KSBA/11CoP/408/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/408/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416208941 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416208941.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej, v právnej veci manželky: E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. L. 5, XXX XX F., zastúpená Mgr. Miroslavou Antlovou, advokátkou so sídlom Ílová 11, 841 07 Bratislava, proti manželovi: T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX F., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: M. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24.04.2017, č.k. 25P/219/2016-57, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým M. A., nar. XX.XX.XXXX, každý kalendárny týždeň v stredu v čase od 16.00 hodiny do 19.00 hodiny a každý párny týždeň kalendárneho roku v sobotu od 16.00 hodiny do 19.00 hodiny za prítomnosti matky maloletého. Otec maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska maloletého a matka je povinná maloletého k styku riadne pripraviť.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 24.04.2017, č.k. 25P/219/2016-57, na návrh manželky rozviedol manželstvo E. A., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX a T. A., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v F. - H. W. U., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F. - H. W. U., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. Úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému M. A., nar. XX.XX.XXXX, vykonal jeho zverením do osobnej starostlivosti manželky (ďalej len matka), ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, manželovi (ďalej len otec) uložil povinnosť platiť na maloletého výživné v sume XXX eur mesačne k rukám matky maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva a otca oprávnil stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň vo štvrtok v čase od 16.00 hodiny do 18.00 hodiny za prítomnosti matky maloletého s tým, že otec si maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska maloletého a matka bude povinná maloletého k styku riadne pripraviť. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením § 18 a § 23 ods. 1 a 2 veta prvá Zákona o rodine a § 100 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) dospejúc k záveru o splnení podmienok pre rozvod manželstva preukázaním, že manželia nevedú spoločnú domácnosť a ani jeden z nich nemá záujem na zotrvaní v manželstve. Skonštatoval, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené, v súčasnosti neplní ani jednu zo svojich funkcií, a keďže tým nie sú vytvorené predpoklady pre zdravé rodinné prostredie, rozvod nebude v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Príčinu rozvratu manželstva zadefinoval nezhodami manželov týkajúcimi sa financovania domácnosti a mimomanželským vzťahom manžela. Vychádzajúc zo zhodných tvrdení rodičov maloletého M. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, zastupovaním maloletého a spravovaním jeho majetku poveril matku a upravil styk maloletého s otcom. Rozhodnutie o výživnom odôvodnil vekom a k nemu primeranými potrebami maloletého a možnosťami a schopnosťami otca. Zistil, že príjmami rodičov sú rodičovský príspevok matky a zárobok otca na úrovni minimálnej mzdy. Zdôraznil, že otec by mal vyvinúť maximálne úsilie na zabezpečenie si lepšie finančne ohodnoteného zamestnania v záujme adekvátnej participácie na výžive maloletého dieťaťa. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p..

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku o úprave styku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie vytýkal, že do úvahy zobral dohodu medzi ním a matkou o úprave styku na čas do rozvodu a na pojednávaní mu neumožnil k styku sa vyjadriť. Mal za to, že ako otec má právo tráviť s maloletým synom viac času, než mu určuje rozsudok súdu prvej inštancie. Prítomnosť matky na realizácii styku označil ako nedôvodnú a pre neho dehonestujúcu. Za primeraný považoval styk v každom párnom kalendárnom týždni od soboty 10.00 hodiny do nedele 16.00 hodiny.

4. Matka sa prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu k odvolaniu otca vyjadrila tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a navrhuje ho odvolacím súdom potvrdiť. Uviedla, že otec súhlasil so stretávaním sa s maloletým za jej prítomnosti s tým, že víkendy budú tráviť spoločne až keď bude M. starší. Dôvodila neznalosťou otca týkajúcou sa návykov a režimu maloletého, s ktorým otec nemá vybudovaný takmer žiaden vzťah pre svoju údajnú pracovnú zaneprázdnenosť. Oznámila, že styk otca s maloletým sa od januára 2017 bezproblémovo realizuje každý druhý štvrtok. So širšou úpravou styku nesúhlasila pre útly vek maloletého, neznáme bydlisko otca a jeho osobné problémy súvisiace s prebiehajúcim trestným konaním vo veci jeho účasti na tragickej autonehode.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 a § 385 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) v dôsledku potreby doplnenia dokazovania, uznajúc opodstatnenosť odvolania otca. 7. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý odvolaním otca len v časti úpravy jeho styku s maloletým dieťaťom. Súd prvej inštancie v predmetnej veci nevykonal potrebné dokazovanie, a preto vec správne právne neposúdil a nevyvodil z nej správny právny záver.

8. Odvolací súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania na odvolacom pojednávaní. Otec na svojom odvolacom návrhu zotrval požadujúc širšiu úpravu styku s maloletým bez prítomnosti matky. Matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu ozrejmila, že medzičasom došlo medzi nimi k dohode o úprave styku v stredu v každom kalendárnom týždni a v sobotu v párnom kalendárnom týždni, vždy od 16.00 hodiny do 19.00 hodiny. Uviedla, že momentálne prebieha styk za jej prítomnosti, kedy sa však na kratšie časové úseky od dieťaťa vzďaľuje. Kolízny opatrovník v záujme maloletého dieťaťa odporučil širšiu úpravu styku za matkinej prítomnosti.

9. Odvolací súd, nestotožniac sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, rozhodol o zmene výroku jeho rozsudku v súlade s preukázaným aktuálnym stavom. Ocenil snahu rodičov dospieť v priebehu odvolacieho konania ku kompromisu aspoň v rozsahu úpravy styku zodpovedajúcej veku a režimu maloletého M.. Vo všeobecnosti je pre každé dieťa útleho veku veľmi dôležitá kontinuita jednotlivých stretnutí s rodičom nežijúcim s ním v spoločnej domácnosti bez dlhších prestávok tak, aby u neho nevznikali problémy s nadväzovaním kontaktu s ním. V danom prípade by ponechaním frekvencie styku určenej súdom prvej inštancie mohla byť úspešná realizácia styku ohrozená odmietaním otca maloletým a jeho snahou zotrvať v prítomnosti matky ako preferenčného rodiča. Odvolací súd považuje za potrebné ponechať najskôr priestor na postupné zoznamovanie sa otca so synom za prítomnosti matky, aby sa dieťa pozvoľna zbavilo separačnej úzkosti príznačnej pre jeho vek. S pribúdajúcim vekom maloletého bude však namieste, aby sa rodičia dohodli na rozšírení styku bez matkinej účasti, a to predovšetkým mimosúdne a až v prípade zlyhania ich konsenzu prostredníctvom nového súdneho rozhodnutia. 10. V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil podľa § 388 C.s.p. v znení obsiahnutom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

11. O trovách odvolacieho bolo konania rozhodnuté § 52 C.m.p..

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Cs.p.).