KSBA/12Sp/66/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 12Sp/66/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201139 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201139.2



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky: U. I.. L. D., bytom M. X, Q. proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: 1/ IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže so sídlom Karloveská 64, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, 2/ Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdkova 36, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 20.5.2014 proti rozhodnutiu odporcu Č.k.: 76/93, 18705/14, Zn.: OU-BA-PLO-2014/72690 zo dňa 24.4.2014 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č.k.: 76/93, 18705/14, Zn.: OU-BA- PLO-2014/72690 zo dňa 24.4.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím Č.k.: 76/93, 18705/14, Zn.: OU-BA-PLO-2014/72690 zo dňa 24.4.2014 odporca podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon o pôde) rozhodol, že navrhovateľka je oprávnenou osobou v zmysle § 4 ods. 1 zákona o pôde, že spĺňa podmienky § 6 ods. 1 písm. k), § 30 tohto zákona. S poukazom na uvedené priznal navrhovateľke právo na náhradu v podiele 2/18 k celku za nehnuteľnosti v pôvodnom katastrálnom území C., zapísané v PK vložke č. XXX: a/ PK parc. č. 1329 o výmere 324 m2 (záhrada), b/ PK parc. č. 1330 o výmere 1924 m2 (záhrada), c/ PK parc. č. 1331 o výmere 9329 m2 (záhrada) - ďalej len „pozemky“ s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia navrhovateľka získa bezodplatným prevodom pozemok vo vlastníctve štátu alebo inú náhradu. Odporca tiež rozhodol o povinnosti navrhovateľky vrátiť štátu 196,06 eur ako kúpnej ceny za odpredané nehnuteľnosti. V odôvodnení rozhodnutia odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka si včas uplatnila nárok na náhradu za pozemky, že v čase prechodu na štát bola spoluvlastníčkou pozemkov v podiele 2/18. Odporca v ďalšom konštatoval, že v konaní bola preukázaná tieseň a nápadne nevýhodné podmienky pri prechode vlastníctva k pozemkom na štát pri uzatvorení kúpnej zmluvy z 9.1.1980. Poukázal na skutočnosť, že i keď si jednotliví spoluvlastníci pozemkov pozemky medzi sebou rozdelili podľa rozdeľovacieho geometrického plánu z 27.11.1978, ktorý však nebol zapísaný do príslušných listov vlastníctva z dôvodu, že rozdeľovacia zmluva nebola registrovaná štátnym notárstvom. Odporca v odôvodnení tiež uviedol, že týmto rozhodnutím rozhodol iba o časti nároku navrhovateľky vo výmere 1286 m2 z uplatnenej výmery 2400 m2, pričom o zvyšnej časti rozhodne osobitným rozhodnutím. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh doručený odporcovi 20.5.2014. Namietala v ňom, že: a) jej odporca neumožnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia; b) nie je pravdivé tvrdenie odporcu, podľa ktorého časti pôvodných pozemkov sú zastavané; c) nie je ochotná čakať ďalších 22 rokov na rozhodnutie o zvyšnej časti uplatneného nároku, teda nároku vo vzťahu ku kúpnej zmluve uzatvorenej s Investingom; d) nie je pravdivé tvrdenie, týkajúce sa označenia pôvodných (spolu)vlastníkov a ich podielov; e) že bol odporcom nesprávne aplikovaný § 21 zákona o pôde v dôsledku čoho má nárok na vydanie zostatkovej výmery (nevydaných) 8437 m2 pozemkov;. f) ostatné námietky sa týkali formulácie niektorých častí odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, resp. opakovali už vyššie namietané skutočnosti. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 1.7.2014 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že navrhovateľka sa 22.5.2013 oboznámila s obsahom spisu o čom svedčí jej list doručený 3.6.2013. K námietke týkajúcej sa zastavania pozemkov uviedol, že schody, a parkovisko sú svojím charakterom stavby pevne spojené so zemou. K námietke nerozhodnutia o celom reštitučnom nároku odporca uviedol, že o časti pozemkov, vykúpených Investingom nebolo rozhodnuté z dôvodu, že doposiaľ nebol dostatočne prešetrený reštitučný titul. K námietke uvedenia spoluvlastníkov a ich podielov pozemkov poukázal na PK vložku č. XXX z ktorej je okruh spoluvlastníkov zrejmý a títo sú aj v odôvodnení rozhodnutia zhodne označení. K aplikácii § 21 zákona o pôde poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka bola jedinou spoluvlastníčkou pozemkov v podiele 2/18. Zúčastnená osoba ad. 1/ IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže sa k návrhu vyjadril na pojednávaní tak, že sa pripojil k vyjadreniu odporcu. Zúčastnená osoba ad. 2/ Slovenský pozemkový fond ponechal rozhodnutie na úvahu súdu. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( ďalej len „O.s.p.“) na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. V priebehu pojednávania navrhovateľka, odpovedajúc na súdom kladené otázky o. i. uviedla, že okrem predmetných pozemkov nebola vlastníčkou žiadnych iných pozemkov. Ďalej, že k uzatvoreniu zmluvy s Investingom z 28.7.1971 došlo z dôvodu, že obsahom totožná zmluva z 11.3.1970 sa u kupujúceho nenachádzala - preto došlo k opätovnému uzatvoreniu zmluvy (z 28.7.1971), tiež, že predmetom tejto zmluvy bol odpredaj 780 m2 z jej podielu, pričom Ústrednému domu pionierov a mládeže odpredala zvyšnú časť jej podielu na pozemkoch (PK parc. č. 1329, 1330, 1331). Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu, z obsahu ktorého predovšetkým zistil: 1/ Navrhovateľka 11.5.1992 doručila býv. Obvodnému súdu Bratislava IV návrh na náhradu za nehnuteľnosti parc. č. 1329, 1330, 1331 katastrálneho územia C. vo výmere 2400 m2, ktoré boli vykúpené pre výstavbu Ústredného domu pionierov a mládeže v roku 1978. Toto konanie bolo zastavené a vec postúpená býv. Pozemkovému úradu v Bratislave. Tomuto správnemu orgánu bol spisový materiál doručený 19.2.1993. 2/ Podľa PK vložky č. 190 kat. územia C. pozemky parc č. 1329 (o výmere 324 m2), 1330 (o výmere 1924 m2), 1331 (o výmere 11784 m2) boli v spoluvlastníctve šiestich spoluvlastníkov, pričom navrhovateľka bola ich spoluvlastníčkou v podiele 2/18. (Poznámka súdu: Z uvedeného je zrejmé, navrhovateľka bola spoluvlastníčkou pozemkov vo výmere spolu 1559 m2, ktorá výmera predstavuje 2/18 z celkovej výmery pozemkov 14 032 m2.) 3/ Kúpnou zmluvou z 28.7.1971 (ktorej text je totožný s kúpnou zmluvou z 11.3.1970) odpredala navrhovateľka Československému štátu -Národnému výboru Bratislavy (v zastúpení Investingom) z parcely č. 1331/2 PK vložky č. XXX o výmere 11 783 m2 časť (v evidencii nehnuteľností na č.l. 110/70 ako parcela č. 11331/2 o výmere 1341 m2 ) časť vo výmere 780 m2. Výkup bol realizovaný pre potreby výstavby sídliska Karlova Ves - Kútiky, cesta „C“. 4/ Rozdeľovacia zmluva zo 17.4.1979, uzatvorená medzi osemnástimi spoluvlastníkmi pozemkov, zapísaných v PK vložkách č. XXX, XXX, XXXX, XXXX J. XXXX kat. územia C. nebola nikdy zaregistrovaná. (Podľa nej si spoluvlastníci pozemkov, vedených na označených PK vložkách tieto pozemky zlúčili a rozdelili podľa geometrického plánu č. 241-2-2610-222-78 z 27.11.1978 tak, že navrhovateľka mala nadobudnúť do vlastníctva parcely č. 11331/, 11331/13 a 3724/12.) 5/ Kúpnou zmluvou z 9.1.1980, odpredala navrhovateľka Československému štátu - Ústrednému domu pionierov a mládeže: - časť 2/18 z parcely č. 1329 o výmere 324 m2 (Poznámka súdu: teda 36 m2 ); - časť 2/18 z parcely č. 1330 o výmere 1924 m2 (Poznámka súdu: teda 214 m2 ); - časť 2/18 z parcely č. 1331 o výmere 9329 m2 (Poznámka súdu: teda 1 037 m2 ). 6/ Ako to vyplýva z podania navrhovateľky doručeného odporcovi 29.5., resp. 3.6.2013 (pripojeného k vyjadreniu odporcu k podanému návrhu), navrhovateľka sa 22.5.2013 oboznámila s obsahom administratívneho spisu odporcu. 7/ Dňa 30.9.2013 Ministerstvo financií SR oznámilo odporcovi listom z 25.9.2013, že z dôvodu skartácie dokladov nevie poskytnúť informáciu o tom, či navrhovateľka vrátila sumu 5 906.- Sk v zmysle medzičasom zrušeného rozhodnutia odporcu č. 76/93, zn. 622/99-10/J07 z 11.5.1999. Podľa § 33 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 4 ods. 1 zákona o pôde oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1. Podľa § 21 zákona o pôde ak oprávnených osôb je viac a nárok na vydanie veci uplatnia len niektoré z nich, vydá sa im vec celá. Podľa. § 250q ods. 3 veta prvá O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu navrhovateľkou prezentovaných námietok: K námietke, podľa ktorej odporca neumožnil navrhovateľke vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia: I keď je skutočnosťou, že odporca bezprostredne pred vydaním napadnutého rozhodnutia nevyzval navrhovateľku na oboznámenie sa s obsahom spisu, tak na toto jeho procesné pochybenie súd neprihliadol a to s poukazom na citovaný § 250i ods. 3 O.s.p.. Navrhovateľka sa totižto s obsahom spisu oboznámila 22.5.2013, pričom po tomto dátume nebol do spisu založený žiaden doklad, ktorý by mal, či mohol mať podstatný vplyv na vydanie rozhodnutia. Po 22.5.2013 bolo totižto do spisu odporcu založené iba oznámenie Ministerstva financií SR z 25.9.2013 (odporcovi doručené 30.9.2013), podľa obsahu ktorého z dôvodu skartácie dokladov nevie poskytnúť informáciu o tom, či navrhovateľka vrátila sumu 5 906.- Sk v zmysle medzičasom zrušeného rozhodnutia odporcu č. 76/93, zn. 622/99-10/J07 z 11.5.1999. K námietke, podľa ktorej nie je pravdivé tvrdenie odporcu, podľa ktorého časti pôvodných pozemkov sú zastavané: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Schody a parkovisko sú stavbami v zmysle § 43 ods. 1 zák. č. 50/176 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), podľa ktorého stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. K námietke, podľa ktorej navrhovateľka nie je ochotná čakať ďalších 22 rokov na rozhodnutie o zvyšnej časti uplatneného nároku, teda nároku vo vzťahu ku kúpnej zmluve uzatvorenej s Investingom: Otázka trvania správneho konania priamo nesúvisí s napadnutým rozhodnutím. Naviac pozemok, vykúpený Investingom bol vykúpený (ako to vyplýva z kúpnej zmluvy z 28.7.1971) z iného dôvodu, iným subjektom a v diametrálne odlišnom čase - teda za iných okolností - ako pozemky, ktoré boli vykúpené kúpnou zmluvou, uzatvorenou 9.1.1980. Teda na posúdenie tejto zmluvy je potrebné vykonať dokazovanie odlišné od dokazovania, vykonaného vo vzťahu ku kúpnej zmluve uzatvorenej 9.1.1980. K námietke, podľa ktorej nie je pravdivé tvrdenie odporcu, týkajúce sa označenia pôvodných (spolu)vlastníkov a ich podielov v odôvodnení napadnutého rozhodnutia: Ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Odporca v odôvodnení rozhodnutia označil pôvodných vlastníkov pozemkov tak, ako boli (resp. sú) uvedení v PK vložke č. XXX katastrálneho územia C.. K námietke, podľa ktorej bol odporcom nesprávne aplikovaný § 21 zákona o pôde v dôsledku čoho má nárok na vydanie zostatkovej výmery (nevydaných) 8437 m2 pozemkov: Súd aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Účelom zákona o pôde ako jedného z reštitučných zákonov bola náprava pochybení či nezákonnosti, ku ktorým došlo v stanovenom rozhodnom období vo vzťahu k odňatiu pôdy, či iným nehnuteľnostiam, konkretizovaným v § 1 zákona o pôde. Postupom, ktorého sa domáhala navrhovateľka v podanom návrhu - totižto aby jej boli vydané všetky ostatné pozemky o ktoré iné oprávnené osoby nepožiadali, by jednoznačne došlo k ďalším krivdám a to vo vzťahu k iným osobám. Účelom tohto ustanovenia (§ 21 zákona o pôde) celkom určite nebolo to, aby sa priznávalo vlastníctvo k nehnuteľnostiam nad rámec rozsahu pôvodného vlastníctva. Naviac, podmienkou postupu podľa § 21 zákona o pôde je, že ide o oprávnenú osobu (§ 4 zákona o pôde). Ako to je zjavné z vykonaného dokazovania, navrhovateľka je oprávnenou osobou iba vo vzťahu k pozemkom, ktorých bola spoluvlastníčkou v podiele 2/18. Ostatné námietky sa týkali iba formulácie niektorých častí odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, resp. opakovali už vyššie namietané skutočnosti. Z tohto dôvodu, nakoľko vo všeobecnosti odvolanie len voči dôvodom rozhodnutia nie je prípustné, súd tieto námietky nevyhodnocoval. Pretože navrhovateľkou prezentované námietky súd vyhodnotil ako nedôvodné, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. Nad rámec vyššie uvedeného súd pokladá za potrebné poukázať na nasledovné skutočnosti: - Základným predpokladom uplatnenia nárokov v zmysle zákona o pôde je, že nárok uplatní oprávnená osoba na okresnom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti (§ 9 zákona o pôde ), pričom sa tak musí stať do 31.12.1992 (§ 13 ods. 1 zákona o pôde). Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka svoj nárok uplatnila 11.5.1992, avšak na súde, pričom zo spisu je zrejmé, že žaloba - uplatnenie nároku v zmysle jeho uznesenia sp. zn.: C 159/92 z 27.10.1992 (o zastavení konania na súde a o postúpení veci Pozemkovému úradu v Bratislave) bolo súdom doručené Pozemkovému úradu v Bratislave dňa 19.2.1993. Z obsahu spisu taktiež nevyplýva, či vôbec navrhovateľka vyzvala povinnú osobu (či povinné osoby) na vydanie nehnuteľností (§ 9 zákona o pôde) v lehote stanovenej § 13 ods. 1 zákona o pôde. S poukazom na uvedené je spornou otázka naplnenia predpokladov včasného a riadneho uplatnenia nároku navrhovateľkou v zmysle zákona o pôde. - Navrhovateľka bola bezpochyby pôvodne spoluvlastníčkou pozemkov a to v podiele 2/18: PK č. 1329 (o výmere 324 m2), č. 1330 (o výmere 1924 m2) a č. 1331 (o výmere 11 783 m2). Teda v ideálnej výmere 36 m2 + 214 m2 + 1309 m2 = 1 559 m2. Z tejto výmery odpredala kúpnou zmluvou Investingu (z 28.7.1971) výmeru 780 m2. Ku dnu uzatvorenia následnej kúpnej zmluvy uzatvorenej s Ústredným domom pionierov a mládeže (9.1.1980) teda bola podielovou spoluvlastníčkou pozemkov vo výmere 779 m2 (1 559 m2 mínus 780 m2 = 779 m2). Napadnutým rozhodnutím odporca priznal navrhovateľke právo na náhradu za pozemky podielom 2/18: PK č. 1329 (o výmere 324 m2), č. 1330 (o výmere 1924 m2) a č. 1331 (o výmere 9 329 m2). Teda celkove za pozemky o výmere: 36 m2 + 214 m2 + 1 037 m2 = 1 287 m2. Týmito nezrovnalosťami sa však súd nezaoberal, nakoľko neboli obsahom námietok, vznesených navrhovateľkou, keď žiaden z ďalších účastníkov konania nepodal voči napadnutému rozhodnutiu odporcu opravný prostriedok. O trovách navrhovateľky súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).