KSBA/1CoKR/33/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/33/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113228937 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1113228937.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému: JUDr. Ivan Mojžiš, so sídlom V. Karadžiča 27, 811 08 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: X-ŠPORT SK, s.r.o., so sídlom Hattalova 12, 831 03 Bratislava, IČO: 35 908 459, v konaní o určenie, že pohľadávka vo výške 122.126,20 Eur je pohľadávkou proti konkurznej podstate, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30.01.2015, č.k. 9Cbi/40/2013-56 zo dňa 30.01.2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 9Cbi/40/2013-56 zo dňa 30.01.2015 potvrdzuje.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd v Bratislave I v konaní pod č.k. 9Cbi/40/2013-56 vydal dňa 30.01.2015 rozsudok, ktorým určil, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi, na ktorého majetok sa vedie konkurzné konanie na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 2K/19/2007, ktorá predstavuje sumu 122.126,20 Eur, je pohľadávkou proti podstate z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia. Zároveň nepriznal náhradu trov konania žalobcovi.

V odôvodnení rozsudku Okresný súd Bratislava I uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 14.08.2013 domáhal, aby súd rozhodol tak, že pohľadávka navrhovateľa v sume 122.126,20 Eur je pohľadávkou proti podstate z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia. Súd I. stupňa zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I v konaní pod č.k. 2K/19/2007 dňa 01.07.2007 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka X-ŠPORT SK, s.r.o. so sídlom Hattalova 12, 831 03 Bratislava, IČO: 35 908 459. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, ako právny predchodca žalobcu, podaním zo dňa 24.10.2007 si prihlásil v súlade s § 87 ods. 2 ZKR pohľadávku v sume 122.126,20 Eur (3.679.174,- Sk) ako pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia na základe § 102 a § 103a a nasl. v spojení s § 148 ods.3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.05.2008, uzavretej medzi pôvodným veriteľom Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, ako postupcom a žalobcom - Slovenská konsolidačná, a.s. Bratislava, ako postupníkom, boli postúpené pohľadávky voči úpadcovi X-ŠPORT SK, s.r.o., so sídlom Hattalova 12, 831 03 Bratislava, IČO: 35 908 459, ako aj všetky práva k týmto pohľadávkam a ich príslušenstvu v celom rozsahu na žalobcu. Žalobca sa pred súdom I. stupňa domáhal nároku voči žalovanému, z dôvodu jeho popretia prihlásenej pohľadávky titulom vyplatených nárokov zamestnancom z garančného poistenia vzniknuté v dôsledku platobnej neschopnosti úpadcu. Žalobca uviedol, že dávky garančného poistenia v ním uplatňovanej výške boli splatné, tak ako je uvedené v žalobnom návrhu a je zrejmé, že vznikli po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného. V žalobe zároveň poukázal na ust. § 87 ZKR, a to ust. § 87 ods. 2 ZKR v kontexte obdobnej právnej úpravy, ust. § 31 ods. 6 písm. i/ zák. č. 328/1991 o konkurze a vyrovnaní, kde peňažná náhrada vyplatená zamestnancom z garančného fondu bola považovaná za pohľadávku proti podstate. Ďalej poukázal na rozhodnutie NS SR, ktorý ako dovolací súd vo viacerých prípadoch rozhodol v súlade so žalobcovým právnym názorom (napr. uznesenie NS SR č. 4ObDo 3/2010 zo dňa 31.08.2010, uznesenie NS SR 5MObdo 6/2008 zo dňa 30.11.2010, uznesenie NS SR 5Obdo 2/2010 zo dňa 27.05.2010, uznesenie NS SR 4Obdo 26/2011 zo dňa 31.08.2012). Z vyššie uvedeného preto jednoznačne vyplýva, že dávky garančného poistenia boli vyplatené zamestnancom úpadcu, t.j. platobne neschopného zamestnávateľa až po vyhlásení konkurzu, teda po dátume 06.08.2007, nakoľko až po tomto čase sa stali splatnými. Žalovaný pred súdom I. stupňa uviedol, že ani jeden zo zamestnancov úpadcu, ani Sociálna poisťovňa, si žiadnu pohľadávku podľa ust. § 28 zák. č. 7/2005 Z.z. v zákonnej lehote neprihlásili a že je potrebné vychádzať z ust. § 102 ods. l zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ako aj z ust. § 148 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. Žalovaný vychádza z toho, že podľa ust. § 28 ods. l ZKR veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi vznikla pred vyhlásením konkurzu, má v konkurze právo, aby sa jeho pohľadávka uspokojila rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Toto právo však musí byť v konkurze riadne a včas uplatnené prihláškou, inak nemožno pohľadávku v konkurze uspokojiť a na práva z nej sa neprihliada. To platí rovnako aj pre budúce pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou a vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávka pôvodného veriteľa - Sociálnej poisťovne, ktorú si uplatnili u správcu, vznikla až po vyhlásení konkurzu, nie je možné ju uspokojiť z výťažku speňaženia majetku. Zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Súd I. stupňa s poukazom na vykonané dokazovanie a závery z neho vyplývajúce s poukazom na ust. § 2 písm. d/, § 12, § 18 ods.3, § 148 ods.3 zák. č. 461/2003 o sociálnom poistení, ako aj s poukazom na ust. § 87 ods. l, ods. 2, ods. 3, ako aj ods. 7 zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR ustálil skutkový záver posudzovanej právnej veci tak, že z gramatického výkladu ust. § 87 ods. 1 a 2 ZKR mal súd za to, že neobsahuje taxatívny výpočet pohľadávok proti podstate. V ust. § 87 ods. 2 ZKR v platnom znení jednoznačne definuje pohľadávky proti podstate ako pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá, poistné alebo mzdy a platy zamestnancov a iné tam uvedené. Má za to, že na tomto právnom základe v súlade so skutkovým stavom preukázaným navrhovateľom je pohľadávka z titulu vyplatených dávok garančného poistenia v celkovej výške 122.126,20 Eur pohľadávku proti podstate. Predmetný návrh navrhovateľa preto spĺňa predpoklady vzniku nároku po vyhlásení konkurzu a je dôvodné predmetný nárok zaradiť medzi pohľadávky proti podstate. K rovnakému záveru ako súd I. stupňa dospel aj NS SR, pričom za základ zobral nielen gramatický výklad ust. § 87 ZKR, ale aj výklad logický a historický. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy § 31 ods. 4 (pracovnoprávne nároky zamestnancov) a ust. § 31 ods. 6 písm. i/ (peňažné náhrady zamestnancom vyplatené z garančného fondu) podľa zák. č. 328/1991 Zb. ZKV, preto jednoznačne potvrdzujú právny záver, že pohľadávka navrhovateľa až z titulu vyplatenia náhrady z garančného fondu, po vyhlásení konkurzu spĺňa všetky zákonné predpoklady uvedené v § 87 zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR v platnom znení, a preto je dôvodné priznať navrhovateľovi právnu ochranu ním vyplatených dávok zamestnancom a predmetnú pohľadávku vo výške 122.126,20 Eur zaradiť medzi pohľadávky proti podstate v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu X-ŠPORT SK, s.r.o., so sídlom Hattalova 12, 831 03 Bratislava, IČO: 35 908 459. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného súd I. stupňa konštatuje, že v konaní bolo preukázané, že pohľadávka bola uplatnená v zákonnej trojročnej lehote podľa ust. 101 Obč. z., a preto nárok nie je premlčaný, námietku súd považoval za nedôvodnú.

Na takto zistenom skutkovom základe preto súd prvého stupňa konštatoval, že sú splnené všetky zákonné podmienky podľa § 87 ZKR, pre zaradenie uplatneného nároku navrhovateľa medzi pohľadávky proti podstate odporcu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd I. stupňa o trovách rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. l veta prvá O.s.p., v konaní mal plný úspech žalobca, ktorému nevznikli žiadne trovy konania a z toho dôvodu mu ich náhradu nepriznal tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku zo dňa 30.01.2015.

Dňa 17.02.2015 bolo do podateľne Okresného súdu Bratislava I doručené odvolanie odporcu / žalovaného, v ktorom sa konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval vecne nesprávne. Rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p. v odvolaní ďalej uviedol, že právny predchodca žalobcu v zmysle ust. § 87 ods. l a 2 ZKR uplatnil pohľadávku proti podstate z dôvodu vyplatenia dávok garančného poistenia, pričom sa odvolával na ust. § 2 písm. d/ § 102 a 103a zák. o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa vyplatila dávky garančného poistenia až po vyhlásení konkurzu, a teda predmetná pohľadávka vznikla až po vyhlásení konkurzu. Žalovaný (odvolateľ) vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, pre ktorú zanikla vymáhateľnosť podľa ust. § 100 a § 101 Obč. z. a odvolával sa na ust. § 28 ods. 6 ZKR, podľa ktorého doručenie prihlášky správcovi nemá pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. V danej veci došlo k uplatneniu pohľadávky u správcu dňa 24.10.2007 a k uplatneniu nároku na súde dňa 02.09.2013. Súd podľa názoru odvolateľa nesprávne a neudržateľne sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania a na základe skutkových zistení dospel k názoru, že nárok žalovaného je dôvodný, nakoľko bol v konaní preukázaný naliehavý právny záujem na určení právnej skutočnosti. Odvolateľ namieta, že v ust. § 87 ods. 2 ZKR ide o demonštratívny výpočet pohľadávok proti podstate, a teda že je možné pripustiť existenciu akýchkoľvek iných pohľadávok proti podstate. Podľa názoru odvolateľa súd I. stupňa neprihliadal však na skutočnosť, že takýto rozširujúci výklad by bol v rozpore so znením zákona, nakoľko by každá pohľadávka, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu mohla byt' pohľadávkou proti podstate. I napriek vedomosti o judikatúre súdov k tejto otázke, odvolateľ zastáva názor, že právny názor súdu I. stupňa v posudzovanej veci nie je správny. Výplatu z garančného fondu podľa zák. o sociálnom poistení nie je možné podriadiť pod tento režim. Rovnako nesprávne odvolateľ považuje aj vyhodnotenie námietky premlčania uplatneného nároku. Odvolateľ má za to, že prihlásenie pohľadávky proti podstate u správcu podľa právneho stavu v čase uplatnenia tejto pohľadávky (24.10.2007) nedochádza ku spočívaniu plynutia premlčacích lehôt. Nárok na uplatnenie pohľadávky je majetkovým právom, a teda podlieha premlčaniu. Podľa ust. § 100 Obč. z. sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe stanovenej zákonom a podľa ust. § 101 Obč. z. v kontexte ust. § 397 Obch. z. je premlčacia doba 3-4ročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať prvý krát. Nesprávny v tomto ohľade je názor súdu I. stupňa, ktorý posudzoval plynutie lehoty na uplatnenie práva na súde od okamihu 23.11.2011, kedy správca po informácii o postúpení pohľadávky na žalobcu toho informoval, že pohľadávky nie sú pohľadávkami proti podstate, a preto ich nemôže plniť. Predloženie judikátov žalovaným, vyhodnocuje žalovaný (odvolateľ) ako zásadné, avšak súd I. stupňa ich nevzal do úvahy (ide o judikáty NS SR 2Obo 117/2010 a 2Obo 5/2013. Na takto uvedenom základe navrhuje, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnutý rozsudok súdu I. stupňa v celom rozsahu a žalobu zamietol. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Pre prípad, ak by odvolací súd potvrdzoval rozsudok súdu I. stupňa, odvolateľ navrhuje postupom predpokladaný v ust. § 238 ods. 3 O.s.p. pripustenie dovolania k otázke zásadného právneho významu - či uplatnenie pohľadávok proti podstate u správcu podľa zák. č. 7/2005 Z.z. platného do 31.12.2011 spôsobuje spočívanie plynutia lehôt na uplatnenie práva na súde.

Okresný súd Bratislava I vyzval dňa 25.02.2015 navrhovateľa, aby sa vyjadril k odvolaniu, výzva doručená navrhovateľovi dňa 09.03.2015, tak ako vyplýva z doručenky na č. listu 71 spisu s tým, že navrhovateľ vyjadrenie nedoručil ani do rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní žalovaného.

Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý ustálil právny názor spočívajúci v tom, že zo strany navrhovateľa došlo k preukázaniu naplnenia zákonných podmienok uvedených v § 87 ods .l, ods. 2 a 3 ZKR s poukazom na § 102 ods. l zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a na tomto právnom základe ustálil skutkový záver spočívajúci vtom, že nárok na úhradu sumy 122.126,20 Eur z titulu výplaty plnenia garančného poistenia zamestnancom úpadcu, je nárokom , ktorý je pohľadávkou proti podstate s nárokom na uspokojenie v súlade s § 87 ods. 3 ZKR v platnom znení. Odvolací súd sa oboznámil s rozhodnutím dovolacieho súdu v konaní pod sp. zn. 4Obdo 3/2010, z ktorého odôvodnenia vyplýva záväzný právny názor, ktorým sú viazané súdy nižšieho stupňa, vrátane súdu, ktorý rozhodoval o nároku v I. stupni, ako aj súdu odvolacieho a nie je možné odkloniť sa bez ďalšieho od právneho názoru NS SR, ako dovolacieho súdu v konaní 4Obdo 3/2010 zo dňa 31.08.2010, kedy rozhodoval o určenie pravosti pohľadávky správnym názorom posudzovania pohľadávok proti podstate podľa § 87 ZKR v kontexte § 2 písm. d/ zák. č. 461/2003 Z.z. O sociálnom poistení vo vzťahu ku garančnému poisteniu pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojenie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na sporenie. Z odôvodnenia NS SR ako dovolacieho súdu vyplýva, že po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom sociálnej poisťovne a sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka (§ 148 ods. 3 zák. o sociálnom poistení). Podľa § 87 ZKR sú pohľadávkami proti podstate pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku a ďalšie pohľadávky, o ktorých tak ustanovuje zákon. Pohľadávkami proti postate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou. Pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu ako dane, clá a iné nároky zamestnancov úpadcu. Výkladom uvedených ustanovení dospel Dovolací súd k záveru, že nie je možné sa stotožniť v ním posudzovanej veci s právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého ust. § 87 ods. l, 2 ZKR obsahuje taxatívny výpočet pohľadávok proti podstate, a to z dôvodu, že v § 87 ods. 2 cit. zákona po texte „pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu" nasleduje spojka „ako", z čoho možno usudzovať a vyvodiť výklad, že sú tam uvedené pohľadávky iba príkladmo a že ZKR nevylučuje možnosť považovať v zmysle cit. ustanovenia za pohľadávky proti podstate, aj iné pohľadávky, ktoré spĺňajú charakteristiku vzniku nároku. Vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávka sociálnej poisťovne podľa záverov NS SR ako dovolacieho súdu v konaní pod 4Obdo 3/2010 vznikla z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia po vyhlásení konkurzu, dovolací súd má za to, že predmetnú pohľadávku možno považovať za pohľadávku proti podstate. Na podporu uvedeného názoru dovolacieho súdu tento ďalej uvádza charakteristiku právnej úpravy pohľadávok proti podstate podľa predchádzajúcej úpravy uvedenej v zák. č. 328/1991 Zb. ZKV. Na takto zistenom právnom a skutkovom základe preto dovolací súd dospel k jednoznačnému záveru, ktorý vyslovil v rozhodnutí zo dňa 31.08.2010 v konaní pod sp. zn. 4Obdo 3/2010, že pohľadávka Sociálnej poisťovne ako žalobcu, resp. právneho nástupcu - Slovenská konsolidačná, a.s., ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu ako dávka garančného poistenia, je pohľadávkou proti podstate. Odvolací súd je rovnako viazaný právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR ako súdom dovolacím, tak ako vyplýva z rozhodnutia tohto súdu vydaného dňa 31.08.2010, kde posudzoval totožný nárok, aký je posudzovaný v konaní o určenie prihlásenej pohľadávky navrhovateľa proti podstate žalobou zo dňa 02.12.2010, preto nenašiel žiadnu oporu v tvrdeniach odvolateľa, ktorým by bolo možné argumentovať a závery dovolacieho súdu právne vyvrátiť, preto rozhodnutie súdu I. stupňa zo dňa 30.01.2015 v celom rozsahu potvrdzuje. Vo vzťahu k podanej námietke premlčania uplatneného nároku, odvolací súd konštatuje, že uplatnenie pohľadávky žalovaný proti podstate u správcu sa primerane používajú ustanovenia o premlčaní nárokov, najmä s poukazom na tú právnu skutočnosť, že striktné uplatňovanie premlčania sa vzťahuje výlučne a iba na nároky uplatnené prihláškou. S poukazom na ust. § 87 ods. 7 ZKR, v zmysle ktorého sa pohľadávky proti podstate uplatňujú u správcu konkurznej podstaty, ktoré sa môžu uspokojovať priebežne počas konkurzu, najneskôr v rozvrhu, by preto nepripadalo do úvahy s ohľadom na charakter týchto nárokov (pohľadávky proti podstate), aby sa aplikoval právny režim premlčania alebo preklúzie rovnaký aký sa aplikuje na pohľadávky, ktoré sa prihlasujú do konkurzu prihláškou a nie sú nárokmi proti podstate. Správca na požiadanie oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod, výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia, oznámenie popretia (doručenie oznámenia popretia), preto zakladá dôvodný nárok domáhať sa popretému veriteľovi uplatnenia nároku na súde s návrhom na určenie právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti ním uplatnenej pohľadávky proti podstate. Opačný výklad by zakladal zánik práva veriteľom s pohľadávkami proti podstate, ak by v lehote od doručenia prihlášky do uplynutia 3 alebo 4 ročnej lehoty neuplatnili právo na súde, ak by správca ich nároky následne poprel. V konaní pred súdom I. stupňa bolo preukázané, že k uplatneniu danej pohľadávky došlo zo strany pôvodného veriteľa, ktorý bol právnym predchodcom žalobcu listom zo dňa 24.10.2007, doručeným dňa 26.10.2007 a že správca túto pohľadávku poprel a oznámil listom dňa 24.11.2010. Žaloba bola žalobcom podaná na súd dňa 02.09.2013. Z uvedeného vyplýva, že si žalobca pohľadávku uplatnil v zákonnej 3-ročnej lehote podľa ust. § 101 Obč. z., a preto jeho nárok nemožno vyhodnotiť ako premlčaný. Nie je možné sa preto stotožniť s odvolaním a dôvodmi uvedenými v odvolaní žalovaného vo vzťahu k námietke premlčania nároku a zániku práva navrhovateľa vo vzťahu k ním uplatnenému nároku žalobou na súde.

Odvolací súd sa stotožňuje aj so zisteným skutkovým stavom veci, tak ako ho vykonal súd prvého stupňa. A na tomto základe preto vyvodil správny právny záver, ak určil, že pohľadávka navrhovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. 9Cbi/40/2013 je pohľadávkou proti podstate a má byť uspokojená z konkurznej podstaty uvedeného úpadcu v procesnom postavení odporcu z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 223 O.s.p., odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením.

Odvolací súd na základe posúdenia veci dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vyslovil správny právny názor, vydal rozhodnutie, ktorým potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Odvolací súd opätovne uvádza, že súdy nižšieho stupňa sú právne viazané závermi vyslovenými súdmi vyššieho stupňa, v danom prípade Najvyšším súdom SR ako súdom dovolacím v konaní 4Obdo 3/2010, a to rozhodnutím zo dňa 31.08.2010.

O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi, ktorý si trovy konania neuplatnil, ich náhradu nepriznal a neúspešný žalovaný na ich náhradu nemá nárok. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.