4Obdo/17/2016


(zdroj)
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 4Obdo/17/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414200612 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Pepelová ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5414200612.1



Rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: EUROTIM GmbH, s.r.o. so sídlom Zlatovská 27, Trenčín, IČO: 36 343 811, právne zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Porubanom so sídlom Jilemnického 2, Trenčín, proti žalovanému: W., nar. XX.XX.XXXX bytom Z., X. právne zastúpený advokátom JUDr. Miroslavom Bachyncom so sídlom Podbiel č. 177, o zaplatenie 4.832 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 8Cb/3/2014, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/196/2015-172 z 18. novembra 2015, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a . Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Dolný Kubín (v poradí prvým) rozsudkom č. k. 8Cb/3/2014-76 z 24. júna 2015 žalobu zamietol. Zároveň si vymienil rozhodnúť o trovách konania do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že účastníci uzavreli 15. marca 2013 zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka na základe ktorej sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal vykonať určité dielo špecifikované v zmluve, na stavbe obchodného partnera žalobcu a investora STS Rohrleitungsbau GmbH, Fabriciusstrasse 8, 85055 Ingolstadt, Nemecko, s miestom plnenia: Blohm & Voss Repair GmbH, Hermann Blohm Strasse 2, 20457 Hamburg, Nemecko. Podľa bodu 9.1. predmetnej zmluvy o dielo sa žalovaný zaviazal, že neuzavrie tri roky od podpísania tejto zmluvy žiadnu zmluvu s obchodnými partnermi žalobcu a investora, pre ktorého sa dielo vykonáva, a ani s jeho obchodnými partnermi, ktorí s investorom uzatvorili zmluvy na predmetné dielo. Nedodržanie tejto podmienky je porušením zmluvnej povinnosti a podľa bodu 9.1. predmetnej zmluvy o dielo zakladá povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 20.000,- eur. Žalovaný uzatvoril 02. januára 2014 zmluvu s obchodným partnerom žalobcu a začal vykonávať práce na stavbe Blohm & Voss Repair GmbH, Hermann Blohm Strasse2, Hamburg, Nemecko, čím mal porušiť zmluvné dojednanie zakladajúce nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú si žalobca uplatnil vo výške 10.000,- eur výzvou na zaplatenie z 24. januára 2014, doručenou 27. januára 2014, na ktorú však žalovaný nemal reagovať a zmluvnú pokutu nezaplatil v 10 - dňovej lehote určenej žalobcom. Vzhľadom k tomu, že žalobca eviduje pohľadávky žalovaného vo výške 2.584,- EUR a 2.584,- eur, započítal svoju pohľadávku vo výške 10.000,- eur voči uvedeným pohľadávkam žalovaného. 3. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol, že predmetná konkurenčná doložka je zjavne nevyvážená, neprimerane zasahujúca do práva žalovaného na slobodný výkon podnikateľskej činnosti, v dôsledku čoho by bol výkon práva žalobcu vyplývajúci z porušenia takejto konkurenčnej doložky v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a preto s poukazom na § 265 Obchodného zákonníka žalobu zamietol. 4. O odvolaní žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 13Cob/285/2014 - 114 zo dňa 28. januára 2015 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V tomto rozhodnutí krajský súd uviedol, že ak je pri inom zmluvnom type dohodnutý hmotno-právny inštitút konkurenčnej doložky, ktorá je výslovne upravená v zmluve o obchodnom zastúpení podľa § 672a ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, tak kritériá tohto inštitútu sú použiteľné aj v prípade jeho dojednania pri inom zmluvnom type, ako to bolo v predmetnej veci pri zmluve o dielo. Krajský súd v ďalšom uviedol, že nebolo nesprávne, ak okresný súd podrobil posudzovanie článku 9. bodu 9.1. uzavretej zmluvy o dielo, ktorý článok bol označený ako konkurenčná doložka, kritériám konkurenčnej doložky zadefinovaným pri zmluvnom type o obchodnom zastúpení. Žalobca však kumuloval nárok tak cez konkurenčnú doložku, ako aj cez zmluvnú pokutu. Bolo preto uložené okresnému súdu posúdiť nárok žalobcu v zmysle uplatnenia žalobcom, a to nielen cez konkurenčnú doložku, ale aj ako nárok na zmluvnú pokutu podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 300 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré upravujú len niektoré ustanovenia zmluvnej pokuty v spojení s využitím moderačného oprávnenia súdom z titulu obrany žalovaným, pokiaľ by bolo konštatované platné dojednanie zmluvnej pokuty v článku 9. bodu 9.1. uzavretej zmluvy o dielo. Vzhľadom k uvedenému zrušujúcemu uzneseniu krajského súdu bolo potom potrebné v novom konaní pred okresným súdom vyhodnotiť a posúdiť, či dojednanie článku 9. bodu 9.1. uzavretej zmluvy o dielo je platným dojednaním o hmotnoprávnom inštitúte zmluvnej pokuty a v závislosti od uvedeného, t.j. pri závere platnosti dohodnutej zmluvnej pokuty a súčasného preukázania porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným sa mal okresný súd zaoberať obranou žalovaného s využitím moderačného oprávnenia podľa § 301 Obchodného zákonníka. 5. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 261 ods. 1, § 672a ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, v spojení s ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Okresný súd sa primárne zaoberal tým, či bola medzi stranami sporu platne dojednaná konkurenčná doložka, upravená v čl. 9. bode 9.1. zmluvy o dielo zo dňa 15. marca 2013. Doložka upravovala záväzok žalovaného, že neuzavrie tri roky od podpísania zmluvy žiadnu zmluvu s obchodnými partnermi žalobcu a investora, pre ktorého sa dielo vykonáva a ani s jeho obchodnými partnermi, ktorí s investorom uzavreli zmluvy na predmetné dielo. Pre prípad porušenia tohto záväzku žalovaným bola zmluvne upravená sankcia vo forme zmluvnej pokuty vo výške 20.000 Eur, z ktorej si žalobca v predmetnom konaním uplatnil časť vo výške 4.832 Eur. Keďže konkurenčná doložka zasahuje do základných slobôd, predovšetkým práva na slobodné podnikanie, je nevyhnutné ju regulovať, a to dostatočným obmedzením (zúžením) geografickým a obmedzením vecným a časovým. Podstatné náležitosti konkurenčnej doložky podľa ust. § 672a Obchodného zákonníka bolo potrebné aplikovať aj pre dojednanie konkurenčnej doložky pri iných zmluvných typoch, než pri zmluve o obchodnom zastúpení, pretože nebol dôvod, aby pri iných zmluvných typoch bol zákaz konkurencie vymedzený prísnejšie a rozsiahlejšie, či neobmedzene v porovnaní s úpravou v § 672a Obchodného zákonníka. Podstatnými náležitosťami konkurenčnej doložky je jej písomná forma, platnosť len počas stanovenej doby (najviac dva roky po ukončení zmluvy) a vymedzenie jej platnosti pre konkrétne územie alebo voči určitému okruhu osôb na tomto území, primerane vymedzený zákaz činnosti v priamej súvislosti s ochranou záujmov oprávneného. V predmetnej konkurenčnej doložke nebol vymedzený jej územný rozsah, čo je jedna z podstatných náležitosti konkurenčnej doložky, ktorej absencia spôsobuje jej neplatnosť. Nevymedzenie tohto územia je súčasne neprimeraným zásahom do práva slobodného podnikania, čo bolo judikované aj Najvyšším súdom ČR v rozhodnutiach sp. zn. 32Odo/659/2005, sp. zn. 23Cdo/508/2009, sp. zn. 23Cdo/4912/2008. V predmetnej konkurenčnej doložke bol zákaz konkurencie vymedzený až na dobu troch rokov od podpísania zmluvy, t.j. na 9 mesiacov počas trvania zmluvného vzťahu a na 27 mesiacov od jeho ukončenia, teda po dobu prevyšujúcu dva roky od ukončenia zmluvného vzťahu účastníkov, čo je v § 672a Obchodného zákonníka zákonodarcom upravené ako najviac prípustná doba obmedzenia formou konkurenčnej doložky, t.j. aj časové vymedzenie konkurenčnej doložky predstavuje neprimerané obmedzenie žalovaného. Nebolo ani vyvážené, že žalovaný pracoval pre žalobcu na základe zmluvy o dielo 9 mesiacov a konkurenčná doložka bola upravená až na tri roky. Ak na jednej strane žalobca vyžaduje obmedzenie činnosti žalovaného ako podnikateľa po určitú dobu, musí byť zákaz kompenzovaný nejakým protiplnením. Mali by byť vyrovnané pre neho z doložky vyplývajúce obmedzenia, tak ako je to pri zmluve o obchodnom zastúpení upravené v § 669 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka. Toto právo na spravodlivé odškodnenie je kompenzáciou jeho možných strát. Predovšetkým z dôvodov, že konkurenčná doložka neobsahovala podstatné náležitosti vymedzené zákonom v § 672a Obchodného zákonníka, a to teritoriálne obmedzenie, presahovala zákonom najviac prípustnú dobu obmedzenia (viac než dva roky od ukončenia zmluvného vzťahu) a predstavovala tak neprimerané obmedzenie žalovaného z hľadiska naplnenia účelu bez úpravy protiplnenia, ktorým by bol kompenzovaný zákaz vymedzený konkurenčnou doložkou, okresný súd posúdil zmluvné dojednanie uvedené v či. 9. bodu 9.1. zmluvy o dielo za neplatne dojednanú konkurenčnú doložku, a preto na jej základe nevznikli účastníkom zmluvného vzťahu z nej vyplývajúce práva a povinnosti. 6. Na základe zrušujúceho uznesenia krajského súdu sa súd prvej inštancie zaoberal aj posúdením žalobcovho nároku cez hmotno-právny inštitút zmluvnej pokuty. Vo vzťahu k tomuto inštitútu súd prvej inštancie uviedol, že zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom a preto jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Ak ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečiť plnenie zmluvnej povinnosti (judikát R 44/1999). Ak okresný súd posúdil konkurenčnú doložku dojednanú účastníkmi v čl. 9. bodu 9.1. zmluvy o dielo za neplatnú, nevznikol na jej základe žalovanému záväzok neuzavrieť tri roky od podpísania zmluvy žiadnu zmluvu s obchodnými partnermi objednávateľa a investora, pre ktorého sa dielo (uvedené v zmluve) vykonáva, pričom jedine na nesplnenie tejto povinnosti bola viazaná zmluvná pokuta, ktorej časť bola žalobou uplatňovaná. Žalobcovi preto podľa názoru okresného súdu nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže bola viazaná na nesplnenie záväzku žalovaným, ktorý bol posúdený ako neplatný (upravený neplatnou konkurenčnou doložkou). Preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách súdneho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov súdneho konania, ktorá pozostávala z trov právneho zastúpenia vo výške 1.278,99 eur a iných trov vo výške 289,50 eur, ktoré trovy je žalobca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 7. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 13Cob/196/2015- 172 z 18. novembra 2015 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O. s. p.). Odvolací súd uviedol, že odôvodnenie (v poradí druhého) rozsudku súdu prvej inštancie malo atribúty vyžadované ust. § 157 ods. 2 O. s. p., čo napokon vychádza aj z ustálenej rozhodovacej činnosti tak Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR. V zmysle tejto rozhodovacej činnosti je nepochybné, že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m.m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). 8. Zároveň sa nestotožnil s argumentáciou odvolateľa o prekvapivosti záverov a formalistického posúdenia sporovej právnej veci, pretože okresný súd už v pôvodnom rozsudku č. k. 8Cb/3/2014-76 zo dňa 24. júna 2014, ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline pod sp. zn. 13Cob/285/2014 zo dňa 28. januára 2015, vyslovil svoje právne zhodnotenie k posudzovaniu čl. 9. bodu 9.1. uzavretej Zmluvy o dielo. Podľa názoru krajského súdu nie je namieste, pokiaľ sporové strany viedli „polemiku? ohľadne záverov vyplývajúcich zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/285/2014, pretože predmetné rozhodnutie krajského súdu len reagovalo na potrebu vyčerpania celého predmetu sporu, keď žalobca kumuloval svoj nárok tak cez konkurenčnú doložku, ako aj cez zmluvnú pokutu. Z dôvodu takto vymedzovaného a odvodzovaného nároku potom pri zrušení pôvodného rozsudku okresného súdu bol tento okresný súd povinný posudzovať nárok žalobcu aj cez zmluvnú pokutu, k čomu po zrušení a vrátení veci okresným súdom došlo. Odvolací súd nevyhodnotil za relevantnú ani námietku žalobcu, že by sa okresný súd neriadil tým, čo vyplynulo zo zrušujúceho uznesenia krajského súdu sp. zn. 13Cob/285/2014. Pri tomto opätovnom postupe nebolo relevantné ani namietanie žalobcu o prílišnom formalizme, ktorý mal byť podľa jeho názoru aplikovaný okresným súdom nielen v súvislosti s jeho postupom, ale hlavne s posudzovaním čl. 9. bodu 9.1. uzavretej Zmluvy o dielo. V podstate okresný súd a aj krajský súd z titulu vyvolaného súdneho sporu vychádzali len z toho, čo si vyjadrili žalobca a žalovaný ako zmluvné strany v uzavretej zmluve o dielo v čl. 9. bode 9.1.. Obsahové znenie bodu 9.1. žalobca a žalovaný umiestnili pod čl. 9. konkurenčná doložka. Bolo vyjadrené, že žalovaný ako zhotoviteľ sa zaväzuje, že neuzavrie tri roky od podpísania tejto zmluvy žiadnu zmluvu s obchodnými partnermi objednávateľa a investora, pre ktorého sa dielo vykonáva a ani s jeho obchodnými partnermi, ktorí s investorom uzatvorili zmluvy na predmetné dielo. V prípade nedodržania tejto podmienky je zhotoviteľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 20.000 eur. Ak na základe tohto obsahového dojednania žalobca uplatnil nárok, ktorý kumuloval tak cez konkurenčnú doložku, ako aj cez zmluvnú pokutu, zákonite bolo nevyhnutné takto sformulovaný nárok podrobiť posudzovaniu a skúmaniu. 9. Taktiež bol vecne správny postup okresného súdu pokiaľ okresný súd vyjadrený hmotno-právny inštitút konkurenčnej doložky v uzavretej Zmluve o dielo podrobil kritériám konkurenčnej doložky zadefinovaným pri zmluvnom type o obchodnom zastúpení. Okresný súd práve cez aplikáciu týchto kritérií hmotno- právneho inštitútu konkurenčnej doložky vyjadrenej pri zmluve o obchodnom zastúpení podľa ust. § 672a Obchodného zákonníka dospel k vecne správnemu záveru, že čl. 9. bodu 9.1. uzavretej Zmluvy o dielo cez konkurenčnú doložku nie je platným dojednaním práve pre absenciu podstatných kritérií tohto hmotno-právneho inštitútu, vyplývajúcich z ust. § 672a Obchodného zákonníka, resp. tie kritériá, ktoré boli dohodnuté v čl. 9. bode 9.1. Zmluvy o dielo, neboli v súlade s podstatnými kritériami zadefinovanými v ust. § 672a Obchodného zákonníka, nevyhnutnými ku konštatovaniu platného dojednania konkurenčnej doložky so zákonom vyžadovanými podstatnými náležitosťami. V tomto vyhodnotení okresným súdom poukázal na aplikáciu ust. § 219 ods. 2 O. s. p. a v podrobnostiach poukázal na závery okresného súdu. Krajský súd v zhode s postupom okresného súdu pri vymedzenom predmete konania žalobcom práve postupoval v súlade s tým, čo si vymienili žalobca a žalovaný ako zmluvné strany v čl. 9. bodu 9.1. uzavretej Zmluvy o dielo. Žalovaný ako druhá zmluvná strana, ktorej bol prejav vôle vyplývajúci zo zmluvy o dielo určený, uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že by v Zmluve o dielo neuzavreli konkurenčnú doložku, ale zmluvnú pokutu. Naviac, žalovaný sa bránil, že toto dojednanie nemôže byť ani platným dojednaním zmluvnej pokuty, ak sa vzťahovala k neurčito identifikovanej povinnosti, ktorej splnenie mala zabezpečovať. Okresný súd správne postupoval a vyvodil záver, že žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ak táto bola viazaná na nesplnenie záväzku žalovaným, ktorý bol posúdený ako neplatný z titulu neplatnej konkurenčnej doložky. Je nepochybné, že záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, a preto jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Ak hlavný záväzok nie je platným spôsobom dohodnutý, nemôžu nastať ani účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti a táto, podľa výsledkov dokazovania, nebola platným spôsobom dohodnutá vzhľadom na neplatnosť vymedzenej povinnosti žalovaným cez konkurenčnú doložku. Na základe výsledkov dokazovania a posúdenia obsahu Zmluvy o dielo je nevyhnutné konštatovať, že ak vyjadrená povinnosť v konkurenčnej doložke mala väzbu na zmluvnú pokutu, a táto bola vyhodnotená ako neplatná, tak potom bolo namieste, ak okresný súd žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. 10. Žalobca v rámci svojej dôkaznej povinnosti nepreukázal, že dojednanie čl. 9. bodu 9.1. Zmluvy o dielo je platným dojednaním o zmluvnej pokute, keďže táto sa podľa výsledkov dokazovania a uzavretej Zmluvy o dielo vzťahovala ku konkurenčnej doložke, ktorá bola správne vyhodnotená ako neplatne dohodnutá. Aj v novom konaní pred okresným súdom výsledky dokazovania preukázali len to, že zmluvná pokuta mala väzbu na neplatne dohodnutú konkurenčnú doložku. Opak žalobca v konaní nepreukázal. Aj žalovaný v rámci svojej obrany uviedol, že v čl. 9. bodu 9.1. Zmluvy o dielo išlo o vyjadrenie konkurenčnej doložky. Krajský súd poukázal na samotné vyjadrenie žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 13. mája 2014, kde bolo uvádzané, že súčasťou zmluvného dojednania uzavretej Zmluvy o dielo bola tzv. konkurenčná doložka, v ktorej dohodnutá zmluvná pokuta mala chrániť know-how a obchodné kontakty žalobcu z dôvodu sprostredkovania prác v zahraničí podnikateľom - živnostníkom. Aj z tohto vyjadrenia žalobcu nesporne vyplynulo, že zmluvná pokuta mala väzbu na konkurenčnú doložku a obsahovo z nej vyplývajúcu povinnosť - záväzok žalovaného. Ak žalobca nepreukázal, že čl. 9. bodu 9.1. Zmluvy o dielo je platným dojednaním o zmluvnej pokute, tak potom nemohol byť úspešný so svojim nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty. 11. V zmysle záverov krajského súdu postupom a rozhodnutím okresného súdu nebolo žalobcovi odňaté jeho právo konať pred súdom. Okresný súd na zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis, a to rozhodné ustanovenia Obchodného a Občianskeho zákonníka, ktoré aj správnym spôsobom interpretoval. Priebeh a výsledky dokazovania pred okresným súdom podľa názoru krajského súdu boli garanciou práva na spravodlivý súdny proces. Pre vecnú správnosť bol preto rozsudok okresného súdu potvrdený podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. v spojení aj so závislým výrokom o trovách súdneho konania, u ktorého rovnako krajský súd skonštatoval jeho vecnú správnosť. Nie je možné v zmysle návrhu žalobcu vyjadreného v podanom odvolaní deliť jednotlivé štádiá súdneho konania a podľa ich výsledkov rozhodovať o náhrade trov, keďže je určujúci konečný výsledok súdneho sporu a v ňom vyjadrená zásada úspechu alebo neúspechu v konaní. Pokiaľ žalobca nebol úspešný so svojim nárokom, ktorý uplatnil na súde, tak z titulu jeho neúspešnosti potom žalovaný ako úspešný účastník súdneho konania má právo na plnú náhradu účelne vynaložených a uplatnených trov konania. Ak z titulu tejto zásady úspechu v spore, za aplikácie ust. § 142 ods. 1 O. s. p. okresný súd žalovanému priznal náhradu všetkých účelne vynaložených a uplatnených trov súdneho konania, tak jeho postup bol vecne správny a vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom potvrdený. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O. s. p.. 12. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie z dôvodu, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.) a že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 13. Zo strany okresného súdu malo dôjsť k omylu pri aplikovaní práva, ktorý krajský súd nenapravil a tak nielen chybne subsumoval zistený skutkový stav pod nesprávnu normu hmotného práva, ale nedostatočným spôsobom sa vysporiadal aj so zásadnými argumentačnými tvrdeniami uvedenými žalobcom v jeho odvolaní. 14. Stotožnenie sa s názorom okresného súdu o možnosti aplikovať § 672a Obchodného zákonníka bez toho, aby sa odvolací súd vysporiadal so zásadnými námietkami žalobcu zaťažuje podľa žalobcu rozhodnutie vadou spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Krajský súd podľa názoru žalobcu nemal bez výhrad akceptovať stručné konštatovanie súdu prvého stupňa o použití tohto kogentného ustanovenia na vzťah, ktorý sa takmer v ničom neponáša na zmluvu o obchodnom zastúpení. Nevyplýva to dokonca ani z českej judikatúry, na ktorú podľa mienky žalobcu, oba súdy nesprávne odkazujú. Tá totiž má vychádzať z rozdielnych skutkových základov. 15. Žalobca tiež vyjadril názor, že ak by zákonodarca mal záujem explicitne vyjadriť posudzovanie tzv. konkurenčných doložiek podľa kritérií v § 672a Obchodného zákonníka aj u iných zmluvných typov, implementoval by odkaz na toto ustanovenie priamo do normatívneho textu zákona tak, ako to urobil zákonodarca v Českej republike. Ak to teda zákonodarca nepovažoval za hodné úpravy, potom musí platiť základné pravidlo súkromného práva a princípu, na ktorom je vybudovaný právny štát „dovolené je všetko, čo nie je zakázané“. 16. Žalovaný nevykonával žiadnu sústavnú činnosť smerujúcu k uzatváraniu určitého druhu zmlúv na nejakom vymedzenom území. Z toho vyplýva, že nie je možné zmluvné dojednanie povinnosti neuzatvoriť s objektívne určiteľnými obchodnými partnermi zmluvu stotožniť s činnosťou vykonávanou obchodným zástupcom na nejakom území. Teritoriálna zložka nie je podstatná pre účastníkov konania, pretože dojednanie o nevstupovaní do zmluvných záväzkov sa obmedzuje iba na osoby obchodných partnerov. Rovnako tak podľa žalobcu nie je možné podradiť pod ustanovenia § 672a Obchodného zákonníka dojednanie účastníkov konania o dĺžke záväzku. V prejednávanom prípade ide o výslovné limitovanie súťažného konania už od momentu uzavretia zmluvy tak, aby bol skutočne pokrývaný aj ten časový úsek, kedy zmluva ešte trvá. Formalistické trvanie na tom, že takéto dojednanie nie je možné, pretože kogentné ustanovenie § 672a Obchodného zákonníka to nepripúšťa, by znamenalo popretie zmluvnej slobody. 17. Postup krajského súdu je tak nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania. Uprednostňovanie vonkajšej formy (označenie ako „konkurenčná doložka“) pred obsahom záväzku (povinnosť žalovaného neuzavrieť zmluvu s obchodným partnerom žalobcu) by znamenalo, že dojednanie akejkoľvek povinnosti označenej ako „konkurenčná doložka“ by bolo neplatné. Okrem toho tým, že krajský súd nesprávne právne posúdil hmotnoprávny vzťah, v napadnutom rozhodnutí absentujú aj jasné a zrozumiteľné odpovede na právne relevantné otázky týkajúce sa vzťahu povinnosti žalovaného a § 672a Obchodného zákonníka. Takéto opomenutie preto zakladá nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia, ale súčasne aj jeho protiústavnosť, pretože riadny chod spravodlivosti zaväzuje súdy na presvedčivé odôvodňovanie rozhodnutí. 18. V rozhodnutí krajského súdu absentuje polemika s právnou argumentáciou žalobcu, ktorý sa v podanom odvolaní odvolával na závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07, keď pre súd nikdy nemôže byť rozhodujúce označenie právneho titulu, pretože právne úkony a ich časti treba posudzovať podľa obsahu. Podľa žalobcu z okolností prípadu nevyplýva, že by zmluvné strany vôbec chceli uzatvoriť niečo také, ako tzv. konkurenčnú doložku podľa § 672a Obchodného zákonníka, keďže si boli vedomí toho, že neuzatvárajú zmluvu o obchodnom zastúpení. 19. Odvolací súd tak podľa žalobcu extrémnym spôsobom paralyzoval legitímne očakávania žalobcu a realokoval riziko po uzavretí zmluvy, keď jednostranne narušil princíp autonómie vôle v súkromnoprávnych vzťahoch paternalistickými zásahmi. Postupoval tak jednoznačne v rozpore s ústavnými základmi právneho štátu, podľa ktorých sa pri výklade zmluvných ustanovení jednoznačne stanoví priorita skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad formálnym prejavom tejto vôle. Na zákonnosť rozsudku má mať vplyv aj to, že krajský súd nepostupoval ratione legis, teda tak, aby dojednanie zmluvných strán bolo vyložené spôsobom, ktorý nezakladá neplatnosť, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zakladá. 20. Zároveň žalobca navrhol odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania, pretože jeho okamžitým výkonom hrozí reálny zásah do majetkových práv žalobcu. 21. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že s ním nesúhlasí, nakoľko sa podľa jeho názoru súdy oboch inštancií dostatočne zaoberali posúdením žalobcovho nároku aj cez hmotnoprávny inštitút zmluvnej pokuty. Pri rozhodovaní súdy vychádzali z obsahového dojednania účastníkov zmluvy o dielo, jej článku 9. a najmä dôvodov žalobného návrhu a neskôr odvolacích dôvodov žalobcu. Tvrdenie o tom, že sa mu mala postupom súdom odňať možnosť konať pred súdom je nepravdivým, keď sa žalobca zúčastnil všetkých pojednávaní, okrem vyhlásenia rozsudku, o ktorom bol riadne a včas upovedomený. Tvrdenia žalobcu uvedené v dovolaní sú v rozpore s výsledkami dokazovania a preto navrhuje, aby dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania. 22. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací [podľa § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)] po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu (§ 424 C. s. p.) zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ C. s. p.). 23. Dovolanie žalobcu bolo podané 28. decembra 2015, opravená verzia dovolania bola súdu doručená 12. januára 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ustanovenie § 470 ods. 1 C. s. p. zakotvuje okamžitú aplikabilitu procesnoprávnych noriem, ktorá znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. 24. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia dovolací súd posudzoval prípustnosť podaného dovolania, ako aj v ňom uvedené dovolacie dôvody, podľa zákona účinného v čase podania dovolania (ustanovenia § 236 a nasl. O. s. p.). 25. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). 26. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie. Podľa § 238 ods. 1 O. s. p. bolo dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. bolo dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. bolo dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak išlo o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. 27. Najvyšší súd so zreteľom na uvedené ustanovenia konštatuje, že žalobcom podané dovolanie nie je podľa § 238 O. s. p. prípustné. Neprípustnosť dovolania v takom prípade znamená, že sa v podstatnej miere zužuje právna možnosť využitia zákonom prezumovaných dovolacích dôvodov, a teda možnosť dovolateľa domáhať sa reparácie prípadných nesprávnosti v súdom konaní, ktoré sa spájajú s tzv. inou vadou v konaní majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). 28. Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 ods. 1 O. s. p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O. s. p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O. s. p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom konať alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. 29. Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. netvrdí a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. 30. Žalobca v dovolaní namieta, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.), pretože rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.. 31. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. 32. V súvislosti s dovolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. platí, že je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Vada konania uvedená v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. znamená vždy porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy aj čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedený vzťah vyplýva aj v C. s. p. vymedzenom dovolacom dôvode podľa § 420 písm. f/, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 33. Žalobca ako dôvod odňatia možnosti konať pred súdom uviedol nesprávne právne posúdenie veci nakoľko zo strany okresného súdu malo dôjsť k omylu pri aplikácii práva, ktorý krajský súd nenapravil a tak nielen chybne subsumoval zistený skutkový stav pod nesprávnu normu hmotného práva, ale zároveň sa nedostatočným spôsobom vysporiadal so zásadnými argumentačnými tvrdeniami žalobcu v odvolaní. Okrem uvedeného, stotožnenie sa s názorom okresného súdu o možnosti aplikovať § 672a Obchodného zákonníka bez toho, aby sa súd vysporiadal s námietkami žalobcu zaťažuje rozhodnutie vadou spočívajúcou v nespreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. 34. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V súvislosti s námietkami dovolateľa je potrebné uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) je relevantným dovolacím dôvodom, avšak (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 ods. 1 O. s. p.) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. Právne posúdenie veci je totiž realizáciou vlastnej rozhodovacej činnosti súdu, ktorou sa účastníkovi konania neodnímajú žiadne procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci nejde (viď R 54/2012 a tiež niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozhodnutie z 29. júna 2010 sp. zn. 1Cdo/62/2010, z 29. novembra 2010 sp. zn. 2Cdo/97/2010, z 9. júna 2011 sp. zn. 3Cdo/53/2011, z 24. mája 2011 sp. zn. 4Cdo/68/2011, z 3. mája 2011 sp. zn. 5Cdo/44/201, z 23. júna 2011 sp. zn. 6Cdo/41/2011, zo 14. augusta 2013 sp. zn. 7Cdo/17/2013). 35. Žalobca ako dôvod odňatia možnosti konať pred súdom uviedol taktiež aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, nakoľko sa podľa jeho názoru nedostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní. 36. Judikatúra najvyššieho súdu (viď R 111/1998) zastáva názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ale (len) inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), ktorá však nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania. Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu ako dôvodu zakladajúceho len tzv. inú vadu konania pritom vyplýva tiež z rozhodnutí ďalších senátov najvyššieho súdu (porovnaj napríklad sp. zn. 1Cdo/140/2009, 1Cdo/181/2010, 2MCdo/18/2008, 2Cdo/83/2010, 4Cdo/310/2009, 5Cdo/290/2008, 5Cdo/216/2010, 6Cdo/25/2012, 7Cdo/52/2011, 7Cdo/109/2011). 37. Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 184/2010, III. ÚS 184/2011, I. ÚS 264/2011, I. ÚS 141/2011, IV. ÚS 481/2011, III. ÚS 148/2012, IV. ÚS 481/2011, IV. ÚS 208/2012, IV. ÚS 90/2013, I. ÚS 287/2014). Dovolací súd osobitne poukazuje na to, že ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. účinného v čase podania dovolania žalobcu - pozn. dovolacieho súdu), ale len tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.“. Na doloženie aktuálnosti tohto právneho náhľadu na danú problematiku dovolací súd uvádza, že ústavný súd v uznesení z 27. marca 2014 sp. zn. IV. ÚS 196/2014 zotrval „na opakovane vyslovenom závere (napr. IV. ÚS 481/2011, IV. ÚS 499/2011, IV. ÚS 161/2012) o ústavnej udržateľnosti názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.“. V uznesení z 28. októbra 2014 sp. zn. I. ÚS 606/2014 ústavný súd konštatoval, že najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/55/2014 (založenom na stotožnení sa s rozhodnutím R 111/1998) dospel ústavne konformným spôsobom k záveru o neprípustnosti dovolania. 38. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. decembra 2015 (publikované v Zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku. 39. O výnimku uvedenú vo vyššie citovanom stanovisku ide v prípade, ak strana sporu už v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vzniesla vecné námietky, ktoré boli spôsobilé spochybniť správnosť vydaného rozhodnutia a odvolací súd sa so žiadnou z podstatných odvolacích námietok nevysporiadal, pričom sa s namietanou zákonnosťou postupu súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal a rozhodnutie súdu prvej inštancie s odkazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/39/2016). 40. Dovolací súd po preskúmaní dovolaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktorému predchádzalo, uvádza, že v danom prípade sa nejedná o výnimku uvedenú v stanovisku R 2/2016. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami, ktoré žalobca vzniesol v odvolaní z 11. mája 2015 a ktoré sa týkali skutočnosti, že okresný súd mal zmluvnú pokutu posudzovať podľa predpokladov odlišného hmotnoprávneho inštitútu, neriadil sa inštrukciou súdu vyššieho stupňa, dezinterpretoval jeho rozhodnutie a prekročil jeho právny názor, nemal sa zaoberať tzv. konkurenčnou doložkou podľa § 672a Obchodného zákonníka, ale klasickým záväzkovým právnym vzťahom podľa § 488 Občianskeho zákonníka a jeho obsahom v zmysle § 494 Občianskeho zákonníka a uprednostnil vonkajšiu formu (označenie „konkurenčná doložka“) pred obsahom záväzku. Krajský súd zdôvodnil z akého dôvodu považuje postup okresného súdu za správny, neprekračujúci jeho právny názor uvedený v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, ozrejmil posudzovanie čl. 9 bodu 9.1. predmetnej Zmluvy o dielo ako konkurenčnej doložky a zároveň ako zmluvnej pokuty a taktiež možnosť podrobiť hmotno-právny inštitút konkurenčnej doložky kritériám konkurenčnej doložky zadefinovaným pri zmluvnom type o obchodnom zastúpení. Zdôraznil, že okresný súd postupoval v súlade s tým, čo si vymienili žalobca a žalovaný ako zmluvné strany v čl. 9 bodu 9.1. uzavretej Zmluvy o dielo poukazujúc na skutočnosť, že žalovaný ako druhá zmluvná strana, ktorej bol prejav vôle vyplývajúci zo Zmluvy o dielo určený, uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že by v Zmluve o dielo neuzavreli konkurenčnú doložku, ale zmluvnú pokutu. Napokon krajský súd skonštatoval, že skutočnosť, že zmluvná pokuta mala väzbu na neplatne dohodnutú konkurenčnú doložku, vyplýva zo samotných výsledkov dokazovania, opak žalobca v konaní nepreukázal. Na podporu tejto skutočnosti poukázal na samotné vyjadrenie žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 13. mája 2014, kde bolo uvádzané, že súčasťou zmluvného dojednania uzavretej Zmluvy o dielo bola tzv. konkurenčná doložka, v ktorej dohodnutá zmluvná pokuta mala chrániť know-how a obchodné kontakty žalobcu z dôvodu sprostredkovania prác v zahraničí podnikateľom - živnostníkom. Odvolací súd, aj s poukazom na uvedené, svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom v čase jeho rozhodovania a dal odpovede na všetky kľúčové otázky. Skutočnosť, že sa dovolateľ so závermi uvedenými v napadnutom rozhodnutí nestotožňuje, nie je možné stotožňovať s odňatím možnosti konať pred súdom. 41. Keďže prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom ku dňu podania dovolania, najvyšší súd ho odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti. 42. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

43. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok