KSBA/1Cob/266/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/266/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313222704 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1313222704.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: Telemax Slovakia, s.r.o., Fučíkova 8, Senec, IČO: 35 878 053, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jozef Plačko s.r.o., Námestie A. Hlinku 29/34, Považská Bystrica, o zaplatenie 10.000,- eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III spis. zn. 25Cb 87/2014-115 zo dňa 18.6.2015 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 25Cb 87/2014-115 zo dňa 18.6.2015 p o t v r d z u j e .

Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Súčasne žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 28.10.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 10.000,- eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody podľa § 420a v spojení s § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 9.11.2011 v katastri obce Veľké Kostoľany došlo k prerušeniu a poškodeniu 3 ks HDPE trubiek a dvoch optických káblov vo vlastníctve žalobcu počas výkopových prác, ktoré vykonával žalovaný na základe Zmluvy o dielo č. 10/0027/11/000 so spoločnosťou ZAT, a.s., IČO: 45 148 431. Dňa 9.11.2011 bola uskutočnená provizórna oprava na zabezpečenie prevádzkyschopnosti siete a definitívna oprava na výmenu káblov bola uskutočnená až počas plánovanej výluky v dňoch 16.11.2011 a 19.11.2011. V príčinnej súvislosti s konaním žalovaného bola žalobcovi poškodením optických káblov spôsobená škoda vo výške 19.311,54 eur, ktorá predstavuje náklady vynaložené žalobcom na opravu poškodených optických káblov. Opravu vykonala spoločnosť Michlovský, spol. s r.o., IČO: 36 230 537, ktorá za provizórnu ako aj definitívnu opravu vystavila žalobcovi faktúry č. 20110503 zo dňa 16.11.2011 na sumu 2.855,13 eur bez DPH, č. 20110507 zo dňa 2.12.2011 na sumu 8.136,74 eur bez DPH a č. 20110508 zo dňa 2.12.2011 na sumu 8.319,67 eur bez DPH.

3. Súd prvej inštancie vydal vo veci dňa 13.1.2014 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. V odpore uviedol, že žalovaný neporušil svoje povinnosti predchádzať škodám v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka a necíti sa byť zodpovedný za poškodenie zariadenia žalobcu, keďže pri výkone svojich práv a povinností neporušil žiadnu zákonnú a ani záväzkovú povinnosť a nevyvolal protiprávny stav. V súvislosti s predmetnou udalosťou sa viedlo trestné konanie vo veci a uznesením povereného príslušníka OO PZ vo O. zo dňa 20.3.2013 č. ČVS: ORP-2879/VR-TT-2011 bolo zastavené. K odporu pripojil aj svoje vyjadrenie adresované spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., v ktorom uvádzal, že výkopové práce, ktoré žalovaný vykonával boli naplánované v dvoch etapách, pričom pred začatím prvej fázy boli vytýčené siete a ich križovanie len v naplánovanej časti. Podľa existujúcej projektovej dokumentácie a podľa Rozhodnutia o umiestnení stavby vydanou obcou O. N. č. 611/2011-Mi zo dňa 31.8.2011 sa optické zariadenia žalobcu mali nachádzať až v katastrálnom území obce B., preto pri prvej fáze výkopových prác nebol žalobca kontaktovaný. Dňa 9.11.2011 boli vykonávané výkopové práce na úseku zakreslenom na projektovej dokumentácii ako úsek v kilometri 6,841 bez zakreslenia akýchkoľvek optických káblov. Výkopové práce boli vykonávané ručne. V danom teréne, kde je predpoklad používania poľnohospodárskej techniky sa káble umiestňujú v hĺbke 120 - 150 cm, pričom po zásype sa vo výške 30 až 40 cm umiestňuje ochranná fólia červenej farby. Pri dodržaní odborného postupu pri kladení optických káblov by pri ručnom kopaní v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k akémukoľvek poškodeniu zariadenia.

4. Žalobca uviedol, že žalovaný v danom prípade zodpovedá podľa § 420a Občianskeho zákonníka, pričom predpokladom zodpovednosti v tomto prípade nie je zavinenie osoby zodpovednej za škodu, pretože ide o objektívnu zodpovednosť. Poškodený nemusí dokazovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzkovanej činnosti. Ďalej žalobca uviedol, že pri realizácii prác súvisiacich so stavbou diela IPR 10029 vydala spoločnosť Michlovský, spol. s r.o., ktorá je zmluvným správcom optickej siete žalobcu vyjadrenie o existencii zariadení žalobcu a možnosti ich prípadného stretu s realizovaným dielom. Žiadosť o vyjadrenie podala spoločnosť EGP Invest, s.r.o., pričom projektový plán predložený touto spoločnosťou bol vo veľmi veľkej mierke 1:15000 a preto nebolo možné presne vyznačiť priebeh trasy optického kábla, ale bolo vyznačené len jedno križovanie, aby bolo zrejmé, že ku stretu dôjde. To, že je zákres len informatívny, vykonávateľ prác bol povinný pred začatím zemných prác zabezpečiť vytýčenie priamo na povrchu terénu. Projektant, ktorý projekt vypracováva je zodpovedný za to, aby sa do projektu stavby zakreslil priebeh všetkých vedení stavby.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedkov Ľ. N., V. W., vyjadreniami zástupcov zúčastnených strán a oboznámením sa s písomnými dokladmi založenými v spise.

6. Z uznesenia OO PZ Vrbové, ako aj z vyšetrovacieho spisu č. ORP-2879/VR-TT-2011 súd zistil, že dňa 9.11.2011 v katastri obce O. N. došlo k poškodeniu 3 ks HDPE trubiek a dvoch optických káblov vo vlastníctve žalobcu a to počas výkopových prác súvisiacich so stavbou diela IPR 10029, ktoré vykonával žalovaný na základe Zmluvy o dielo so spoločnosťou ZAT, a.s., IČO: 451 484 31.

7. Spoločnosť Michlovský, spol. s r.o., ktorá je zmluvným správcom optickej siete žalobcu vykonala dňa 9.11.2011 provizórnu opravu, ktorú vyúčtovala žalobcovi faktúrou č. 20110503 sumou 2.855,13 eur bez DPH (3.426,16 eur s DPH), faktúra bola splatná 14.2.2012. Definitívna oprava bola vykonaná v dňoch 16.11.2011 a 19.11.2011 a vyúčtovaná žalobcovi faktúrou č. 20110507 sumou 8.136,74 eur bez DPH (9.764,09 eur s DPH), a faktúrou č. 20110508 sumou 8.319,67 eur bez DPH (9.983,60 eur s DPH), obe faktúry boli splatné 1.3.2012. Spolu bola cena opravy vo výške 19.311,54 eur bez DPH.

8. Listom zo dňa 24.1.2012 Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. oznámila žalobcovi, že mu poukazuje po odrátaní zmluvne dojednanej spoluúčasti vo výške 10.000,- eur poistné plnenie vo výške 9.311,54 eur za poistnú udalosť spôsobenú poškodením optického kábla zo dňa 9.11.2011.

9. Sumu 10.000,- eur si žalobca uplatnil v tomto konaní voči žalovanému titulom náhrady škody.

10. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 420a ods. 2 písm. a) Občianskeho zákonníka, § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že návrh žalobcu je nedôvodný z týchto dôvodov:

11. Zodpovednosť upravená v tomto zákonnom ustanovení má objektívny charakter, teda existuje bez ohľadu na zavinenie, zbaviť sa jej možno iba v prípade, ak škoda bola spôsobená tzv. neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá však nemala pôvod v prevádzke, alebo bola spôsobená vlastným konaním poškodeného. Poškodený nemusí dokazovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná prevádzkovou činnosťou. Na vznik zodpovednosti stačí, že je príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou. Nevyžaduje sa protiprávne konanie, ide teda o zodpovednosť za výsledok.

12. V prejednávanej veci bolo nesporné, že dňa 9.11.2011 konateľ žalovaného G. W., ktorý robil výkopové práce ručne krompáčom, nakoľko stroj, ktorý bežne na tieto práce používal bol pokazený, presekol v katastri obce O. N. optické káble vo vlastníctve žalobcu. Žalobca si prostredníctvom svojej zmluvnej servisnej organizácie Michlovský, spol. s r.o. zabezpečil opravu káblov, pričom mu vznikla škoda vo výške 19.311,54 eur, čo predstavuje súčet sumy 3 faktúr bez DPH, ktorými spoločnosť Michlovský, spol. s r.o. vykonanú opravu vyúčtovala. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. po odrátaní zmluvne dojednanej spoluúčasti vo výške 10.000,- eur poskytla žalobcovi poistné plnenie vo výške 9.311,54 eur. Čiastku 10.000,- eur si v tomto konaní žalobca uplatnil voči žalovanému v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovaného, ktorý sa zaoberá výkopovými prácami, čiže takúto činnosť aj keď bola vykonávaná ručne krompáčom treba považovať za prevádzkovú činnosť. Zodpovednosť žalovaného je v danom prípade objektívna bez ohľadu na jeho zavinenie. V konaní bolo dokazovanie zamerané na preukázanie tej skutočnosti, či existujú liberačné dôvody v zmysle § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z uznesenia OO PZ Vrbové ako aj z trestného spisu č. ORP-2879/VR-TT-2011 bolo zistené, že žalovaný na základe uzatvorenej Zmluvy o dielo so spoločnosťou ZAT, a.s. vykonával výkopové práce súvisiace so stavbou diela IPR10029, pričom dielo malo priebeh cez katastre obcí X., O. N. a B., celkovo išlo o výkopové práce cca v dĺžke 13 km. Žalovaný mal k dispozícii projektový plán č. EGPI-2-110131, v ktorom bolo zakreslené križovanie sietí žalobcu s dielom v katastri obce B.. Výkopové práce mali byť realizované v dvoch etapách, pričom križovanie sietí bolo zakreslené v katastri obce B., t.j. v druhej etape výkopu a preto sa pán W. so zamestnancom žalovaného telefonicky dohodol, že keď bude od miesta križovania 2, 3 dni tak mu zavolá a križovanie sietí príde vyznačiť. Skôr ako tak mohol uskutočniť, dňa 9.11.2011 došlo pri výkopových prácach, ktoré pán W. uskutočňoval ručne k preseknutiu optického kábla spoločnosti žalobcu. Stalo sa tak v katastri obce O. N., kde však v projektovom pláne žiadne križovanie optických káblov zakreslené nebolo. Na situačnom pláne nachádzajúcom sa v č.l. 105 vyšetrovacieho spisu bolo zistené, že k preseknutiu kábla došlo na mieste, kde žiaden zákres križovania optických sietí uvedený nebol. Je pravdou, že na pečiatke je uvedené, že ide o informatívny zákres, avšak informatívnosť spočíva v tom, že na situačnom pláne existuje zákres stretu optických káblov s vykonávaným dielom, avšak v danom prípade ani takýto informatívny zákres stretu uvedený nebol.

13. Z výpovede svedka Ľ. N., zamestnanca spoločnosti Michlovský, spol. s r.o., súd zistil, že následne po informačnom zákrese mal projektant zodpovedný za zakreslenie sietí do projektu požiadať o súradnice alebo o presné trasy na základe káblových kníh, to znamená, že mal prísť s mapou s menšou mierkou a to 1:500 alebo 1:1000, keďže informačný zákres bol urobený na mape s mierkou 1:15000, k čomu však nedošlo. Súd je toho názoru, že takýto postup je potrebný za predpokladu, že dôjde k zakresleniu križovania. Z výsluchu pána W. v trestnom konaní, ako aj z objednávky bolo zrejmé, že e-mailom požiadal o vytýčenie sietí, avšak vo vzťahu k vyznačenému stretu v katastri obce B. a v tomto smere aj telefonicky dohodol so zamestnancom spoločnosti Michlovský, spol. s r.o., že keď bude s výkopovými prácami 2, 3 dni pred miestom križovania tak mu zavolá a križovanie sietí príde tento zamestnanec reálne vytýčiť. V danom prípade však došlo k preseknutiu kábla v mieste, kde ani len informatívny zákres na projektovom pláne uvedený nebol, čiže logicky nebolo možné od konateľa žalovaného očakávať, že bude takýmto spôsobom postupovať. Postup opísaný svedkom N.Á. je potrebný v prípade, keď je križovanie sietí na pláne zakreslené, čo v danom prípade nebolo. Navyše z výsluchu konateľa žalovaného W. v trestnom konaní ako aj z výsluchu svedka V. W. bolo zistené, že v mieste preseknutia kábla chýbala ochranná fólia, ktorej úlohou je práve zabrániť, aby k niečomu takémuto došlo. Potom ako je kábel uložený do zeme sa zahrnie 20-30 cm zeminy a nato sa uloží ochranná fólia. Svedok uviedol, že nad preseknutým káblom sa žiadna ochranná fólia nenachádzala, táto bola až vo vzdialenosti cca 30 cm od miesta preseknutia a bola posunutá nabok, nebola uložená priamo nad káblom, čiže žalovaný nemohol mať vedomosť o tom, že v zemi sa nejaké káble nachádzajú.

14. Na základe výsledkov dokazovania došiel súd k záveru, že v danom prípade bola preukázaná existencia liberačných dôvodov v zmysle § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže ku vzniku škody došlo konaním poškodeného, resp. porušením jeho povinností zakresliť do situačného plánu všetky miesta križovania diela s optickými káblami žalobcu a taktiež k porušeniu povinnosti žalobcu zabezpečiť označenie kábla ochrannou a výstražnou fóliou jej umiestnením nad kábel, aby osoba vykonávajúca výkopové práce bola informovaná o tom, že je potrebné postupovať s maximálnou opatrnosťou a zodpovednosťou, keďže v zemi sú uložené káble a mohlo by dôjsť k ich preseknutiu. Práve konaním poškodeného, t.j. žalobcu došlo v prevažnej miere k vzniku škody, keďže konateľ žalovaného pán W. vykonal všetky potrebné úkony k tomu, aby zabránil práve vzniku takejto situácii, žiadne svoje povinnosti nezanedbal. Pokiaľ súd uvádza, že ku vzniku škody došlo konaním samotného poškodeného, t.j. žalobcu, ktorý porušil svoje povinnosti, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že tieto povinnosti porušila spoločnosť Michlovský, spol. s r.o., ktorá bola aj podľa vyjadrenia žalobcu jeho zmluvným správcom optickej siete, čiže žalobca prostredníctvom spoločnosti Michlovský, spol. s r.o. zabezpečoval správu optických sietí a teda toto konanie správcu možno posudzovať ako konanie samotného žalobcu.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že hoci je daná objektívna zodpovednosť žalovaného v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka, v konaní bola preukázaná existencia liberačných dôvodov podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

16. Súd nevykonal doplnenie dokazovania vyžiadaním správy od žalobcu, kedy došlo k realizácii uloženia optického kábla do zeme, keďže podľa názoru súdu takéto dokazovanie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a vykonanie takéhoto dôkazu je právne irelevantné vo vzťahu k rozhodnutiu súdu, lebo aj keby bolo zistené, že optické káble boli uložené do zeme pred cca 10 a viac rokmi, nemá to žiaden vplyv na objektívnu zodpovednosť žalobcu za uloženie kábla a ochrannej fólie.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

18. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalobca, ktorý s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí z týchto dôvodov:

19. V konaní podľa názoru žalobcu nebolo sporné, že ku vzniku škody došlo pri výkopových prácach, ktoré vykonával žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti, na základe čoho dospel súd k správnemu záveru o objektívnej zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu v zmysle ust. § 420a Občianskeho zákonníka. Správny bol tiež záver súdu prvej inštancie, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť a tejto zodpovednosti je možné sa zbaviť iba v prípade, ak by škoda bola spôsobená tzv. neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo bola spôsobená vlastným konaním poškodeného. Súd prvej inštancie sa zameral na preukazovanie skutočnosti, či existujú liberačné dôvody v zmysle § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Poukázal na ust. § 69 ods. 6 až 8 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. V súlade s citovaným zákonným ustanovením postupoval žalobca správne, keď vydal vyjadrenie o existencii podzemných telekomunikačných zariadení, pričom následne bolo povinnosťou projektanta zakresliť do projektovej dokumentácie celú trasu optického kábla. Súd prvej inštancie mal však za to, že žalobca pochybil, keď na predloženej mape vyznačil len jedno križovanie optickej trasy s dielom, pričom aj napriek tomu, že na pečiatke je údaj o tom, že ide len o informatívny zákres, informatívnosť podľa súdu spočíva v tom, že na situačnom pláne existuje zákres stretu optických káblov s vykonávaným dielom, avšak v danom prípade ani takýto informatívny zákres stretu uvedený nebol. Takto vyvodený záver zo strany súdu však nie je dôvodný, nakoľko žalobca je toho názoru, že žalobca nijakým spôsobom nezanedbal svoje povinnosti, keď na mape, ktorá mu bola predložená vo veľkej mierke nevyznačil všetky body križovania, nakoľko to ani na mape pri takej veľkej mierke nebolo možné presne zakresliť. Informatívnosť sa netýka jednotlivých zákresov, ktoré sú uvedené, ale týka sa len vyjadrenia k tomu, že pri danom diele dochádza k stretu, a že PTZ v záujmovom území diela existujú. Rovnako podľa situačných plánov, ktoré sú založené v spise je evidentné, že ku križovaniu trasy optického kábla s uskutočňovaným dielom nedochádzalo priečne, ale len bočným dotykom, čo nebolo rovnako pri mape s veľkou mierkou možné zaznačiť s presnosťou na metre. Skutočnosť, že spoločnosť Michlovský, s.r.o. vyznačil vo vyjadrení len jeden bod stretu na mape považoval súd za jeden z dôvodov, ktorý svedčil možnej liberácii žalovaného. Ďalším dôvodom, pre ktorý pripustil liberáciu žalovaného bola skutočnosť, že konaním žalobcu ako poškodeného nebola nad káblom uložená výstražná fólia, ktorá by žalovaného informovala o prítomnosti optického kábla, ale táto bola posunutá približne o 30 cm ďalej. K týmto záverom žalobca uvádza, že súd nebral do úvahy skutočnosť, že ku vzniku škody došlo v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, a že tento škodu spôsobil svojou prevádzkovou činnosťou. Konanie poškodeného podľa názoru žalobcu nie je jedinou príčinou, ktorá vyvolala vznik škody. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 890/2000. V zmysle uvedeného rozhodnutia sa mal súd prvej inštancie vysporiadať s otázkou možného delenia zodpovednosti medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko konanie žalobcu nebolo jedinou príčinou vzniku škody. Aj napriek skutočnosti, že súd uvádza, že škoda bola spôsobená v prevažnej miere vlastným konaním poškodeného v tomto prípade to nie je úplne relevantné aj s poukazom na skutočnosti uvádzané vyššie. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

20. K odvolaniu žalobcu sa písomne dňa 7.9.2015 vyjadril žalovaný, ktorý uvádza nasledovné:

21. Je nespochybniteľné, že žalobca sám, resp. prostredníctvom tretej osoby konajúcej za neho špecializovanú činnosť (Michlovský, spol. s r.o.), svojim konaním uistil žalovaného, že na trase výkopu sa nenachádza stret sietí a teda na trase výkopu nie je potrebné uskutočňovať žiadne vytyčovanie siete. Žalobca na jednej strane žalovanému poskytol náčrt, kde žalovaného uisťuje, že v mieste výkopu ku stretu sietí nedochádza a na strane druhej mu vytýka, že si nedal miesto poškodenia od poškodeného v teréne vytýčiť, aby sa zabránilo jej poškodeniu a žiada od neho náhradu škody. Z výpovede pracovníka Michlovský, spol. s r.o. pred súdom vyplynulo, že žalovaný žalobcu o vytýčenie požiadal, ale žalovaný mu poskytol nákres bez vyznačenia stretu sietí. Kábel žalobcu tiež nemal povinnú ochrannú výstražnú fóliu, resp. táto sa nachádzala mimo kábla.

22. Samotný poškodený prostredníctvom výpovede svedka Ľ. N., zamestnanca spoločnosti Michlovský, spol. s r.o. pred súdom 27.2.2015 na otázku čo mala urobiť spoločnosť Telemax, teda žalovaný a čo zanedbal vypovedal, že zrejme nemohli urobiť nič viac, postupovali podľa projektovej dokumentácie, ktorú mali k dispozícii. Ďalej svedok uviedol „kolega, ktorý robil zákres nemohol vedieť, či dôjde ku stretu aj v inom mieste“. Z uvedeného teda vyplýva, že príčina škody nespočíva v prevádzkovej činnosti prevádzkovateľa, ale v konaní samotného poškodeného, teda žalobcu.

23. Jedinou právnou argumentáciou žalobcu proti rozsudku bola skutočnosť, že súd sa mal v rozsudku vysporiadať s otázkou možného delenia zodpovednosti medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko konanie žalobcu nebolo jedinou príčinou vzniku škody s ohľadom na objektívnu zodpovednosť žalovaného. Vyššie uvedená právna argumentácia žalobcu je nesprávnou interpretáciou citovaného rozsudku NS ČR sp. zn. 25Cdo 890/2000, nakoľko v rozsudku nešlo o rozkladanie zodpovednosti ako tvrdí žalobca, ale o to, že prevádzkovateľ sa zodpovednosti nemôže zbaviť tým, že by dokázal, že škodu nezavinil. V závere svojho vyjadrenia poukazuje na skutočnosť, že zo strany žalobcu neexistuje žiadny návrh na kvantifikáciu liberácie, žalobca liberáciu nikdy nešpecifikoval a preto sa súd prvej inštancie nemal ani dôvod ňou zaoberať v takom rozsahu, ako sa jej domáha v odvolaní, najmä keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že škodu si zavinil žalobca sám a to v celom rozsahu. Súd prvej inštancie viedol strany k zmieru, avšak bezvýsledne, pretože žalobca sa domnieval, že postačuje sa spoliehať na objektívnosť výšky škody. Predtým žalovaný odovzdal žalobcovi tri alternatívneho rozpočty, z ktorých vyplýva, že skutočná výška škody predstavuje približne 1/3 nákladov, ktoré vyprodukovala spoločnosť Michlovský, spol. s r.o., konajúca za žalobcu a ktorá náklady na opravu zbytočne navyšovala. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť v celom rozsahu.

24. K vyjadreniu žalovaného sa písomne dňa 27.10.2016 vyjadril žalobca, ktorý uvádza nasledovné:

25. Spoločnosť Michlovský, spol. s r.o. ako servisná a správcovská organizácia podzemnej optickej siete žalobcu, okrem iného, na požiadanie, v súlade so stavebným zákonom a zákonom o elektronických komunikáciách poskytuje žiadateľom informácie o prítomnosti podzemných optických sietí žalobcu v označených záujmových územiach alebo k projektu stavby. Vyjadrenie obsahuje základnú informáciu „Dôjde“ alebo „Nedôjde“ ku stretu s optickou trasou žalobcu. Toto vyjadrenie sa vyhotovuje za účelom zistenia IS pre záujmové územie alebo projekt. Zákresy do dokumentácie sú prevádzané iba orientačne s obmedzenou platnosťou 6 mesiacov, presné zákresy vykonáva projektant stavby v mierke 1:1000 (1:500), za čo je v zmysle zákona zodpovedný. Na základe vyjadrenia, že „Dôjde“ k stretu s optickou sieťou, by projektant v súlade so zákonom o elektronických komunikáciách mal konať a požiadať správcu podzemného telekomunikačného zariadenia o presné informácie o polohe optickej trasy. Žalobca vedie presnú evidenciu o polohe a umiestnení optickej trasy v teréne. Ku každej trase je vyhotovená dokumentácia na základe geodetického zamerania v súradniciach - digitálna anológová forma. V predmetnom prípade bolo na základe žiadosti správcovskou organizáciou spracované vyjadrenie v mapovom podklade 1:25000, čo je nedostatočný podklad pre presnejšie zakreslenie sieti. Vo vyjadrení je uvedené, že dôjde ku stretu s optickou trasou žalobcu a zákresy v predloženej situácii sú iba orientačné. V žiadosti neboli zadefinované všetky katastrálne územia, cez ktoré mala prechádzať celá líniová stavba a nebola predložená na vyjadrenie situácia minimálne v mierke 1:1000 na presnejšie posúdenie stretov. Vyjadrenie o existencii PKZ, ku ktorým sa vyjadroval svedok Ľ. N. sa týka iba katastrálneho územia Pečeňady, teda nikto nepožiadal žalobcu, resp. jeho servisnú organizáciu o vyjadrenie o existencii PKZ v ostatných katastrálnych územiach celej líniovej stavby. Žalobca má za to, že neboli splnené podmienky uvedeného v § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ak však konanie žalobcu je len jednou z príčin a ďalšia príčina spočíva v prevádzkovej činnosti prevádzkovateľa, podľa názoru žalobcu znáša poškodený škodu len pomerne a čiastočne za ňu zodpovedá i prevádzkovateľ, pričom dôkazné bremeno o existencii liberačných dôvodov spočíva na prevádzkovateľovi prevádzkovej činnosti.

26. Dňa 11.5.2016 žalovaný predložil odvolaciemu súdu právoplatný rozsudok 26Cb 87/2014-111 zo dňa 4.5.2015 (právoplatný 25.7.2015) Okresného súdu Bratislava III, ktorý je rozhodnutím v skutkovo identickej veci, absolútne totožné podľa názoru žalovaného sú skutkové okolnosti, miesto, dátum, subjekt vykonávajúci výkop rozdielny je len žalobca. V prípade konania právoplatne skončeného rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb 87/2014-111 zo dňa 4.5.2015, právoplatného 25.7.2015 bol žalovaný regresný nárok, čiže iná zložka tej istej škody a to tá, ktorú titulom poistenia primárne poškodenému Orange Slovensko, a.s. zaplatil Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. formou poistného plnenia. Išlo o sumy 9.311,54 eur. Skutkové okolnosti sú totožné, poškodený žalobca si škodu vyčíslil spolu na 19.311,54 eur, z čoho spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. zaplatila 9.311,54 eur titulom poistenia a nezaplatila 10.000,- eur titulom spoluúčasti. Na základe hore uvedeného rozsudku bolo konanie právoplatne skončené a to zamietnutím žaloby žalobcu spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.

27. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 9.3.2017, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP.

28. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP) nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov ako tých, ktoré žalobca uviedol v podanom odvolaní.

29. Pokiaľ ide o skutkový stav veci v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie v záveru o nedôvodnosti podaného návrhu odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam a súčasne aj k správnym právnym záverom a teda odvolanie žalobcu vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné.

30. Podľa ust. 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne.

31. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

32. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na veľmi podrobné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:

33. V konaní bolo nepochybne preukázané, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovaného, ktorý sa zaoberá výkopovými prácami, čiže takúto činnosť, aj keď bola vykonávaná ručne krompáčom, treba považovať a správne súd prvej inštancie považoval za prevádzkovú činnosť. Zodpovednosť žalovaného je v danom prípade objektívna, bez ohľadu na jeho zavinenie. Súd prvej inštancie tiež správne skúmal a svoje dokazovanie zameral na preukázanie tej skutočnosti, či existujú liberačné dôvody v zmysle § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka.

34. K námietke žalobcu, že tento nijakým spôsobom nezanedbal svoje povinnosti, keď na mape, ktorá mu bola predložená vo veľkej miere nevyznačil všetky body križovania, nakoľko to ani na mape pri takej veľkej mierke nebolo možné presne zakresliť a samotná informatívnosť vlastne spočíva v tom, že pri danom diele dochádza k stretu, a že PPZ v záujmovom území existujú a teda následne bolo povinnosťou projektanta zakresliť do projektovej dokumentácie celú trasu optického kábla odvolací súd uvádza, že s takýmto právnym názorom žalobcu nesúhlasí. V prejednávanej veci bolo nesporné, že dňa 9.11.2011 konateľ žalovaného G. W., ktorý robil výkopové práce ručne krompáčom, keďže stroj, ktorý bežne na tieto práce používal bol pokazený, presekol v katastri v obce Veľké Kostoľany optické káble vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný mal k dispozícii projektový plán č. EGPI-2-11-0131, ktorý bol vyhotovený firmou EGP Invest, spol. s r.o. so sídlom U. Z.. Uvedená spoločnosť zabezpečovala aj vyjadrenie od všetkých dotknutých spoločností a organizácii, pričom tieto vyjadrenia zabezpečovala p. R.. F. Y.. Vo vyjadrení od spoločnosti Michlovský, spol. s r.o., ktorá je zmluvným správcom optickej siete žalobcu bola oznámená len trasa optického kábla typu ROC-025-TT/PN pretínajúca trasu diela v obce B.. Iná sieť spoločnosti ORANGE križujúca dielo vo vyjadrení oznámená nebola. K poškodeniu optického kábla pri ručnom výkope došlo v katastri obce O.Ľ. N., kde však v projektovom pláne žiadne križovanie optických káblov nebolo. Pokiaľ žalobca namietal, že v tom čase bol predložený projekt vo veľmi veľkej mierke a že teda v projekte vyznačil križovanie stavby len orientačne informatívnym zákresom, tento záver je nesprávny, keď odvolací súd má za to ako i súd prvej inštancie, že správca siete mal vyznačiť všetky križovatky a pokiaľ vyhodnotil predložený projekt za projekt v nevhodnej mierke, nemal k takémuto vyznačeniu pristúpiť a mal žiadať o predloženie projektu v správnej mierke, kde by bolo možné tieto križovania zakresliť vo všetkých bodoch. Pokiaľ teda žalovaný nemal o existencii križovatky pri výkopových prácach žiadnu vedomosť, toto križovanie nebolo zakreslené v mieste stretu s optickým káblom ani orientačne, nebolo povinnosťou žalovaného žiadať o jeho presné vytýčenie. Projektant, ktorý projekt vypracováva je povinný až v prípade križovania diela s existujúcimi sieťami vyžiadať údaje o priebehu a smere trasy už existujúcej siete.

35. Nemenej dôležitá je i samotná skutočnosť, že z vykonaného dokazovania tak ako ustálil súd prvej inštancie vyplynulo, že ani samotná ochranná a výstražná fólia sa nenachádzala priamo nad káblom, čo by žalovaného upozornilo na jeho existenciu pri ručne vykonávaných výkopových prácach.

36. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že ku vzniku škody došlo konaním samotného poškodeného, t.j. žalobcu, ktorý porušil svoje povinnosti, keď z vykonaného dokazovania mal zrejmé, že tieto povinnosti porušila spoločnosť Michlovský, spol. s r.o., ktorá bola podľa vyjadrenia žalobcu jeho zmluvným správcom optickej siete, odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil. Stotožnil sa tiež s právnym záverom, že aj napriek existencie objektívnej zodpovednosti žalovaného v zmysle ust. § 420a Občianskeho zákonníka v konaní bola dostatočným spôsobom preukázaná existencia liberačných dôvodov podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka a preto súd prvej inštancie žalobcu v celom rozsahu správne zamietol.

37. Pokiaľ žalobca poukazoval na delenie zodpovednosti medzi žalobcom a žalovaným v súvislosti s existenciou liberačných dôvodov, odvolací súd vyhodnotil tento návrh za neopodstatnený a právne irelevantný, keď v danom prípade ani samotný žalobca v podanom návrhu neuviedol v akom rozsahu podľa jeho názoru je možné zodpovednosť medzi strany sporu deliť a na druhej strane je potrebné uviesť, že k takémuto deleniu ani nevznikol právny nárok a dôvod, keď škodu ako vyplynulo z vykonaného dokazovania zavinil žalobca sám v celom rozsahu.

38. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi viazaný (§ 379, § 380 CSP) a vzhľadom k tomu, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom nevysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí preto odvolací súd z dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie ako i z hore uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

39. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 CSP. 40. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).