KSBA/14Co/405/2012


(zdroj)
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/405/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211212829 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1211212829.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a sudcov Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci žalobkyne: J. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. X, X., zastúpenej advokátom Mgr. Ing. Mariánom Galbavým, so sídlom Piešťanská 3, Trnava, proti žalovanému: Y. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. X., X., zastúpenému spoločnosťou CLC advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Panenská 18, Bratislava, IČO: 36 707 856, o zaplatenie 9.238,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 58C/104/2011-237 zo dňa 15.5.2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 58C/104/2011-237 zo dňa 15.5.2012 p o t v r d z u j e .

Žalovaný má proti žalobkyni nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne, ktorým sa táto domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 9.238,78 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 2.600,- eur od 11.2.2009 do zaplatenia a vo výške 9 % p.a. zo sumy 6.638,78 eur od 1.1.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 2.272,58 eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že na prelome júla a augusta 2007 ju žalovaný požiadal, aby si zobrala bezúčelový bankový úver vo výške 8.298,48 eur (250.000,- Sk) a peniaze z neho získané mu požičala za rovnakých podmienok, ako jej bude úver poskytnutý, nakoľko on sám vtedy nespĺňal podmienky banky pre poskytnutie spotrebiteľského úveru v takej výške. Dňa 13.8.2007 uzatvorila žalobkyňa s Tatra bankou, a.s., so sídlom Hodžovo nám. 3, Bratislava, Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške 8.298,48 eur (250.000,- Sk) s úrokovou sadzbou vo výške 12,9 % p.a. S bankou sa dohodla, že úver bude splatený vo forme 36 pravidelných mesačných splátok vo výške 280,16 eur (8.440,- Sk), splatných vždy k 11. dňu kalendárneho mesiaca. V ten istý deň uzatvorila žalobkyňa so žalovaným ústnu zmluvu o pôžičke, pričom základné zmluvné náležitosti boli dohodnuté tak, aby boli zhodné s podmienkami spotrebiteľského úveru poskytnutého žalobkyni bankou. Peňažné prostriedky vo výške 8.298,48 eur (250.000,- Sk) boli žalovanému odovzdané pri uzatvorení zmluvy o pôžičke. Žalovaný splátky zo zmluvy o pôžičke riadne splácal do decembra 2008, t. j. uhradil 16 splátok vo výške 280,- eur. Nakoľko k úhrade ďalších splátok nedošlo, žalobkyňa požiadala žalovaného o vrátenie zostatku dlžnej sumy vo výške 5.600,- eur. Dvoma splátkami, v máji 2009 a septembri 2009, uhradil žalovaný časť dlhu v sume 3.000,- eur. Vo zvyšnej časti svoj dlh voči žalobkyni neuhradil. V období od septembra 2007 do decembra 2008 žalobkyňa a žalovaný žili v spoločnej domácnosti a plánovali spoločnú budúcnosť. Vzájomne sa dohodli, že byt, v ktorom spoločne bývali na adrese W. X., X., bude vo vlastníctve žalovaného, a žalobkyňa zakúpi zariadenie tohto bytu, ktoré zostane v jej vlastníctve. V období marec 2007 až december 2008 zakúpila žalobkyňa zariadenie bytu v celkovej hodnote spolu 6.621,35 eur. Po vzájomných nezhodách a rozchode so žalovaným sa žalobkyňa odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Dohodli sa, že žalobkyňa prenechá žalovanému zariadenie bytu, pričom on jej zaplatí sumu pokrývajúcu náklady, ktoré vynaložila na obstaranie zariadenia bytu. Žalobkyňa tak uzatvorila so žalovaným ústnu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa uvedených hnuteľných vecí za kúpnu cenu vo výške 6.638,78 eur (200.000,- Sk). Odovzdaním veci do držby a užívania bolo prevedené vlastnícke právo k nim v prospech žalovaného, ktorý aj napriek výzvam kúpnu cenu neuhradil. Žalovaná suma potom pozostáva z čiastky 2.600,- eur ako neuhradeného záväzku zo zmluvy o pôžičke a z čiastky 6.638,78 eur, ako žalovaným neuhradenej kúpnej ceny za predaj zariadenia bytu.

3. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na začatie konania žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdenia žalobkyne, že k uzatvoreniu zmluvy o úvere došlo výlučne na požiadanie žalovaného, označil za účelové a nepravdivé. V čase, keď žalobkyňa žiadala o úver, boli spolu už v niekoľkoročnom partnerskom vzťahu a od novembra 2007 žili v spoločnej domácnosti. Žiadnym spôsobom žalobkyňu nenútil a nežiadal, aby uzatvorila zmluvu o úvere a vzhľadom na jeho bezproblémovú finančnú situáciu mohol kedykoľvek využívať akékoľvek úverové služby. Žiadnym spôsobom nebol účastný na zmluve o úvere a jedná sa výlučne o záväzok žalobkyne voči príslušnej banke. Popieral, že by so žalobkyňou uzatvoril zmluvu o pôžičke v akejkoľvek forme, alebo že by mal čo i len úmysel s ňou uzatvoriť zmluvu o pôžičke. Rovnako za nepravdivé a účelové označil aj tvrdenia žalobkyne o údajnom odovzdaní predmetu pôžičky. Jednotlivé platby vykonané žalovaným za účelom úhrady jednotlivých splátok zmluvy o úvere nie je možné považovať za splátky na základe zmluvy o pôžičke, ktorá nebola medzi účastníkmi konania uzatvorená. Uvedené platby vykonal výlučne z dôvodu, že v predmetnom čase žil so žalobkyňou v spoločnej domácnosti a takýmto spôsobom sa jej snažil pomôcť vo finančnej situácii. On je osobou oprávnenou požadovať od žalobkyne vrátenie obohatenia z titulu plnení, ktoré jej vyššie uvedeným spôsobom poskytol. Žalobkyňou tvrdené čiastočné splatenie dlhu dvoma splátkami v máji a septembri 2009 rovnako považuje za ničím nepreukázané. Uvedené platby nepredstavovali splácanie dlhu. Popieral tiež tvrdenia žalobkyne, že zakúpila a financovala zariadenie bytu. Predmetné zariadenie do spoločnej domácnosti zakúpil a v plnej miere aj uhradil on. K uzatvoreniu žiadnej ústnej kúpnej zmluvy so žalobkyňou nedošlo.

4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 13.8.2007 bola medzi žalobkyňou ako dlžníkom a Tatra bankou, a.s., Hodžovo nám. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930 ako veriteľom, uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XX-XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 8.298,48 eur (250.000,- Sk) pri úrokovej sadzbe 13,9 %. Splatenie úveru bolo dohodnuté v 36 mesačných splátkach vo výške 180,16 eur (8.440,- Sk). Podľa čl. III bod 1. uvedenej zmluvy veriteľ poskytne dlžníkovi úver tak, že pripíše finančné prostriedky vo výške úveru, v prospech jeho účtu. Podľa potvrdenia Tatra banky, a.s., mala žalobkyňa ku dňu 11.8.2010 vyrovnané všetky záväzky z vyššie uvedeného úverového vzťahu. Podľa výpisu pohybov na účte žalobkyne, dňa 10.8.2007 bola uskutočnená debetná platba vo výške 282,08 eur (8.498,- Sk - podľa žalobkyne malo ísť o nákup kuchynskej batérie, matraca a vešiaka), dňa 14.8.2007 kreditná platba vo výške 250.000,- Sk ako poskytnutý bankový úver a toho istého dňa aj debetná platba vo výške 200.000,- Sk. Podľa výpisu z účtu žalobkyne bola dňa 21.5.2009 na jej účet žalovaným prevedená suma 2.000,- eur a dňa 17.9.2009 suma 1.000,- eur. Podľa mzdových listov žalobkyne, jej čistá mzda za rok 2006 predstavovala sumu 236.486,- Sk, za rok 2007 sumu 281.592,- Sk a za rok 2008 sumu 316.971,- Sk. Súd tiež zistil, že predmetom zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/HU/XX/XX uzatvorenej dňa 8.12.2006 medzi UniBankou, a.s., IČO: 00 681 709, Šancová 1/A, Bratislava ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, bolo poskytnutie úveru vo výške 1,750.000,- Sk na kúpu bytu č. X na W. D. č. X v X., a predmetom zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/SU/XX/ XXX uzatvorenej medzi tými istými zmluvnými stranami dňa 8.12.2006, bolo poskytnutie úveru v sume 700.000,- Sk. Žalovaný dňa 13.12.2006 čerpal hypotekárny úver v celkovej výške 81.325,10 eur (2,450.000,- Sk), ktorý bol určený na kúpu bytu na W. D. č. X v X.. Z výpisu z účtu žalovaného súd zistil, že v období, kedy malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovaným, nebola na účet žalovaného pripísaná suma zodpovedajúca výške pôžičky. V rokoch 2006, 2007 a 2008 mal žalovaný pravidelný príjem, výška ktorého mu umožňovala čerpanie hypotekárneho úveru na kúpu nehnuteľnosti, a z ktorého bolo rovnako možné financovať aj následnú rekonštrukciu bytu.

5. Na základe zisteného skutkového stavu a posúdiac vec právne podľa ust. § 488, § 489, § 494, § 495, § 588 ods. 1, § 589 a § 657 Občianskeho zákonníka, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa neuniesla ju zaťažujúce dôkazné bremeno a nepreukázala dôvodnosť nároku uplatneného voči žalovanému. Nepreukázala existenciu zmluvných vzťahov so žalovaným, z ktorých odvodzovala uplatnený nárok, a preto súd jej návrh v celom rozsahu zamietol.

6. Súd zdôraznil, že zmluva o pôžičke je svojou povahou reálnym kontraktom, a preto pre platný vznik záväzkovo-právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke musí dôjsť k odovzdaniu jej predmetu. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že sumu 8.298,48 eur vybrala zo svojho účtu a hotovostne ju odovzdala žalovanému. Svoje tvrdenie však žiadnym spôsobom nepreukázala. V čase údajného uzavretia zmluvy o pôžičke žalobkyňa preukázateľne disponovala sumou 250.000,- Sk, ktorú získala ako plnenie z úverovej zmluvy, a dňa 14.8.2007 aj vybrala zo svojho účtu finančná hotovosť vo výške 6.638,78 eur (200.000,- Sk). Súd sa však nestotožnil s jej tvrdením, že to nepriamo preukazuje odovzdanie predmetu pôžičky. Uskutočnený výber hotovosti sám o sebe nepreukazuje fyzické odovzdanie a prevzatie peňazí žalovaným. Naviac, ani výška žalobkyňou uskutočneného výberu nie je zhodná s výškou údajne požičaných peňazí. Pokiaľ ide o splátky úveru, žalovaný vo svojich výpovediach nepoprel, že žalobkyni dával finančné prostriedky aj na jeho splácanie. Zdôvodnil to však svojou finančnou situáciou, ktorá mu to umožňovala, ako aj tým, že finančnou podporou chcel žalobkyni pomôcť. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobkyne, že žalovaný svojimi SMS správami adresovanými žalobkyni uznal svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke a z kúpnej zmluvy. Aj keď súd nepresvedčila žalovaným prezentovaná jeho nezištná vôľa doplatiť úver žalobkyne aj po vzájomnom rozchode, a žalovaný potvrdil autentickosť ním odoslaných SMS správ, podľa súdu SMS správy samy o sebe nepreukazujú existenciu pôžičky medzi účastníkmi konania. V žiadnej správe žalovaný nepotvrdil, že by mu žalobkyňa titulom pôžičky odovzdala požičané peniaze a vyjadrenia žalovaného v SMS správach sú neurčité. Dôkaz o poskytnutí pôžičky, predovšetkým absentujúci dôkaz o odovzdaní peňazí v presne určenej výške žalovanému, nemôže nahradiť ani samotná skutočnosť, že žalobkyni bola v roku 2009 zo strany žalovaného poskytnutá v dvoch splátkach suma 3.000,- eur. Obaja vypočutí svedkovia sú rodičmi žalobkyne, a teda blízkymi osobami, ktorí nevedeli priamo potvrdiť ani vyvrátiť žalobkyňou tvrdené skutočnosti a všetky informácie mali len sprostredkované samotnou žalobkyňou. Rozdielne tiež vypovedali, pokiaľ ide o použitie finančných prostriedkov z úveru, čo aj samotná žalobkyňa odôvodnila neznalosťou jej vzájomných finančných vzťahov so žalovaným.

7. Rovnako za nepreukázané mal súd aj žalobkyňou tvrdené uzatvorenie ústnej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mali byť žalobkyňou zakúpené hnuteľné veci tvoriace zariadenie bytu na W. D. X v X.. Žalobkyňa nepredložila dôkazy preukazujúce kúpu vecí menovite uvedených v návrhu na začatie konania z jej finančných prostriedkov a kúpnu cenu, za ktorú boli ňou nadobudnuté. Absenciu dôkazov v tomto smere žalobkyňa odôvodnila tým, že všetky pokladničné bloky a doklady preukazujúce zakúpenie týchto vecí odovzdala žalovanému, nakoľko pri opustení spoločnej domácnosti sa dohodli na tom, že tieto veci od nej žalovaný odkúpi. Žalovaný aj toto tvrdenie namietal s tým, že nebol ani účastníkom kúpnej zmluvy so žalobkyňou. Podľa súdu, žalobkyňa ani v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Nepreukázala jej vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktoré mali byť údajne predmetom kúpnej zmluvy, a rovnako medzi zmluvnými stranami dohodnutú kúpnu cenu. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že kúpnou cenou mali byť ňou vynaložené náklady na nákup zariadenia bytu, tak ich výšku a to, že ich zakúpila z vlastných finančných prostriedkov, nepreukázala. Ak by sa aj účastníci dohodli, že žalovaný tieto veci odkúpi za kúpnu cenu, za ktorú ich v roku 2007, 2008 mala kúpiť žalobkyňa, bez ohľadu na spoločné užívanie týchto vecí a ich opotrebenie, nemožno podľa súdu opomenúť skutočnosť, že žalobkyňa pri ocenení týchto vecí vychádzala z nákupnej ceny vecí zverejnených na internetových portáloch. Nepreukázaným je vlastnícke právo žalobkyne k predmetu kúpy v čase jeho údajného predaja, presné určenie vecí, ktoré mali byť predmetom predaja. Rovnako nepreukázanou zostala aj kúpna cena, nakoľko nebola preukázaná dohoda účastníkov o kúpnej cene a jednostranné, ničím nepodložené vyčíslenie hodnoty sporných vecí zo strany žalobkyne je neprípustné a irelevantné pre platný vznik záväzkového vzťahu z kúpnej zmluvy.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v súlade s § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 5 písm. b) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to v celkovej sume 2.272,58 eur, pozostávajúcej z odmeny za 7 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 10/2011, vyjadrenie k návrhu zo dňa 11.10.2011, účasť na pojednávaniach dňa 27.10.2011, 12.1.2012, 13.3.2012, písomné vyjadrenie zo dňa 10.4.2012 a účasť na pojednávaní dňa 15.5.2012), spolu v sume 1.841,07 eur; z režijného paušálu: 3x á 7,41 eur + 4x á 7,63 eur, spolu v sume 52,75 eur; a z 20 % DPH v sume 378,76 eur.

9. Rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 16.7.2012, a právnemu zástupcovi žalovaného dňa 10.7.2012.

10. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote, dňa 24.7.2012, odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu (č.l. XXX-XXX spisu). Namietla, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobkyňa poukázala na osobný vzťah medzi ňou a žalovaným v rozhodnom období, kedy žili spolu ako druh a družka v spoločnej domácnosti. K právnym úkonom uvedeným v žalobnom návrhu došlo medzi štyrmi očami, t.j. len v prítomnosti žalobkyne a žalovaného. Vzhľadom na delikátnosť partnerského vzťahu, ktorý vyžaduje vzájomnú dôveru a ústretovosť, došlo k nim len v ústnej forme bez písomného potvrdenia prevzatia peňazí, či potvrdenia dohody o kúpe nábytku. Z toho aj vyplýva praktická neexistencia priamych dôkazov, a preto môže byť dokazovanie založené len na nepriamych dôkazoch. Takýto postup nie je ničím výnimočný aj v rámci civilného konania. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.6.2012 pod sp. zn. 6 Cdo/34/2012, a na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 20.2.2003 pod sp. zn. 22 Cdo/333/2002, ktoré sa týkali takéhoto postupu. Dôkazmi sa rozumejú všetky správy o rozhodných skutočnostiach získané v občianskom súdnom konaní, a to nielen dôkazy priame, ale i dôkazy nepriame a odvodené. Žalobkyňa má za to, že uniesla dôkazné bremeno a reťaz nepriamych dôkazov vykonaných pred súdom, ktoré sa navzájom potvrdzujú a verifikujú, jednoznačne preukazuje, že žalovaný uzavrel so žalobkyňou zmluvu o pôžičke a peniaze od žalobkyne prevzal. Týmto konaním sa cítil byť zaviazaný a mal záujem peniaze jej vrátiť, resp. uzavrel so žalobkyňou kúpnu zmluvu a nadobudol vlastníctvo k zariadeniu bytu, ktoré už mal vo svojej držbe, cítil sa touto zmluvou viazaný a mal záujem uhradiť dohodnutú kúpnu cenu. O týchto skutočnostiach svedčia nepriame dôkazy. Čo sa týka pôžičky vo výške 250.000,- Sk, došlo k uzatvoreniu záväzkového vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorého predmetom bolo prenechanie tejto sumy za podmienok, ktoré boli identické s podmienkami spotrebiteľského úveru, ktorý žalobkyňa uzatvorila v ten istý deň s Tatra bankou, a.s.. Potvrdzuje to žalobkyňa svojou výpoveďou zo dňa 27.10.2011. Tvrdenia žalobkyne priamo potvrdila svedkyňa pani Y. W.. Skutočnosť, že došlo k prenechaniu peňazí vo výške 250.000,- Sk, nepriamo preukazuje správanie žalovaného, ktorý ani vo svojej výpovedi zo dňa 27.10.2011 nepoprel, že splácal splátky úveru tak, ako tvrdí žalobkyňa. Dokonca zhodne so žalobkyňou uviedol, že jej v dvoch splátkach zaplatil čiastky 1.000,- eur a 2.000,- eur, avšak žalovaný toto svoje konanie odôvodňuje nedôveryhodnými pohnútkami. Čo sa týka SMS správ, na ktoré sa odvolávala žalobkyňa, žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 13.3.2012 nepoprel pravosť a autenticitu predložených výpisov SMS správ. Nepriamym potvrdením skutočnosti, že žalobkyňa skutočne poskytla prostriedky z úveru žalovanému, je skutočnosť, že žalobkyňa bezprostredne po poskytnutí úveru v auguste 2008 poskytnuté finančné prostriedky vybrala zo svojho účtu a žalovaný v období bezprostredne nasledujúcom po tom, ako žalobkyňa mala odovzdať žalovanému finančné prostriedky, vložil na účet prostriedky v úhrnnej hodnote 196.531,- Sk. To je približne suma, ktorá korešponduje s čiastkou, ktorú mala žalobkyňa podľa svojho tvrdenia žalovanému vyplatiť. Žalovaný však pôvod týchto peňazí nedokázal hodnoverne preukázať. Čo sa týka kúpnej zmluvy na zariadenie bytu, podrobný popis zariadenia bytu, ktoré žalobkyňa prenechala žalovanému po svojom odchode zo spoločnej domácnosti, je súčasťou žalobného návrhu. Tento zoznam nebol žalovaným v priebehu konania spochybnený, a preto ho považuje žalobkyňa za preukázaný. K okolnostiam uzatvorenia kúpnej zmluvy, t.j. že žalobkyňa po dohode so žalovaným prenechala za odplatu vlastníctvo k veciam, ktoré tvorili zariadenie bytu a ktoré boli dovtedy v jej vlastníctve, sa žalobkyňa vyjadrila pred súdom prvého stupňa a jej tvrdenia potvrdila aj svedkyňa pani Y. W.. Táto síce uviedla, že nebola fyzicky prítomná pri kúpe zariadenia bytu, avšak keďže nábytok bol kupovaný postupne ešte pred rekonštrukciou bytu, tento bol uskladnený v jej vlastnom dome. V dôsledku toho dokáže jednoznačne potvrdiť, že bol vlastníctvom žalobkyne. Žalovaný vo vyjadrení k žalobnému návrhu najskôr jednoznačne tvrdil, že predmetné zariadenie do spoločnej domácnosti zakúpil a v plnej miere uhradil aj kúpne ceny. Neskôr už pripustil, že mu žalobkyňa dala nejaké peniaze v hodnote 2.000,- až 3.000,- eur a tie veci (hnuteľné veci) si aj zobrala. Po konfrontácii s pokladničným dokladom, ktorý sám žalovaný doložil ako listinný dôkaz, pripustil, že platbu realizovala žalobkyňa zo svojej platobnej karty. Žalovaný na pojednávaní dňa 13.3.2012 potvrdil aj pravosť a autenticitu predložených výpisov SMS správ, aj keď sa vyjadril, že veľakrát SMS písal v afekte. Skutočnosť, že záujmom oboch zmluvných strán - žalobkyne a žalovaného bolo, aby došlo k prevodu vlastníctva zariadenia bytu na žalovaného, potvrdzuje aj fakt, že žalobkyňa odovzdala žalovanému všetky dokumenty k veciam, ktoré už boli v jeho držbe (pokladničné bločky), aby žalovaný ako vlastník vecí mohol uplatňovať príslušné práva zo zodpovednosti za vady výrobkov - reklamácie. Napriek tomu, že žalovaný v priebehu konania odmietal potvrdiť skutočnosť, že mu boli bločky odovzdané, sám v rámci listinných dôkazov doložil pokladničné bločky od tovarov, ktoré zakúpila a svojou vlastnou platobnou kartou zaplatila žalobkyňa. Vyjadrenie žalovaného, že správy písal v afekte jednoznačne vyvracia skutočnosť, že tieto správy písal opakovane v rôznych časových úsekoch a v rôznych dňoch. Vo viacerých opakovane potvrdzuje, že má povinnosť uhradiť žalobkyni peniaze. Formulácie v správach sa síce rôznia, ale z jazykového výkladu je zrejmé, že autor výrokov „peniaze za úver dostaneš. Do konca roka ich máš na účte....“ a „som ti povedal, že keď budem mať peniaze, tak sa ozvem a doplatím ti úver“ mal záujem a prisľúbil žalobkyni, že jej dá, resp. doplatí peniaze, ktoré si ona zobrala ako úver z banky. Aj ďalšie nepriame dôkazy sú v zhode s obsahom správ. Najmä samotná výpoveď žalovaného, ktorý potvrdil, že splátky úveru, ktorý si žalobkyňa zobrala od Tatra banky, a.s. počas ich spolužitia splácal on sám. Dokonca aj po vzájomnom rozchode poukázal žalobkyni čiastku 3.000,- eur na splatenie ďalšej časti úveru. Tieto skutočnosti nepriamo potvrdzujú svedecké výpovede. S ohľadom na okolnosti uzavretia oboch zmlúv nie sú a vlastne ani nemôžu existovať priame dôkazy svedčiace o uzavretí spomínaných záväzkových vzťahov, o tom, že žalobkyňa svoj záväzok splnila, a žalovaný svoj nesplnil, resp. len sčasti. Žalobkyňa sa však domnieva, že nepriame dôkazy sú jednotlivo i vo vzájomnej nadväznosti v zhode, a jednoznačne tieto skutočnosti potvrdzujú. Naopak, žalovaný svoje tvrdenia o vynikajúcej finančnej situácii nepreukázal ani po výzve súdu. Súd nevykonal dôkazy vo forme výpovede svedkov, ktoré navrhla žalobkyňa a svoje rozhodnutie o nevykonaní dôkazov formálne nezdôvodnil. Nezdôvodnenie rozhodnutia o nevykonaných dôkazoch možno považovať i za odňatie práva na konanie pred súdom, nakoľko sa súd v zmysle § 157 ods. 2 OSP nedostatočne vysporiadal s navrhnutými dôkazmi. Najmä v situácii, kedy súd rozhodol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, a svedkov, ktorých výpovede súd vykonal, označil ako blízke osoby, čím naznačuje ich možnú zaujatosť, pričom však túto žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Navrhnutým dôkazom zo strany žalobkyne bola i výpoveď rodičov žalovaného, čiže blízkych osôb protistrany. Je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvého stupňa tak vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu. Navrhla preto, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zmenil a žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobkyni sumu 9.238,78 eur s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania. V prípade, že odvolací súd dospeje k názoru, že je potrebné opätovne vykonať dôkazy, či doplniť dokazovanie, navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

11. Žalovaný nepodal odvolanie proti rozsudku (do nepriznanej náhrady trov konania).

12. Odvolanie žalobkyne bolo dňa 7.8.2012 doručené právnemu zástupcovi žalovaného (č.l. XXX spisu).

13. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 13.8.2012 (č.l. 252-258 spisu). Odvolanie považuje v plnom rozsahu za neopodstatnené, nakoľko žalobkyňa nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce zmenu rozsudku. Zdôraznil, že k jednotlivým skutočnostiam a tvrdeniam žalobkyne v rozsahu, ako sú uvedené v odvolaní, sa žalovaný už opakovane vyjadril v priebehu konania na okresnom súde. V plnom rozsahu nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne o tom, že medzi žalovaným a žalobkyňou došlo k uzatvoreniu ústnej, resp. akejkoľvek zmluvy o pôžičke. Tieto tvrdenia považuje v plnom rozsahu za účelové a nepreukázané. V priebehu konania na okresnom súde bolo vykonaných niekoľko dôkazných prostriedkov, a ani jeden z nich neobsahuje žiaden priamy dôkaz o tvrdenom správaní sa žalovaného. Rovnako ani žiaden nepriamy dôkaz alebo dôkazy, ktoré by v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR, na ktorý sa žalobkyňa odvoláva, tvorili logickú, ničím neprerušovanú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich. V súlade s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 250.000,- Sk bezo sporu platí, že túto uzatvorila dňa 13.8.2007 výlučne žalobkyňa s bankou Tatra banka, a.s. Uvedená zmluva o úvere nesporne neobsahuje žiadny priamy ani nepriamy dôkaz o tom, že žalovaný mal následne toho istého dňa, t.j. 13.8.2007, uzatvoriť so žalobkyňou tvrdenú ústnu zmluvu o pôžičke, pričom podmienky tejto zmluvy mali byť totožné s podmienkami, ktoré boli dojednané v zmluve o úvere. Žalovaný naďalej trvá na tom, že žalobkyňa predložením zmluvy o úvere nepreukázala skutočnosť, že by k uzatvoreniu zmluvy o úvere došlo v dôsledku akéhokoľvek prejavu vôle žalovaného. Rovnako nepreukázala, že by ju žalovaný do uzatvorenia zmluvy o úvere nútil. Zmluva o úvere obsahuje iba priamy dôkaz o tom, že sa jedná o výlučný záväzkový vzťah medzi žalobkyňou a financujúcou bankou. Žalobkyňa nepreukázala nesplnenie podmienok kladených bankou na čerpanie akéhokoľvek úveru zo strany žalovaného. Žalobkyňa sa tvrdením o tom, že žalovaný v rozhodnom čase nespĺňal podmienky na čerpanie akéhokoľvek úveru snažila preukázať, že zmluvu o úvere uzatvorila na žiadosť žalovaného. Nakoľko ale žalobkyňa nikdy nebola zamestnankyňou konajúcej banky a nikdy nemala prístup k bankovým účtom žalovaného, uvedené konštatovanie sa zakladá iba na jej subjektívnych, ničím nepreukázaných a nepodložených domnienkach. Žalobkyňa nikdy nemala ani nemohla mať úplnú a správnu vedomosť o finančnej situácii žalovaného. Jej tvrdenia je potrebné považovať za účelové a zavádzajúce. Žalobkyňa nepreukázala tvrdenú prítomnosť žalovaného v banke v čase podpisu zmluvy o úvere. Žalobkyňa nepreukázala akúkoľvek inú formu účasti žalovaného na predmetnej zmluve o úvere. Zmluva o úvere neobsahuje žiaden priamy ani žiaden nepriamy dôkaz o tvrdenom správaní sa žalovaného vo vzťahu k predmetu sporu. Čo sa týka svedkov, ktorí boli vypočutí v konaní, obaja svedkovia sú rodičmi žalobkyne, a teda podľa § 116 Občianskeho zákonníka sa jedná o blízke osoby. Z uvedeného dôvodu preto žalovaný opakovane poukazuje na možnú, resp. vysoko pravdepodobnú zaujatosť svedkov voči žalovanému vo vzťahu k žalobkyni a predmetu sporu. Ani jeden zo svedkov nebol prítomný pri uzatváraní tvrdenej zmluvy o pôžičke a o takejto zmluve nemal vedomosť. Ani jeden zo svedkov nepotvrdil, že by bol prítomný pri odovzdávaní predmetu pôžičky žalobkyňou žalovanému. Všetky informácie týkajúce sa predmetu sporu sa svedkovia dozvedeli iba sprostredkovane od žalobkyne ako svojej dcéry alebo jeden od druhého. Medzi výpoveďami svedkov a tvrdeniami žalobkyne sú podstatné rozdiely a nezhody. Sama žalobkyňa ich existenciu odôvodňovala neprítomnosťou rodičov pri rozhodných sporných momentoch a rovnako aj skutočnosťou, že rodičia do jej vzťahu so žalovaným nezasahovali a o finančné záležitosti sa nezaujímali. Ani svedecké výpovede svedkov preukázateľne neobsahujú žiaden priamy a ani žiaden nepriamy dôkaz o tvrdenom správaní sa žalovaného, a teda nepreukazujú uzatvorenie tvrdenej zmluvy o pôžičke. Čo sa týka dvoch jednorazových platieb vykonaných žalovaným v prospech žalobkyne, z výpovede žalovaného vyplýva, že poprel uzatvorenie zmluvy o pôžičke. Rovnako sa vyjadril k dôvodom, pre ktoré sčasti pomáhal žalobkyni so splnením si záväzku, ktorý mala voči financujúcej banke z titulu zmluvy o úvere. Žalobkyňa nepredložila ani žiadne dôkazy, či už priame alebo nepriame, ktoré by obsah výpovede žalovaného spochybňovali alebo vyvracali. Žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiava svojich vyjadrení vo vzťahu k zmluve o pôžičke, ktoré boli konajúcemu súdu adresované v priebehu konania. Rovnako poukazuje na skutočnosť, že vo vzťahu k tejto časti odvolania platí, že žalobkyňa nepoukázala na žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podanie odvolania. K obsahu predložených SMS správ sa žalovaný opakovane vyjadril v priebehu konania na okresnom súde. Uvedené prepisy SMS správ neobsahujú žiadne priame ani nepriame dôkazy o uzatvorení tvrdenej zmluvy o pôžičke, o tvrdenom správaní sa žalovaného vo vzťahu k predmetu sporu. Žalobkyňa opakovane poukazuje na skutočnosti, s ktorými sa v plnom rozsahu vysporiadal už súd prvého stupňa. Za účelové, nepravdivé a irelevantné treba považovať aj tvrdenia žalobkyne v odvolaní, ktorá za nepriamy dôkaz označuje skutočnosť, že v rozhodnom období na svojom osobnom účte vykonala výber finančných prostriedkov vo výške 200.000,- Sk a rovnako v uvedenom období žalovaný vložil na svoj osobný účet za jeden mesiac spolu sumu 196.531,- Sk. Výška finančných prostriedkov, ktoré žalobkyňa v rozhodnom období vybrala zo svojho účtu, nezodpovedá výške úveru podľa zmluvy o úvere, a teda nezodpovedá ani výške tvrdenej pôžičky podľa zmluvy o pôžičke. Uvádzaný obrat na účte žalovaného vo výške 196.531,- Sk je celkový kreditný obrat bez úrokov vykonaný na účte žalovaného za mesiac september 2007, a nie jednorazový klad žalovaného. Je teda nesporné, že žalobkyňou namietaná suma pozostáva nie z jednej, ale hneď z niekoľkých kreditných obratov žalovaného. Rovnako nepravdivé je tvrdenie žalobkyne, že tieto obraty boli uskutočnené ihneď po uzatvorení zmluvy o pôžičke. Kreditný obrat vo výške prevyšujúcej 200.000,- Sk mal žalovaný na svojom účte vykonaný aj v období mesiaca apríl 2007 alebo júl 2008, t.j. pred aj po uzatvorení tvrdenej zmluvy o pôžičke. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z listinných dôkazov predložených žalovaným v priebehu konania. Namietané výbery alebo vklady na účtoch žalobkyne a žalovaného opäť neobsahujú žiadny priamy ani nepriamy dôkaz preukazujúci tvrdenia žalobkyne vo vzťahu k podanému žalobnému návrhu. Žalobkyňa namieta nesprávnosť rozsudku aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR, v ktorom však predmet konania, ktorý tvoril skutkový základ vydaného uznesenia, bol odlišný s predmetom konania medzi žalobkyňou a žalovaným (ochrana osobnosti a náhrada nemajetkovej ujmy). Súdy v uvedenom prípade rozhodli na základe preukázateľných nepriamych dôkazov, ktoré ale vyplývali z výpovedí svedkov priamo prítomných pri rozhodných skutočnostiach. Základ svedeckej výpovede tak tvorili vlastné, nie sprostredkované poznania. Súd v danom prípade zohľadňoval aj skutočnosť, že sporu predchádzalo opakované sa správanie žalovaného (nepriama korupcia) a toto sa preukázalo na základe nepriamych dôkazov. Obsahom súdneho spisu bolo aj niekoľko priamych dôkazov. Navyše, toto uznesenie nebolo Najvyšším súdom SR označené ako judikát. Žalovaný síce pripúšťa, že v určitých prípadoch súd môže rozhodnúť aj na základe nepriamych dôkazov, ale uvedené je potrebné posudzovať vzhľadom na konkrétne okolnosti, skutkový základ, či iné priame vykonané dôkazy v konkrétnom prípade. V prejednávanej veci však žalobkyňa nepreukázala žiadne priame, a ani nepriame dôkazy. Žalobkyňa opakovane poukazuje iba na skutočnosti, s ktorými sa súd prvého stupňa v plnom rozsahu vysporiadal. Rozsudok tak vychádza zo správneho právneho aj skutkového posúdenia všetkých navrhovaných dôkazov a dôkazná núdza žalobkyne je nepochybná. Aj vo vzťahu k existencii kúpnej zmluvy žalobkyňa v odvolaní nepoukázala na žiadne nové alebo rozhodné skutočnosti, ktoré by okresný súd pri hodnotení dôkazov opomenul zohľadniť. Z obsahu výpovede oboch vypočutých svedkov vyplýva iba skutočnosť, že svedkovia neboli prítomní pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Nevedia, z čoho bola financovaná kúpa bytu žalovaného, jeho prestavba a napokon ani zariadenie tohto bytu, ktoré malo tvoriť predmet kúpnej zmluvy, a neboli prítomní pri kúpe zariadenia bytu žalovaného, ktoré malo tvoriť predmet tvrdenej kúpnej zmluvy. Žalovaný namieta tvrdenia žalobkyne, že jej vlastnícke právo k zariadeniu bytu potvrdila vo svedeckej výpovedi svedkyňa Y. W. - matka žalobkyne. Tento záver nevyplýva ani z jedného tvrdenia svedkyne. Svedkyňa sa priamo k vlastníckemu právu žalobkyne nevyjadrila, vlastnícke právo ani nepotvrdila, ani nevyvrátila. Uvedený záver žalobkyne, ktorý uvádza v odvolaní, je tak v plnom rozsahu potrebné považovať za vykonštruovaný, nepravdivý a zavádzajúci. Teda ani svedecké výpovede svedkov preukázateľne neobsahujú žiaden priamy a rovnako ani žiaden nepriamy dôkaz o tvrdenom správaní sa žalovaného, a teda nepreukazujú uzatvorenie tvrdenej kúpnej zmluvy. Obsah SMS správ neobsahuje prejav vôle žalovaného smerujúci k uzatvoreniu akejkoľvek kúpnej zmluvy. Žalovaný adresoval SMS správy žalobkyni v značnom afekte spôsobenom konaním žalobkyne vo vzťahu k žalovanému a rodičom žalovaného. Ani prepisy správ neobsahujú žiaden priamy a rovnako ani žiaden nepriamy dôkaz o tvrdenom správaní sa žalovaného vo vzťahu k predmetu sporu. Žalobkyňa v konaní žiadnymi dôkazmi nepreukázala uzatvorenie kúpnej zmluvy. V konaní nedošlo k preukázaniu dohody účastníkov, t.j. žalovaného a žalobkyne, ani o jednej z podstatných záležitostí kúpnej zmluvy. Nedošlo k preukázaniu dohody účastníkov o predmete kúpnej zmluvy, o kúpnej cene a vlastníckeho práva žalobkyne k predmetu kúpy. Žalobkyňa v konaní nepreukázala ani len presné určenie času, kedy mala byť kúpna zmluva uzatvorená. Žalovaný považuje vykonané dokazovanie pred súdom prvého stupňa za postačujúce. O dôvodoch, pre ktoré nedošlo k vypočutiu ďalších dvoch svedkov - sestier žalobkyne, bola žalobkyňa vyrozumená v priebehu pojednávaní aj za prítomnosti svojho právneho zástupcu, a s týmito súhlasila. Vypočutím sestier žalobkyne by v konaní bezo sporu neboli preukázané nové skutočnosti. Ani tieto navrhované svedkyne neboli pri žiadnom tvrdenom a žalovanom úkone prítomné, a preto všetky informácie súvisiace s predmetom sporu majú iba sprostredkovane od žalobkyne. Napokon, prítomné ani nemohli byť, nakoľko tak ako zmluva o pôžičke, tak ani kúpna zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným, nikdy uzatvorené neboli. Súd sa rovnako vysporiadal v priebehu konania s tým, prečo nedošlo k vypočutiu rodičov žalovaného. Ani rodičia žalovaného neboli prítomní pri žiadnom tvrdenom a žalovanom úkone. Žalovaný rovnako viackrát poukázal na vyšší vek rodičov a ich zhoršujúci sa zdravotný stav. Ich vypočutie preto aj v súlade so zásadou hospodárnosti konania nepovažoval tak súd, ako aj žalovaný, za dôvodné. Navyše, žalobkyňa ani opakovane nežiadala vypočutie navrhovaných svedkov, a to ani po poučení podľa § 120 ods. 4 OSP. Žalovaný na základe všetkých uvedených skutočností má za to, že v priebehu konania boli dostatočne a opakovane preukázané skutočnosti, ktoré v plnom rozsahu potvrdzujú správnosť rozhodnutia okresného súdu. Žalobkyňa v priebehu dokazovania nepredložila žiadne priame ani nepriame dôkazy, ktoré by čo len sčasti potvrdzovali dôvodnosť uplatňovaného nároku žalobkyne voči žalovanému. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný vyhodnotenie vykonaných dôkazov súdom v plnom rozsahu za správne a úplné. Z uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania.

14. Vec s odvolaním žalobkyne bola predložená odvolaciemu súdu dňa 30.8.2012.

15. Odvolací súd doručil vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobkyne právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 18.10.2016 (č.l. XXX spisu). 16. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného už nereagovala replikou.

17. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Po preskúmaní odvolacích námietok žalobkyne dospel k záveru, že nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť. Súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 20.12.2016. O verejnom vyhlásení rozsudku upovedomil e-mailom odoslaným dňa 22.11.2016 aj právneho zástupcu žalobkyne, ktorý o to požiadal dňa 24.7.2012 (č.l. XXX spisu).

19. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav zistený z riadne vykonaného dokazovania. Výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, a aj podľa názoru odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu v obsahu spisového materiálu. Dokazovanie vo veci teda vykonal súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 132 OSP. Dospel aj k správnym skutkovým a právnym záverom, že žalobkyňa v prejednávanej veci nepreukázala existenciu zmluvných vzťahov so žalovaným, z ktorých odvodzovala uplatnený nárok. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil v celom súhrne, a aj náležite vyhodnotil. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými pre vec rozhodujúcimi námietkami účastníkov sporu a odvolal sa na právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad. Svoj právny záver súd prvej inštancie aj riadnym spôsobom vysvetlil. V odôvodnení rozsudku v súlade s § 157 ods. 2 OSP (účinným do 30.6.2016) podal dostatočne zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku, ktorým žalobu žalobkyne zamietol. Aj o náhrade trov konania rozhodol súd aplikujúc správne zákonné ustanovenie (§ 142 ods. 1 OSP) vzhľadom na plný úspech žalovaného v spore.

20. Odvolací súd sa preto plne stotožňuje so všetkými zisteniami a závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k jeho rozhodnutiu vo veci. S uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa len nasledovné:

21. Odvolacie námietky žalobkyne o neúplne zistenom skutkovom stave veci, pretože súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ani o nesprávnych skutkových zisteniach, nemôžu obstáť.

22. Súd prvej inštancie dokazovanie vykonal tak, ako mu ho navrhli účastníci sporu. Keďže v prejednávanej veci ide o sporové konanie, súd nemal povinnosť vykonávať dokazovanie nad rámec ich procesnej snahy. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 15.5.2012 (č.l. XXX spisu) vyplýva, že po riadnom poučení súdom prvej inštancie podľa § 120 ods. 4 OSP nemali účastníci sporu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Následne súd vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil vo veci rozsudok. Odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

23. V sporovom konaní platí prejednacia zásada. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov, ktoré ju preukazujú, je zásadne vecou účastníkov sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch sporu a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Účastník má teda povinnosť tvrdenia (v čase konania pred súdom prvej inštancie podľa § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP) a povinnosť dôkazu (§ 120 ods. 1 OSP). Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník sporu, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. V prejednávanej veci zaťažovalo žalobkyňu dôkazné bremeno preukázať tvrdenia o existencii zmluvných vzťahov so žalovaným, t.j. že so žalovaným uzatvorila zmluvu o pôžičke a kúpnu zmluvu. Keďže žalobkyňa svoje tvrdenia nepreukázala žiadnymi priamymi, ani nepriamymi dôkazmi (prepisy SMS správ, uhrádzanie splátok úveru žalovaným a dve jednorazové platby vykonané žalovaným v roku 2009, ani podľa názoru odvolacieho súdu nepreukazujú uzatvorenie zmlúv medzi žalobkyňou a žalovaným), súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď z dôvodu neunesenia dôkazného bremena jej žalobu zamietol.

24. Pretože súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobkyne vecne správne, a rovnako vecne správne rozhodol aj o povinnosti žalobkyne nahradiť žalovanému trovy konania, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

25. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení priznal odvolací súd úspešnej strane v odvolacom konaní - žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa 262 ods. 2 CSP.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).