej náhrady a s tým spojenú aj výšku ceny predmetných nehnuteľností. Žalovaný bol teda povinný vykonať všetky dôkazy pre posúdenie veci, čo v tomto prípade malo byť riešené hlavne postupom podľa § 36 správneho poriadku, bez toho, aby tým bol dotknutý účel vyvlastňovacieho konania.

76. Správne orgány vo vyvlastňovacom konaní musia rešpektovať nielen verejný záujem, rovnako musia rešpektovať a dodržiavať procesné pravidlá.

77. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku tak, že správny súd priznal žalobcovi, voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa ust. § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

78. Pribratému účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania.

79. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákonov č. 33/2001 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.