KSBA/1CoKR/40/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/40/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115223725 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:4115223725.2



Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa - dlžníka: E. S., N.. XX.XX.U., bytom T. XXX/X, XXX XX F., v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, konajúci prostredníctvom JUDr. Antona Slamku, konateľom a advokátom, o návrhu na povolenie oddlženia, na odvolanie dlžníka voči uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 13.04.2016, v konaní pod č. k. 32NcKR/26/2015-56, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 13.04.2016, v konaní pod č. k. 32NcKR/26/2015-56, m e n í tak, že:

Súd p o v o ľ u j e oddlženie dlžníka: E. S., N.. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX F..

Ustanovuje do funkcie správcu JUDr. Andreu Pállovú, sídlo kancelárie: Podzámska 2959/18A, 949 01 Nitra, značka správcu: S1412.

Určuje rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať písomnému súhlasu správcu nasledovne:

Právne úkony dlžníka smerujúce k skončeniu pracovného pomeru. Založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby, nadobudnutie účasti alebo prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo inej právnickej osobe. Úkony týkajúce sa účasti v štatutárnych alebo dozorných orgánov obchodných spoločností, družstiev alebo iných právnických osôb. Zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu záväzku alebo poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou. Uzavretie zmluvy o úvere, o pôžičke alebo inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných prostriedkov. Uzatváranie a ukončovanie platnosti zmlúv, ktorých predmetom bude jednorazové plnenie presahujúce v peňažnom vyjadrení sumu 300,- Eur alebo opakujúce sa plnenie presahujúce v peňažnom vyjadrení sumu 200,- Eur v jednom kalendárnom mesiaci. Odmietnutie daru alebo odmietnutie dedičstva. Dlžník je povinný poskytnúť na konci každého skúšobného roka na uspokojenie svojich záväzkov správcovi sumu 1.600,- Eur. Správca je povinný v priebehu skúšobného obdobia oznamovať súdu bez zbytočného odkladu všetky významné skutočnosti, ktoré sa týkajú plnenia povinností dlžníkom. Zároveň je správca povinný vždy na konci každého skúšobného roka podať súdu podrobnú správu o plnení povinnosti dlžníkom počas tohto skúšobného roka.

odôvodnenie: Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na povolenie oddlženia dlžníka, ktorý doručil dlžník E. S., N.. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX F.. Súd mal za to, že nie sú splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia o povolení oddlženia dlžníka. Súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia zo dňa 13.04.2016 o zamietnutí návrhu na povolenie oddlženia uviedol, že do konkurzu sa prihlásilo 7 veriteľov s pohľadávkami v celkovej výške zistenej sumy 87.239,09 Eur, z ktorej sumy boli veritelia uspokojení v sume 989,64 Eur, pričom neuspokojená celková suma záväzkov predstavuje výšku 86.249,45 Eur. Súd prvého stupňa mal z pripojeného spisu č. k. 32K/57/2014 za preukázané, že návrh konečného rozvrhu výťažku nezabezpečených veriteľov zástupca veriteľov schválil a správca uspokojil veriteľov podľa rozvrhu výťažku, u každého z nich v rozsahu 1,13 % zistenej pohľadávky. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 166 ods. 1, § 167 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ako aj ust. § 168 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ako aj ust. § 169 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) zistil, že nie sú splnené podmienky na povolenie oddlženia. Súd prvého stupňa k takému záveru dospel na základe toho, že dlžník nemá reálne možnosť poskytovať finančné prostriedky pre svojich veriteľov. Súd vzal do úvahy skutočnosť, že dlžník má čistý mesačný príjem len v sume 481,10 Eur, nemá žiaden iný príjem, ani iný majetok. Z tejto sumy by dlžník nemohol kryť ním uvádzané mesačné výdavky, ako aj výživné pre deti. Súd nemohol vziať pri rozhodovaní do úvahy tvrdenie dlžníka, že plnoletá dcéra bude poberať výživné v nižšej sume ako 200,- Eur/mesiac. Podľa názoru súdu prvého stupňa dlžník nepreukázal poctivý zámer vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov. Na takto uvedenom základe, preto súd prvého stupňa, s poukazom na ust. § 167 ods. 2 ZKR, zamietol návrh na povolenie oddlženia.

Proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 13.04.2016 podal odvolanie dlžník: E. S., N.. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX F., v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, konajúci prostredníctvom JUDr. Antona Slamku, konateľom a advokátom.

Odvolanie dlžník odôvodnil tým, že ho napáda v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), poukázal na ust. § 166 ods. 1, ust. § 167 ods. 1, ods. 3 a 4 zákona 7/2005 ZKR. Odvolanie zdôvodnil tým, že jeho príjem postačuje na úhradu neuspokojených pohľadávok veriteľov, nakoľko dňa 21.04.2016 po výmene konateľov jeho zamestnávateľa - spoločnosti ACCORD-MED s.r.o. - došlo na základe Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 21.04.2016 k zvýšeniu mzdy ako zamestnanca z pôvodných 600,- Eur/mesiac na 800,- Eur/ mesiac. Príjmy sú teda dostatočné na strane dlžníka/navrhovateľa na povolenie oddlženia a žiadal, aby odvolací súd ním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na nové konanie alebo rozhodol tak, že návrhu navrhovateľa na povolenie oddlženia vyhovie.

Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa ust. § 212 ods. 1 a podľa ust. § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že je dôvodné.

Odvolací súd s poukazom na obsah spisu vedenom na súde prvého stupňa zistil, že úpadca podal návrh na povolenie oddlženia s tým, že tento návrh odôvodnil riadnym plnením svojich povinností a poskytovania súčinnosti s tým, že má záujem vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie veriteľov. Odvolací súd zároveň zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 32NcKR/26/2015, bol zrušený konkurz na majetok dlžníka po splnení konečného rozvrhu výťažku. Zároveň bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Nitra bola z funkcie správcu odvolaná doterajšia správkyňa. Zo spisu vedenom na súde prvého stupňa zároveň vyplýva, že dlžník si počas konkurzného konania riadne a včas plnil všetky svoje povinnosti, poskytoval správcovi všetky potrebné informácie a súčinnosť aká sa vyžaduje zákonom, preto dlžník splnil podmienky pre vydanie rozhodnutia súdu o povolenie oddlženia. Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa zistil, že dlžník sa vyjadril, že s prihliadnutím na jeho príjmy a výdavky, je schopný poskytovať správcovi finančné prostriedky na uspokojenie záväzkov a doložil súdu požadované potvrdenia. Dlžník uviedol, že má uzavretú pracovnú zmluvu, a že má vyživovaciu povinnosť voči dcére, ktorú plní k rukám matky vo výške 200,- Eur mesačne, ako aj to, že vyvinie maximálne úsilie, za pomoci členov rodiny, aby bol objektívne schopný zabezpečiť ďalšie príjmy určené pre účely uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov. Odvolací súd takto zistený skutkový stav považoval za dostatočný pre vydanie rozhodnutia o návrhu na povolenie oddlženia dlžníka, avšak na rozdiel od právnej kvalifikácie súdu prvého stupňa uvádza, že predpokladom na konanie o oddlžení nie je bezvýhradne výška neuspokojených pohľadávok navrhovateľa vo vzťahu k jeho príjmu, ktorý deklaruje ku dňu vydania rozhodnutia o jeho návrhu. Odvolací súd uvádza, že ak súd prvého stupňa na jednej strane konštatoval, že preukázal poctivý zámer a primerané úsilie na uspokojenie záväzkov veriteľov, nie je možné návrh na povolenie oddlženia zamietnuť titulom, že jeho mesačný príjem nie je dostatočný s prihliadnutím na výšku neuhradených pohľadávok jeho veriteľov. Predpokladmi pre konanie o oddlžení sú okrem návrhu na povolenie oddlženia a skončenie konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku, aj poskytovanie súčinnosti správcovi počas konkurzného konania a poctivý zámer dlžníka uspokojiť pohľadávky jeho veriteľov, preto súd prvého stupňa právne pochybil, ak príjem dlžníka povýšil nad uvedené predpoklady a na základe vecne nesprávneho ustáleného právneho záveru spočívajúceho v tom, že jeho príjem je nedostatočný, vzhľadom k výške neuspokojených pohľadávok jeho veriteľov, vydal rozhodnutie, ktorým zamietol návrh na povolenie oddlženia. Podľa § 167 ods. 2 ZKR, preto súd oddlženie dlžníka povolí, ak zistí, že riadne plnil svoje povinnosti počas konkurzného konania, čo bolo preukázané v posudzovanej právnej veci. Odvolací súd v kontexte vyššie uvedeného, s poukazom na § 167 ods. 1 ZKR uvádza, že neboli splnené podmienky pre zamietnutie návrhu na oddlženie, nakoľko kritérium príjmu a jeho výšky pre posúdenie oddlženia, nie je kritériom pre rozhodovanie o návrhu. Na takto zistenom skutkovom základe, preto odvolací súd uznal vecnú správnosť dôvodov uvedených v odvolaní a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Odvolací súd konštatuje, že spisový materiál vedený súdom prvého stupňa v konaní pod sp. zn. 32NcKR/26/2015 obsahuje v dostatočnom rozsahu požadované dôkazy potrebné pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k odvolaniu voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na povolenie oddlženia dlžníka, preto s poukazom na ust. § 220 OSP odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na nové konanie s ohľadom na zásadu hospodárnosti konania. Odvolací súd pred povolením oddlženia vykonal test prípadného zneužitia oddlženia a dospel k záveru, že v danom prípade úplne absentujú akékoľvek indikátory možného zneužitia inštitútu oddlženia zo strany dlžníka. Medzi indikátory zneužitia oddlženia možno, podľa názoru odvolacieho súdu, zaradiť najmä: nesplnenie si povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, čo možno usudzovať najmä v prípade, ak konkurzné konanie bolo začaté z iniciatívy veriteľa, zistenie odporovateľných alebo neplatných právnych úkonov vykonaných dlžníkom pred začatím konkurzného konania s cieľom ukrátiť svojich veriteľov, ľahkovážny prístup dlžníka k zdroju svojich príjmov, napr. bezdôvodné rozviazanie pracovného pomeru, nespolupráca dlžníka so správcom a neplnenie si povinností upravených v ZKR, či dokonca spáchanie trestného činu v súvislosti s konkurzným konaním, vyhlásenie konkurzu podľa ust. § 107a ZKR po tom, čo bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku alebo ochranné opatrenie o zhabaní majetku. Odvolací súd konštatuje, s poukazom na vyššie uvedené, že absentujú akékoľvek indikátory zneužitia oddlženia dlžníkom, a že v posudzovanom prípade rozhodovania o návrhu na povolenie oddlženia na odvolanie dlžníka, žiadne takéto indikátory odvolací súd nenašiel. Možno dodať, že naopak odvolací súd zistil, že dlžník splnil podmienky pre vydanie rozhodnutia o povolení oddlženia. Základným princípom inštitútu oddlženia je umožnenie dlžníkovi, aby tento prejavil snahu aspoň čiastočne sa vysporiadať so svojimi veriteľmi, pričom dlžník si musí byť vedomý, že tento proces bude niečo stáť a po uplynutí skúšobného obdobia dosiahnuť nevymáhateľnosť svojich dlhov a umožniť tak dlžníkovi tzv. fresh start.

Odvolací súd preto po zistení, že dlžník splnil predpoklady pre povolenie oddlženia, zmenil dlžníkom napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vyhovel dlžníkovmu návrhu a povolil oddlženie. V súlade s ust. § 167 ods. 3 ZKR ustanovil dlžníkovi správcu a určil rozsah právnych úkonov, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať súhlasu správcu. Ide pritom o právne úkony dlžníka, ktoré sa týkajú predovšetkým nakladania s jeho majetkom, resp. ktorých vykonanie môže mať vplyv na jeho majetkové pomery. Odvolací súd v zmysle ust. § 167 ods. 4 ZKR určil sumu peňažných prostriedkov, nakoľko vykonal tzv. test likvidity, v zmysle ktorého zistil a určil, že dlžník tieto finančné prostriedky na konci každého skúšobného roka poskytne správcovi na uspokojenie záväzkov veriteľov dlžníka, súd zobral do úvahy skutočnosť, že dlžník má zákonnú vyživovaciu povinnosť a optimálne určil výšku sumy, ktorú je povinný odviesť na uspokojenie svojich záväzkov vo výške 1.600,- Eur ročne. Odvolací súd zároveň uložil správcovi povinnosť predkladať súdu správy o plnení povinností dlžníkom v stanovenej lehote uvedenej vo výrokovej časti tohto uznesenia. Odvolací súd s poukazom na splnenie zákonných podmienok pre vyhovenie odvolaniu v celom rozsahu, zmenil odvolateľom napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu jeho nesprávnosti a vydal uznesenie, ktorým povolil oddlženie dlžníka.

Podľa § 220 OSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 OSP) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Podľa § 223 OSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.